Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Komédia

Recenzie (2 304)

plagát

Mirror Mechanics (2005) 

Geniálne. Z troch kratučkých záberov na v kúpeľni a pri vode, by som ja nikdy nedokázal vytvoriť takto temnú surrealistickú víziu. Jeden z najlepších experimentov ktoré som videl za posledné obdobie. Neskutočne pekelný zrkadlový obraz a zvuk z temných zákutí vesmíru ma úplne dostal.

plagát

Misia na Mars (2005) 

Hry som hral (Zatiaľ) všetky tri, takže môžem s istotou potvrdiť že viem o čo ide. Film sleduje s väčšej časti tretiu PC časť. A tá sa nádherne , čo sa po vizuálnej stránke týka, podobá svojej predlohe. Mal som pocit akoby som sa naozaj ocitol v hre, znova som sa chopil shotgunu a išiel vystrieľať zopár monštier. Sťažovať sa pri tomto na suchý scenár a nevýrazné postavy mi príde trocha mimo. Ide iba o bohapustú oddychovú strielačku pri ktorej má divák vypnúť. Určite by som to hodnotil negatívnejšie keby sa k tomu vymyslel úplne nový príbeh. To by už rovno mohli vymyslieť nový film. Som toho názoru že keď už sa točí podľa predlohy, nech to tak aj je. First Person Shooter scénka bola perfektná. Nebál by som sa tvrdiť že ju okopírovali po tomto mnohé iné filmy. Prišli na to že to funguje aj na plátne. Avšak vrcholom toho všetkého bol ten istý moment ako v hre....... a to motorová píla.

plagát

Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005) 

Júúj, to bola krásna stop-motion rozprávočka z ktorej Burtonov cit pre kontrastný, gotický, vizuál priam vyžaroval. Malo to krásne myšlienky, skvelé dialógy, slušné hlášky, postavy. Jednoducho Burton, tak ako ho mám rád.

plagát

Narnia: Lev, šatník a čarodejnica (2005) 

Ani svojho času, keď Narnia frčala v kinách a ja ako veľký fanúšik fantasy pobláznený Tolkienom či Silverbergom som hltal všetko čo bolo pre mňa dostupné, ale aj tak som Narnii na chuť neprišiel. Prve 2 či 3 knihy neboli vyslovene zlé ale tie osatné bola bieda. Filmová jednotka sa síce snaží ale čo môže narobiť keď predloha je taká vo svojej podstate nedotiahnutá. Svet nie príliš prepracovaný a aj keď ide o fantasy pre menšie deti s presahom pre dospelých, filozoficky je to predsa prázdne.

plagát

Nový svet (2005) 

Videné v takmer troj-hodinovej Extended Cut verzii. A môžem dodať iba toľko, že v kratšej verzii by to rozhodne nebolo ono. Príbeh o ťažkých začiatkoch kolonizácie Amerického východného pobrežia odsýpal ako epos. Príbeh, kvázi, roudelený do dvoch častí, sleduje niekoľko náročných rokov Kapitána Smitha, ktorý sa musí vysporiadať s nebezpečnými indiánmi a ešte nebezpečnejšími vlastnými ľuďmi, nechaní na napospas osudu a túžiaci iba po zlate. Ešte aby to nestačilo zaľúbi sa do dcéry Indiánskeho náčelníka, ktorá mu lásku opätuje. Druhá pomyselná časť rozpráva príbeh o obchodníkovi menom John Rolf ktorý sa objavuje na scéne, kedy už kolónia menom Jamestown konečne začínala prosperovať. Ten sa takisto zaľúbi do dcéry náčelníka, Pocahontas. Znie to, na prvé počutie, iba ako by išlo o čistý romantický film ale opak je pravdou. Má to neskutočne dramatické momenty, ide o chladný thriller, samozrejme je to zachytené historicky a prvky vojnového filmu to má tiež. Je to všetko možné ale nejde o žiadny guláš. Skôr o citlivú existenciálnu drámu v ktorej si hlavné postavy dávajú otázky na ktoré nenachádzajú odpoveď ale to nevadí, o odpovede vôbec nejde.

plagát

Posledné dni (2005) 

Last days je také netradičné, myšlienkové, až by som povedal, že duchovné, posolstvo, ktoré sa zaoberá poslednými dňami rockových hudobníkov. Príbeh bol metaforicky ušitý na mieru pre Kurta Kobaina ale ja si myslím, že si by sa s týmto dielom dal parafrázovať každý jeden člen klubu 27. Nejde o žiadny dokument ani životopisný film, hlavná postava sa síce podobá tak trocha na Kobaina, herec Michael Pitt je úžasný, ale postavy majú iné mená, dej sa odohráva niekde úplne inde, trocha inšpirované ale príbeh je úplne iný. Blake, hudobník, multi-inštrumentalista, sa skrýva vo svojom vidieckom sídle pred verejnosťou, obchodnými záležitosťami, marketingom a všetkým tým čo mu priniesla nečakaná sláva. Túto tiaž, ktorá sa naňho z nenazdajky prevalila psychicky nezvládol a tak sa skrýva a skladá si nové veci v pokoji zo svojimi spoluhráčmi. Avšak to nieje všetko s čím si kompenzuje toto svoju psychickú prehru. Alkohol a drogy si pomaličky vyžiadajú svoju daň. Počas celej snímky bola hlavná postava malátna, nezvládala to ani sama zo sebou, už od prvej minúty je divákovi jasné, že tento človek vám pred vašimi očami umiera a je jasné, že happyendom to určite neskončí. Snímka je od začiatku do konca nakrútená vo veľmi komornom duchu. Kým som neprišiel na to akými očami sa na to mám pozerať, strašne som sa nudil. Prvá pól hodinka ma neskutočne ubíjala. Ide o umelecký film v ktorom čas a priestor hrajú až druhé husle. Veľmi často sa tu preskakuje čas a miesto v ktorom sa konkrétna scénka udeje. To znamená, že pri jednej scénke sa na začiatok rozhovoru dostaneme o 20 minút neskoršie aj to z inej miestnosti. Avšak keď sa divák naladí na tú správnu strunu, začne to byť neskutočne zaujímavé a ten metaforický koniec, ten ma úplne dostal. Ide o netradičné poňatie, ktoré sa mnohým ľuďom nepáčilo, percentá na CSFD hovoria za seba, ale ja medzi nich na šťastie nepatrím

plagát

Proposition (2005) 

Ide o riadne špinavý western. Vizuálna stránka, make-up. kostýmy ma vyslovene pohltili. Pre mňa, ako veľkého fanúšika westernov, bolo sledovať to, jedna radosť. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh bol presunutý zo štandardnej Americkej prérie do divokej Austrálie. Také tie dobové prvky a reálne vyzerajúci domorodci mali tvorcovia v malíčku, pekne sa s tým pohrali. Aj príbeh bol slušný. Celkový pocit neprikrášlenej reality bola tá najsilnejšia stránka snímky. Hlavne tie násilné scénky s ktorých sršala chladná a reálna karma ma extrémne bavili. Škoda toho sentimentálneho ale hlavne naivného konca v ktorom sa chladnému zabijakovi podlomia city.. To si mohli odpustiť, keď celý čas ukazovali charakter týchto vrahov úplne inak.. S názorom, že sa človek vyvíja a mení to u týchto psychopatov neplatí.

plagát

Sin City - mesto hriechu (2005) 

Komiksy ani komiksové filmové spracovania nepatria k mojim najobľúbenejším, a už vôbec nie k najvyhľadávanejším subžánrom. V podstate by som mohol napísať, že sa im cieľene vyhýbam. Jedinú výnimku má v tomto autor Frank Miller. Jeho práce, či už tie kreslené alebo filmovo spracované, zväčša uspokojujú moje "potreby". Atmosféra v nich ma priťahuje. Režisér Robert Rodriquez zostal verný predlohe. No dotiahol to do extrému až tak, že si divák pripadá akoby sledoval pohybujúci sa komiks. Výborné dialógy, charaktery a zápletky. Nekonečná depresívna tma, zafajčené bary, psychopati, podsvetie, nádherné ženy, všadeprítomné násilie a pekelne ostré hlášky, to všetko mi tu sedí. Plus tu máme režírne cameo Tarantina. Nič viac som si svojho času nemohol želať.

plagát

Skutočné príbehy (2005) (relácia) odpad!

Kriste na nebi to bola kravina!!! Nepodarená kópia nepodarených zahraničných talkshow. Tak ale keď to sledovala moja drahá mamička, tak som nemal veľmi na výber a niečo som videl aj ja. Aby som si trocha občerstvil pamäť našiel som na jútub jeden klip. Ten hovorí za všetky slová.