Autogram

Light výrobky spôsobujú priberanie. To nie je vtip ani irónia, ale normálna reakcia organizmu. Mozog a telo sa umelými sladidlami nedajú oklamať a dodatočne prinútia doplniť dvojnásobné množstvo kalórií. Také niečo ale môžu overiť iba nezávislí vedci, nie organizácie, ktoré sleduje investigatívny novinár. Z vedeckého združenia sa vykľuje schránková firma založená lobistami presadzujúcimi zákony a smernice na podporu sladidiel. To je možno jedno z najhorších zistení. Ďalej sa novinár vydáva na cestu za stéviou, najnovším prírodným hitom v sladení. Tá už tiež prestala byť zeleným práškom s drevitou horkastou príchuťou a stala sa bielym rafinovaným práškom s izolovanou molekulou zodpovednou za sladkú chuť a postupne sa bude vyrábať genetickou modifikáciou droždia. Kam to speje? –––– Výrobky neobsahujúce cukor ani tuk, čo vlastne obsahujú? –––– Ak človek zje denne dva jogurty, cieľom je, aby zjedol tri. Cieľom výrobcov nie je chudnutie alebo zdravie.

Leguána morského bežiaceho o život pred hadmi vynárajúcimi sa z každého rohu tu spomína každý. A nie nadarmo, je to thrillerová scéna ako vyšitá. Podobne aj masové scény jeden a pol milióna tučniakov na malom sopečnom ostrove s ich krkolomnou cestou ma držali v napätí, či to skončí dobre. Pri sledovaní som mal často pocit, že to nie je dokument, ale že tie divé zvieratá niekto motivoval, aby tú scénu zahrali. Pritom je dokonale nasnímaná z viacerých strán, a ozvučenie originálnou hudbou vytvára dokonalý zážitok.

Trojuholník žien okolo troch mužov a medzi nimi hľadáme vraha. Hlavným vyšetrovateľom je alkoholická troska Rachel, ale u Emily mám radšej iný druh postáv. Príbeh je rozprávaný úplne najhorším spôsobom, nezaujímavo, pomaly a s chaotickými retrospektívami. Ale je natoľko fádny, že bez toho všetkého by nestál ani za tie dve hviezdy. –––– Manžel vždy tvrdil, že mám veľmi bujnú fantáziu. Ale ja si nemôžem pomôcť...

Dostojevského, ak by išlo o pôvodné reálie, by som asi nedal. Tu je to zhrnuté do hodiny a pol a to som zvládol. Dojem je taký nejaký priemerný, lepší bol, ak bolo na scéne dievča, horší v prípade vraha. Jeho herecký predstaviteľ nedokázal preniesť na obrazovku a na mňa nič zo svojho duševného rozpoloženia, o ktoré predpokladám v románe išlo.

Filozofické sci-fi, ktoré ma nenudilo, a to je čo povedať. Je tu medzigalaktický dvojitý agent 003, ktorý fotografovaním všetkého značne predbehol dobu a príbeh v cudzej krajine, ktorá navonok vyzerá normálne, ale ľudia majú odstránené emócie, takmer ako od Orwella. Naviac sú krásne francúzske ženy, či už zvodkyňa tretieho rádu alebo programátorka druhého rádu. Zostáva len dúfať, že ľudia a svet nezmutujú do tohto technologického stavu bez lásky a svedomia a na neónových pútačoch nezostanú len rovnice. –––– Chcem telegrafovať. – Do galaktickej alebo do miestnej siete? –––– Mám sa dobre, ďakujem, prosím. –––– Za možnosť omylu budem bojovať!

Nie je to ten typický temný stredovek, skôr som film bral ako dobrodružný. Na tento žáner je až príliš neprehľadný, kto čo chce a prečo, pritom nemám pocit, že by som nejako príliš nedával pozor. Nakoniec pre mňa nič mimoriadne, žiadna veľká ukážka stredovekého konania a myslenia.

A teraz tú o zbraniach hromadného ničenia u Saddáma a Kaddáfiho... Nezaraďujem sa k tvrdým zástancom konšpiračných teórií, ale keď ma niekto o niečom stále opakovane presviedča, tak o tom musím začať pochybovať. Kým pri reklamách na zubné pasty alebo na výhodné pôžičky je ľahké sa presvedčiť o opaku ich tvrdení, nie je v možnostiach bežného smrteľníka a možno vôbec nikoho v určitých veciach sa dopátrať pravdy. Udalosti 9/11 tam určite patria, a hoci dokument sľuboval technický a vedecký pohľad, bol to skôr pohľad laický a bulvárny. Nejaké jadrá, nosníky a vysoká teplota, čo neprospieva oceli, boli spomenuté aj animované, ale to je všetko. Zachránení ľudia, ktorí mali šťastie, vypovedali pravdivo a dojemne, ale z technického hľadiska do veci nemohli priniesť nič. Politike sa dokument vyhol radšej úplne, pritom na vec by som sa radšej pozrel z opačného konca, a s odstupom času by som sa spýtal: Cui bono?

Zaujímavý experiment, takýto nemý film so zvukom, hudbou a myšlienkami. V českej a slovenskej tvorbe asi ojedinelý. Určité momenty sú geniálne, niekoľko hudobných momentov alebo tlačiarenský stroj ako nástroj diabla. Hudba, židovstvo a nacizmus už vo filme bolo, ale tu je to trochu iné, nie ako pohľad zo strany okolia, ale úplne zvnútra. Časom ale film upadal do nejakého rozjímania, ktoré ma nudilo. –––– Verili sme, že sa nám to nemôže stať. Co sme si mysleli? Každému to muselo byť jasné. –––– Máte to vo vlastných rukách, deti moje. Všetko závisí len od vás. Viem, že sa nedáte, že si poradíte.

Niekto si v televízii JOJ pomyslel, že ak je hádať tajné slovo dobrá zábava pre škôlkárov, tak to bude dobrá zábava aj pre divákov. Nebola, iba Junior šliapol opäť vedľa a ako relácia začala, tak rýchlo po dvoch mesiacoch aj skončila.

Zbožňoval som túto šou už od samého začiatku, mám na to svoje dôvody, preto sa nemôžem stotožniť s tunajším absolútnym odmietaním tanca celebrít. Celebrita alebo nie, natrénovať až nadrieť si to musia, nie je to len o otváraní úst a vypúšťaní vtipných a menej vtipných replík, ako to býva inde. Súčasný ročník 2017 ma len trochu zarazil tým, že hudbu vyberá asi niekto na práškoch, keď potrebuje natlačiť populárne hity aj do tancov ako valčík a dokonca tango.