ProfiDivak

Klasický pohľad z časovej, priestorovej, aj ľudskej diaľky na druhú stranu sveta. V socializme bolo pre Amíkov iba jedno slovo: vrahovia, takže impérium vracia úder. Kostrbaté po všetkých stránkach, ale so zábleskami.

Namiesto síce pravdivých, ale na kosť ošúchaných patetických výchovných pasáží by filmu u mňa prospelo viac tiež učiteľskej, ale poctivejšej opisnosti. A možno by som to na mieste autora odvrátil od úvah o chorej modernej civilizácii ešte viac k tomu ako vlastní vládnu nad síce menej vyspelými, ale predsa len trochu vlastnými, lebo tam skôr vidím koreň problému. Alebo by som sa vybodol na úvahy, predsa len patria tak trochu do iného žánra.

Súhlasím do bodky s Lucasionom: " Plný Hollywoodu, klišé a předvídatelných scén. A to bud milujete a nebo odvrhnete " Prečo tieto neduhy milujem? Páchnu, ale okrem iného aj človečinou. Vždy porovnávam podobné filmy so socialistickým realizmom. Základný rozdiel tentokrát: Amíkom je jasné že si prírodu nepodrobia, ale aj prírode dávajú jasne najavo, že si ani ona nepodrobí ich. Pre mňa opäť dôležitejší príbeh a jeho rôzne odkazy ako čokoľvek iné. Dialógy strohé, intelektuálne rozpravy patria inam. Efekty? Chýbala mi tam žeravá láva, ktorá by vyrazila z hlbín zeme. Happyend? Verí mi niekto, že som fakt chvíľu jasal, že tá krásavica sa nepreberie?:)

Aby som nadviazal na jeden z ústredných motívov filmu: u mňa tentoraz na celej čiare dominoval ten negativistický a vyhladovaný z vlkov a ten je veru u mňa vyhladovaný extrémne, čo v spojení s týmto, podľa mňa dosť odfláknutým budovateľským filmom, v ňom vybičovalo na maximum sebazáchovné pudy. A aj Hugh Laurie asi bude dosť zúfalý...

Film, s ktorým sa dá plynulo počas jeho sledovania nesúhlasiť, ironizovať ho, ale ktorý zároveň rozpálil všetky senzory, aj hlavu na maximum. Tým, ktorí čakali nejaké finále: toto je kruh, nemá nikam ústiť. Osobne sa mi bude asi najbližší týždeň snívať o nevypraných hnedých nohavičkách.

Dvaja veľký sympoši s charakteristickými prezývkami: Arabáč so záľubou v káve a Taťka Šmoula ako nesporne rodinný typ v kriminálke ktorej tiež nechýba chuť ani špecifická atmosféra.

Prvú polovicu som držal zubami nechtami oči, v druhej časti som sa chytal v štýle slovenských (nielen) hokejistov, ale tomuto filmu 4* nedám. Absurdné divadlo je predsa len divadlo, tam je úderné a sugestívne. Tu skôr zúfalo uspávalo, hoci záverečná hĺbková pointa so zvláštnym kebabom a prizerajúcimi sa Švédmi na chvíľu prebrala a anekdotu so stredou som si odnášal z kina.

Narozdiel od príbuzného oscarového Birdmana toto neprivoniava ku vlastným guliam a narozdiel od neho aj nejaké má.

Na lístok z kina sa zmestilo iba: S tvárou...Takže: s tvárou o prípade brutálnej vraždy. O tom, aká je pravda iluzórna (zvlášť ak fičíte na kokse:).

Všetko na čo Jarmusch siaha, sa mení na zlato a nič na tom nezmenila ani samurajská príručka. Je udivujúce ako kombinácia mafiánskeho príbehu so samurajskými múdrosťami drží pokope a chutí.