PALINO

Filmové komédie síce nepatria medzi moje srdcové záležistosti, ale nad dobrou komédiou nikdy neohrniem nosom, zvlášť keď tých naozaj vtipných, inteligentných, vydarených a zábavných je tak máľo. A som rád, že WEDDING CRASHERS túto malú skupinku rozširujú. Owen Wilson a Vince Vaughn odviedli v rámci žánru vynikajúcu prácu, v ich spoločnosti je veľká sranda a je to najmä ich zásluha (samozrejme s prispením scenáru), prečo sú WEDDING CRASHERS miestami veľmi vtipnou záležitosťou. Svoj vrchol dosahuje film podľa môjho názoru na prvej svadbe ministrovej dcéry a následne v ministrovej veľkolepej rezidencií, len škoda, že po tom trošku stráca dych, no aj napriek tomu nasledujú momenty, za ktoré by bola väčšina komédií vďačná.

Celým filmom sa zaújimavo vinú dve dejové línie. Jednu predstavuje sympaťák Gregory Peck a jeho obhajoba obvineného černocha. Dôraz kladie najmä na nevraživosť medzi čiernym a bielym obyvateľstvom v 30. rokoch. Druhú líniu predstavujú Atticove deti (veľmi dobre a hlavne prirodzene stvárnené ich predstaviteľmi) a ich obdiv i strach k tajomnému domu. Obe tieto časti sa nakoniec pretnú v jednej z najpôsobivejších scén filmu.

Keď som sa dozvedel, že súboj o sfilmovanie Alexandrovho príbehu nakoniec vyhral STONE nad Luhrmannom, zostal som v napätí, keď som sa dozvedel, že hudbu vytvorí VANGELIS, zostal som v rozpakoch, keď som videl prvé ukážky, moje očakávania sa zvýšili, keď som si prezrel prvé kritiky z USA, zostal som šokovaný a keď som konečne videl hotový film, som rozhodne za pozitívne hodnotenie, ale od takéhoto veľkofilmu človek predsa len čaká viac. Tak takéto zmiešané pocity mám zo STONEovho projektu; je to skrátka film dobrý, ale MAL BYŤ VYNIKAJÚCI. Natočiť film o jednom z najväčších dobyvateľov, aký kedy žil a počas necelých troch hodín ponúknuť len dve bojové scény je trochu odvážne a možno aj naivné. Prvá u Gaugamely spĺňa síce najprísnejšie kritéria, no druhá v Indií je až príliš chaotická, neprehľadná a nebyť zaujímavo zvoleného červeného filtra, hodnotil by som ju skôr negatívne. Herecké obsadenie odvádza poctivú prácu, veľmi pozitívne hodnotím zvlášť COLINA FARRELLA, ktorého mi je aj trochu ľúto, keďže ALEXANDER prepadol a tým pádom si jeho herecký výkon nezíska takú pozornosť, akú by si zaslúžil. Od VANGELISOVEJ hudby som toho príliš nečakal, ale nakoniec som s ňou celkom spokojný a svoj účel splnila. A nakoniec OLIVER STONE; Alexandrov príbeh síce nespracoval celkom podľa môjho vkusu, no jeho režisérsky talent sa nezaprie a jeho spracovanie starovekého sveta je v mnohých ohľadoch nápaditejšie ako Petersenovo zobrazenie Tróje. A práve po Tróji a Kráľovi Artušovi je ALEXANDER ďalším miernym sklamaním na poli historických veľkofilmov a tak sa moja pozornosť sústredí na Ridleyho Scotta, ktorý to všetko svojim Gladiátorom oživil a dúfam, že svojim Kingdom of Heaven povesť historických veľkofilmov opäť vylepší (napokon sa mu to podarilo len z polovice).

Prínos Wolfganga Amadea Mozarta bol pre hudbu nesmierne obrovský a podobne Formanovo spracovanie jeho príbehu je veľkým prínosom pre film. Z AMADEA vyžaruje v každom ohľade filmový talent: herecké výkony, réžia, kostýmy, .... niet čo vytknúť. Musím sa priznať, pri pohľade na stopáž (Director´s Cut) a prostredie, ktoré mi vo filmoch nie je moc blízke, že som sa obával, aby ma AMADEUS k smrti nenudil, no nakoniec vo mne zanechal iba dobré a rozhodne nie znudené pocity. Kto miluje hudbu W. A. Mozarta bude určite v siedmom nebi, pretože je pochopiteľne súčasťou filmu a ja som sa do nej takisto rád započúval a aj keď si síce klasiku pravidelne nepúšťam, jej efektné využitie vo filme predstavuje vždy silný zážitok.

George Lucas už vo svojom predstarwarsovskom období dokázal, že vie točiť dobré a zaujímavé filmy, čoho priamym dôkazom sú i jeho AMERICKÉ GRAFFITI. Lucas sa v nich nezameriava iba na jednu postavu, ale rozpráva pomocou niekoľkých teenagerov počas jednej noci a jednotlivé dejové línie dokáže spájať veľmi dobre, takže jeho film nepôsobí roztrieštene, ale naopak plynulo a hlavne dokáže zabávať. Z hereckých predstaviteľov je asi najzaujímavejšie sledovať mladého Rona Howarda, ktorý sa kľudne mohol vydať aj hereckým smerom, či mladého Harrisona Forda. A príjemnú retro atmosféru dokresľuje i vhodne zvolená dobová muzika.

AMERICKÝ PREZIDENT mi trochu pripomenul kvalitný seriál Západné krídlo, ktorých spája nielen meno scenáristu Aarona Sorkina, ale aj herec Martin Sheen a tak som sa veľakrát pýtal: "Kto tu je vlastne prezident ?". Michael Douglas je ale samozrejme v úlohe prezidenta vynikajúci a spolu s rovnako dobrou Annette Bening tvoria dvojicu, ktorej nechýba potrebná chémia a aj preto pôsobí film príjemným dojmom.

Spielbergov AMISTAD je v dobrom zmysle slova polovičatým filmom; nie je zábavou pre najširšie masy, ani umeleckým dielom pre pochvalné kritiky. Určite je ale dobrým filmom, ktorý stojí za pozretie. Réžia STEVENA SPIELBERGA ponúka opäť kvalitný zážitok, len s ňou už nie je taká filmová zábava ako obvykle, ale niekoľko dobrých momentov predsa len vytvorila. Na čele takýchto lepších momentov stojí postava Cinque v podaní Djimona Hounsou, ktorej vyrozprávaný príbeh a vôbec každé aktívne účinkovanie na plátne predstavuje z hľadiska filmu tie najsvetlejšie okamihy a AMISTAD je rozhodne filmom, ktorý zaujme skôr takýmito momentami než ako celok. Čím si ale AMISTAD získa našu pozornosť na 100%, sú kvalitné herecké výkony od nemenej kvalitného hereckého obsadenia.

Je smutné sledovať tak talentovaných hercov, akými sú BILLY CRYSTAL a hlavne ROBERT De NIRO v tak podpriemernom a nepodarenom filme. Prvý diel sa mi celkom páčil, no na ANALYZUJ ZNOVA stojí za pozretie iba niekoľko minút z úvodu filmu, po ktorých to už ide dole z kopca.

ANJELI V AMERIKE sú v každom ohľade netradičným a ojedinelým televíznym projektom, z ktorého som síce nebol až tak očarený ako väčšina, ale na každý diel som sa svojim spôsobom tešil a slovíčko kvalitný je pre Anjelov rozhodne nejpresnejším pomenovaním. Najväčšiu silu Anjelov predstavujú kvalitné herecké výkony, vďaka ktorým sa podarilo vytvoriť zaujímavé charaktery, vynikajúci scenár a samozrejme i réžia Mikea Nicholsa a hudba Thomasa Newmana. A tie množstvá televíznych ocenení, ktoré Anjeli získali, sú určite v správnych rukách.

F. F. COPPOLA hovorieva, že jeho film nie je o vojne vo Vietname, že to je Vietnam a v tomto s ním súhlasím. Drsná atmosféra na nás sála každým záberom. Ja som videl iba Redux verziu, ktorá má až 194 min. a práve stopáž je jej najväčšou slabinou, lebo niektoré scény zdržujú dej a pre film ako taký nie sú prospešnými. Môj najlepší filmový zážitok z APOKALYPSY predstavuje scéna vrtuľníkového náletu na vietnamskú dedinu, ktorej pôsobivosť vyvolávajú hlavne COPPOLOVA zručná réžia a WAGNEROVA hudba. Len škoda, že po tomto momente sa mi film začal pomaly odcudzovať, ale ak si naň spomeniem s odstupom času, spomínam si väčšinou na pozitíva, akými sú vynikajúci herci na čele s MARTINOM SHEENOM, bravúrna COPPOLOVA réžia, veľkolepá výprava a s ňou spojených množstvo oku lahodiacich záberov a pod. APOKALYPSA je skrátka film, ktorý treba vidieť už len kvôli nenormálnej námahe jej tvorcov pri natáčaní a mne neostáva nič iné, len povedať, ža sa im podarilo natočiť vskutku VEĽKOLEPÉ DIELO.