moikan

Každý diel ma bavil. Nemohla som prestať pozerať. Hoci má seriál 10 rokov je úžasný. Autorka je vtipná, so zmyslom pre psychológiu, dobre vedie stavbu príbehu.  Príbeh je úprimný, niekedy až príliš priamočiary a trochu schematizovaný. S trochou nadsázky, respektíve preháňania, aby to malo to pravé filmové čaro. Takže je tu mnoho trefných dialógov, postavy sa vyjadrujú stručne a jasne, používajú prehnané gestá a teatrálne vystupovanie. Hlavne ženské postavy sú výborne psychologicky vykreslené. Vyhovuje aj to, že je príbeh podávaný z pohľadu ženy. Sem-tam sa nájde aj mužský monológ, ale je hlavne o pocitoch, čo riešia ženy. Yoon Seok Hyun je dokonalý, všímavý, silný, nemá chybu. Charizmatický, rázny aj nežný zároveň. Akceptuje jej kamarátky, Je oporou jej aj im. Ideál. Ona sa nevie nájsť sama v sebe a najprv má problém vyjadriť, čo chce. Rieši, či je dobrý ku nej, alebo je skvelý, lebo  by bol taký ku každej. V kuse mu niečo vyčíta a je otravná. Je strašná, lebo žobroni, vydiera, hnevá sa, používa hrozby, nadáva mu do zbabelcov. Lezie na nervy, žiarli a je únavná ale aj roztomilá. Hrozne netrpezlivá a nedáva mu priestor ani čas. Keď si niečo zmyslí, chce to hneď riešiť. Je horkokrvná a zachádza do krajnosti. ale je úprimná a bojovná. Ona s tým mužom nevie pohnúť, ani ho donútiť. Je neústupný. Toto je častý scenár k-drám, ale Yeol Mae je tak rozkošne zlá a sebecká až je sympatická. Herečka je v týchto rolach skvelá. Skrátka hranie mrchy jej ide . V tomto seriály je tak dobrá ako v Discovery of romance . Jin-wook Lee sa tu usmieva až-až , ale po zhliadnutí kriminálky Voice 2, kde sa ani raz neusmial, je to príjemná zmena. Ohnivé hádky medzi hlavnými postavami sú iskrivé a duchaplné. Avšak na konci som cítila smútok. Pesnička OST I could give you love od Lasse Lindh to vyjadrovala asi najlepšie. Momentálne ju stále počúvam dookola.

Nakoniec to bolo výborné. Mala som predsudky to pozerať, keďže som predtým čítala zlé recenzie, ale nakoniec to naplnilo moje očakávania. Scenáristka sa snažila o logickosť, a preto problematické časti vynechala. (tých päť rokov v zahraničí). Mohla ešte zostručniť mocenský boj o pozície v korporácií, tak by to bolo za čisté 5*. A pridať viac akčnosti, predsa len hlavná postava je bývalý vojak elitnej jednotky. Inak nemám, čo vytknúť, snáď ešte ten „prešťastný “, sladký koniec, ale tak nejak to malo končiť, ako sa to dalo tušiť od začiatku. Vývoj niektorých dejových zvratov sa nedal predpokladať, čo oceňujem, takže to bolo aj napínavé. Na rozdiel od takého Vagabonda, tu sa dobrodružnosť nestratila, ale bola pekne rozdelená aj do neskorších epizód. Bojové scény boli akčné a uveriteľné. POZOR SPOILER: Jin-wook Lee som už na rozbitú hlavu videla umrieť v seriáloch trikrát, tak neviem, či by som zniesla, ešte viackrát. Proste mu to „umieranie“ ide dobre. Spolu s Voice 2 a Voice 3 (Boiseu) je to jeden z jeho naj výkonov. Najdojímavejšia scéna ale v tomto seriáli nepatrila jemu, ale jeho priateľovi. Fakt som ho ľutovala, keď rozprával s Ma Ri vo väzení. KONIEC SPOILERA. Hlavné postavy boli výborné všetky štyri, aj zloduch so svojim diabolským smiechom bol dostatočne strašidelný. Najviac ma bavila multifunkčná postava Meu Tong (podvodník, lekár, riaditeľ, predseda, počítačový odborník, zabávač, šarlatán, duchovný a ešte neviem,čo …). Čo sa týka produkcie, oceňujem kameru v exteriéri . Hudba mi nevadila, ale viac originálnejší soundtrack by tomu určite zvýšil hodnotenie.

Taký obyčajný príbeh o boji proti korporácii. Oduševnení dedinčania proti skazenému zloduchovi. Až na to, že zápletka pôsobí všedne a príliš nudne. Téma nesadla k spracovaniu. Seriál bez elegancie, chýba tomu štýl - a to je z prostredia, kde štýl je tým podstatným- odevný priemysel a špičkové kulinárstvo. Scenár : Prílišné preceňovanie návrharského priemyslu a celkovo mám dojem, že scenáristi o odevníctve nemajú šajnu. Tiež preceňovanie sily a súdržnosti kolektívu dediny. Preceňovanie vplyvu médií (to nie je v kórejskych seriáloch nezvyklé). Príbeh nie je dostatočne vykreslený a tým pádom uveriteľný. Toľko nelogického zabíjania, ktoré nie je dostatočne emocionálne vygradované, som už dávno nevidela. Najprv je to bystrá prefíkaná postava a potom sa dá ľahko zabiť, lebo sa blíži koniec príbehu a záporák by mal byť strašidelnejší. Zloduch je najprv slabý a nepresvedčivý a potom nelogicky prezakerný. Ostatné postavy menia svoje zameranie a celkovú rolu v príbehu. V zmysle : teraz potrebujeme niekoho, kto toto bude chcieť vyriešiť, tak to bude táto postava (napr. manažér a jeho parťák). Nevylepšujú to ani hlavné postavy: návrhárka Yu-jin je celkovo postava bez dostatočného spracovania – jej pozíciu a jednanie nevysvetľujú ani flashbacky minulosti. Hlavnej mužskej postave vôbec nesadla rola- okrem toho, že má strašný imidž (vyslovene neatraktívny kuchár), celý čas mám dojem, že ani Eric Mun ani nehraje, len tam tak stojí, nudí sa a občas povie svoj text. Zo šiestich seriálov, ktoré som s Eric Munom videla je tento najslabší. Ešteže dedinčania sú celkom zábavní a majú trochu charakteru. Aj vytrvalá policajtka bola sympatická. Celkový dojem : chýba uspokojenie z pozerania- nie je to ani dostatočne dobrodružné, ani dostatočne romantické, ani dostatočne estetické - akoby sa tu niekde stratil žáner aj celková pointa. Je to také nemastné-neslané. Bez korenia.

Stojí za to pozrieť. Videla som druhu sériu Voice 2. a tretiu Voice 3 City of Accomplices.  Je to temné, pripomína to švédske detektívky. Čo sa týka napätia, logickosti príbehu, výberu protagonistov a celkového spracovania je to jedna z TOP sérií.

Tak neviem. Bolo to super, bolo to napínavé. Detektívka ako má byť. ( tie zjednodušenia ako : technické možnosti, čo ponúkajú moderné technológie, by sa dali odpustiť ). Príbeh bol výborný, bez výraznejších logických medzier. Temné a ešte temnejšie. Až kým neprišiel záver, ktorý ma naštval. Možno keby tomu pridali tak 15 minút vysvetlenia, čo sa dialo, za ten týždeň v Japonsku, čo si unesený Do Kang Woo nepamätal, bolo by to prijateľnejšie. Záver bol síce logický, ale ťažko stráviteľný... Dlho som ho nevedela pustiť z hlavy. Preto moje hodnotenie 4*, hoci som rozmýšľala aj dať 5.  P.S. Prehodnocujem po čase, keď som toho videla viac- fakt to bude za 5*

Na detektívku to má slušný príbeh, výborné napätie a je to parádne temné. Vytknúť možno technicko-logické nedostatky a bežný psychologický príbeh.  Ale výber postáv je skvelý. Obidve hlavné postavy hrajú prirodzene. A Lee Jin-wook je úžasne hybný. Nádherne behá. Je to snáď najkrajšie behanie, aké možno vidieť vo filmoch. Už len pre tú estetiku pohybov sa oplatí pozrieť.

Párádne sci-fi: cestovanie v čase. Je tam všetko, nešťastná láska, manipulovanie so spomienkami, nepriznávanie sa, dobrodružstvo, napätie, zlý záporák, apelovanie na svedomie a prijatie trestu, dobré dejové zvraty a nepredpokladaný vývoj udalosti. Aj logika príbehu bola dobrá. Z negatívnych : zapieranie, klamanie akože pre dobro druhého, klišovité charaktery postáv. To je prvá dráma, čo som videla, že má  nejasne definovaný koniec. Veľmi sa tomu čudujem, je to na kórejské seriály nezvyčajné, ale celkom to tu sadlo. Teda takých 10minut by tomu pomohlo, ale čo už. Po napínavo dobrodružných predposledných dieloch, je tu temný 18. diel s bezvýchodiskovou situáciou (tu som si kládla otázku, ako túto situáciu vyrieši scenáristka) a potom ešte temnejši 19. diel. Zato 20. epizóda ma humorne pobavila a bola dobrou bodkou. Vzťahy sú zobrazené dobre: hlavná hrdinka (Jo Yoon Hee) je mi veľmi sympatická (napriek otrasnému účesu). Hlavná postava Park Sun Woo (Lee Jin Wook ) je vyborný- trochu viac emócii by mu neuškodilo. Zvlášť vydarená je zoznamovacia scéna v nemocnici. Odporúčam pozrieť. P.S. Teraz pozerám, že scenáristka je tá istá, čo pri „W“ Song Jae Jung. Tak to jej tlieskam za peknú prácu.

Ako paródia fajn. Ako zábava takisto. Len netuším ako to tvorcovia mysleli, či to ozaj má byť paródia. Tak či tak dalo sa to pozerať, ale strašne to vykazovalo neduhy starších kórejských drám. Trápnosť sa dala krájať, tak mnoho jej bolo. Severokórejskí agenti sú nemožní. Vždy na to idú zo zlého konca: ako Pat a Mat. A „všetky“ ženy chcú uloviť nejakú celebritu, ale že s týmto geniálnym nápadom prídu aj severokórejskí velitelia tajnej služby ako plánom kontrarozviedky- je síce fajn paródia, len nepresvedčivo spracovaná. Ženská rola je tak trapná až to bolí. Hlavne s tým dobiedzaním a snahou zapôsobiť na hlavnú mužskú postavu. Asi to malo byť humorné, ale skôr je to voda na mlyn mužského ega. Facky len tak lietali... Nepresvedčivé scény (únos, agentka ktorá takmer nikdy nepoužije svoj výcvik, raz je silná, raz slabá- ako sa to hodí scenáru) Častý zjav/klišé v kórejských drámach: žena nie je partnerka ale jej najsilnejšou zbraňou je keď vzbudzuje súcit a tak dostane muža. Nekonečné odmietanie. Vlastnicke vzťahy sa prezentujú ako roztomilé. Nevkusnosť väčšia ako vlasy pod pazuchami ( videli sme). Muži ukazujú hrude a ženy štihle nohy (to by aj ušlo) Téma je atraktívna, ale druhý raz by som to nezvládla pozerať.

To je asi najpomalší kórejský seriál, aký som kedy pozerala. Všetci boli akýsi nerozhýbaní a veľmi zabrzdení- tak utlmení, že sentimentálnosť len tak sršala. A najviac mladá verzia Hong Dae Young ( Lee Do Hyun) bol tak strašne melancholický, až som z toho umierala. Nakoniec som seriál dopozerala, len preto, že už som sa nemohla dočkať odhalenia. Aj to nebolo dosť vygradované. Seriál je tiež plný klišé, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v k-dramach: dážď a scény s dáždnikom, zatienenie tváre, keď milovaný/á spí, scéna s topánkami, atd. Ale jedna momentka ma super pobavila : scéna s rozsypanými papiermi a pesničkou zo Secret Garden (ako odkaz na seriál, kde Yoon Sang Hyun hral pred 10 rokmi) Čo je plus : seriál podporuje zmysel pre rodinu a partnerský vzťah.

Táto staršia dráma má všetky neduhy kórejských telenoviel. Zobrazuje veci, ktoré sa v európskej kultúre netolerujú, považujú za vulgárne či nevychované. V seriáli sú prezentované ako roztomilé či smart. Mierne prízemný humor, ľudia sú neochotní, strkajú do seba, kričia po sebe. Hrozne a zbytočne. Postavy robia unáhlené negatívne závery, nečakajú na vysvetlenia, nenechajú dohovoriť a prerušujú dialóg. Zhadzovanie a ponižovanie navzájom. Veľká cnosť muža je krása a prešibanosť. Sociálne majetková nerovnosť a vonkajšia prezentácia bohatstva. Prečo som to pozerala? Lebo ústredná dvojica hrala ešte v jednej výbornej dorame Discovery of romance.(2014). Bolo to však o sedem rokov neskôr a ten posun v prezentácii a kultúre (filmovej myslím) je neskutočný. Kým v novšom seriály je to decentné a odmerane veľkolepé s dostatočne silnou hlavnou ženskou postavou, tento starší (asi) odráža viac mentalitu kórejskej spoločnosti. Ale veľké plus : od štvrtej epizódy nastáva výrazný posun vo vykreslení postáv. A od trinástej zase zmena. Je tam samé trápenie a smútok. Som za aj za tieto vyzrelejšie vážnejšie námety, ale škoda, že to stratilo počiatočnú veselosť. Hlavná mužská postava Kang Tae Joo (Eric Mun) je krásny a šarmantný ale silne arogantný muž presvedčený o svojej neodolateľnosti. Je negalantný k ženám, chová sa sebecky a neláskavo. Nechce si pripustiť svoje city, ale dáva prednosť racionálnemu vzťahu s bohatou dedičkou. Hlavná ženská hrdinka Han Eun Soo ( Jung Yu Mi) je prezentovaná ako milá kvôli svojej poľutovaniahodnosti, stále sa vypytuje a naháňa muža. Ale sa nezdá a rozvinie svoj potenciál, takže z naivnej dievčiny sa postupne mení na zásadovú a schopnú ženu. A ešte poznámka : Toľko chytania za ruku ako v tomto seriály som už dávno nevidela. A bielych mužských outfitoch :) Citát „Obávam sa že stratim to najdôležitejšie, keď urobím všetko čo chcem- čo možno v kontexte preložiť: nie všetky naše túžby sú splniteľné bez následkov.“ Seriál zobrazuje rozdiel medzi úprimnosťou a manipulačnými trikmi a to kontrastom medzi normálny verzus vypočítavý vzťah. Pri všetkej kritike aj tak musím napísať, že to bolo výborné. Asi preto plánujú natočiť remake Que-sera-sera.