ScarPoul

Zatiaľ najlepší Jensen. Presne dávkovanie humoru a vážnych scén. Znova celá plejáda všakovakých divných postavičiek. Mikkelsen v jednej zo svojich najlepších úloh a aj napriek tomu veľmi svieže a s krásnym posolstvom. Balans medzi nadprirodzenom, absurdnom a realizmom sa tu neustále obmieňa a vyvíja. Tým pádom aj čo sa týka scenára a réžie film nie je jednoznačný a stále prekvapuje. Je omnoho bližší duchu Blikajúcich svetiel ako Rezníkov. Pre mňa ďalšie potvrdenie rozmanitosti a zaujímavosti Dánskej kinematografie a mám túžbu sa kŕmiť Jensenovými scenármi a filmami vždy keď budem mať pocit, že sa z kina na mňa valí len prostoduchý hnoj.

Už vôbec nie také odľahčené a čiernohumorné ako Blikajúce svetlá. Ale aj napriek tomu sa môže Green Butchers pochváliť plejádou podivuhodých postavičiek a trefne napísaného scenára. Jensen si dokázal znova na malej ploche a v područí takmer absurdného príbehu vytvoriť priestor pre emocionálne scény, pre motív bratstva a kamarátstva siahajúceho až za hranice normy a zároveň dokázal byť uštipačný a aj napriek pomerne kontroverznej téme- úsmevný. Kaas aj Mikkelsen dokazujú, že svoje herecké postavy majú správne uchopené a aj napriek tomu, že ani jedna z tých postáv nepôsobí vábivo, sú nám od začiatku sympatické. Pri vyvrcholení to trochu pokrivkáva a koniec vyšumel do prázdna, čo ma trochu zamrzí. A aj napriek tomu to má rýchle tempo a niekoľko fakt pekných úchylností. Ale stále je to priemerný film. Dánsko vyprodukovalo už aj lepšie veci.

Veľmi pekná vzťahovka. Rovnako pekný feeling ako nedávne Evansovo Before We Go. Akurát na britský spôsob. Lake Bell a Simon Pegg sú strašne fajn a od začiatku im musíme držať palce. Tým pádom dokážeme aj prekúsnuť on the edge koniec idúci po vzoru tradičných klišé romantických filmov(teda beh a vyznanie). Má to veľa pekných momentov, veľmi krásne napísané dialógy a má to kupodivu veľmi pekné tempo. Dĺžka je tak akurát aj keď pri záverečných titulkoch zamrzí, že je už koniec. Veľká spokojnosť. A rovnako ako Evansovmu počinu aj tomuto musím dať plný počet. Jedna z tých vecí, ku ktorým sa budem stále s chuťou vracať.

Od prvého momentu ako som sa dopočul, že Anderson ide točiť detektívku som bol nedočkavý. Potom prišli prvé plagáty, trailer a ja som si hovoril, že to znova bude retro v štýle Boogie Nights, ktoré zbožňujem. Ale aj napriek tomu som sa k filmu nejako nemal. Teraz som si ho pozrel a som úprimne sklamaný. Andersona má zafixovaného( až na jeho krátkometrážne prvotiny), ako sofistikovaného autorského režiséra venujúcemu sa vzťahovým zlepencom a keď aj nie, tak aspoň svoje postavy vedie v ústrety silnej myšlienke, podfarbenej formálne prešpikovaným vizuálnym obrazom. Inherent Vice nemá ani poriadnu atmosféru, roztrieštenosť motívov sa podpisuje na dynamike a zrozumiteľnosti a aj napriek tomu, že sa tu vyskytne množstvo zaujímavých postáv, pod ich kožu sa nedostaneme. Všetko je centralizované okolo postavy Phoenixa, čo by nebolo na škodu, keďže herecky je tu znova výborný, ale v celej tej plejáde motívov a postáv pôsobí ako brzda. Od polovičky mi vlastne bolo jedno čo sa tam deje a čo sa tam ešte stane a ani to výrazne vyvrcholenie neprišlo. Elswit až trestuhodne nevyužitý, rovnako aj soundtrack, ktorý bol u Andersona vždy zárukou solídnych songov a fajn scén. Možno nie také hrozné ako sa javí, ale fakt som mal problém to dopozerať. Strašne ma to nudilo.

Anders Thomas Jensen je skvelý scénarista. Potvrdil to určite niekoľko krát pri rôznorodých projektoch. Či už sa jednalo o filmy v jeho réžií, alebo pre tvorcov ako je Bier alebo Olsen. Film je prešpikovaný nápadmi, je vysoko sebareflexívny čo sa týka žánru aj odkazov na rôzne Dánske tradície. Je nadnesený a posúvajúci žáner gengsterky zaujímavým smerom. Pritom tam má funkčné retrospektívy a zároveň niekoľko naozaj vtipných momentov. Blikajúce svetlá sú tak postmodernou zmesou skvelých nápadov, zaujímavých hereckých výkonov. Chameleón Mikkelsen v perfektnej úlohe- a pritom to má presne ten nános bratskej súdržnosti, ktorá to posúva nad rámec obyčajného filmu. Nieje to dokonalé, ale rozhodne je to zábavné. Lov, kopanie piva, fúkanie vajíčok sú takmer pamätné. Takk.

Film nesnesiteľný ako akákoľvek komédia z nášho dedinského prostredia. Alebo ešte lepšie. Niečo z čoho by mal Troška radosť. Značný odklon od pompézneho Bollywoodu a film idúci priamou líniou jednoduchého štýlu. Obmedzenosť priestoru, kontrola vtipov, predtlak tradícií so všetkým čo k tomu patrí. Či už pozitívne, alebo negatívne. Taký Cudzí obed bol podstatne lyrickejší. Ale ústredne duo je oproti všetkým tým veciam čo mi lezú na nervy strašne pozitívne a preto sa podarilo režisérovi rýchle stotožnenie s divákom. Oni jediný totiž pôsobia v celej plejáde postavičiek normálne. Finálny tanec je aj pekne nasnímaný. A hoci je hlavná hrdinka pri tele, má veľmi milú tvár. V zásade spokojnosť, ale nepadám z toho na zadok. Svoje svetlé momenty to má, ale taká tá indická hodnotová epika sa tentoraz nekoná. Znesiteľný priemer.

Giddens Ko spravil moje obľúbené You are the apple of my Eye. Tentoraz sa scenáristicky podpísal pod túto zvláštno divnú podivnosť s veľkým srdcom. Príbehy skupinky podivínov v jednej kaviarni a ich osudy sú plné ľahkého a absurdného humoru a nejakých tých skutočných pocitových vyjadrení. Aj napriek značne preexponovanému príbehu, kde figuruje mladík v bikinách s kapustou na vodítku, anjeli a gang filmárov a zároveň sudcov a kuchárov, je film podaný s veľkým jemnocitom a s dôrazom na každú zložku. Nikdy to nespadne do absurdity a nikdy to nevydiera citovo viac ako by sa žiadalo. Pre mňa príjemný film, ktorému nemôžem nič vytknúť, aj keď vyššie spomínané apple sa mi páčilo o trochu viac. Poteší cameo v záverečných titulkoch Michelle Chen a tiež prekvapí rôzna variácia na nápoje, ktoré si zákazníci pýtajú. Iné a dobré.

Pomerne znesiteľná jednohubka. Christina je bohovská. Helms neznestieľný. Pôvodné filmy som mal omnoho radšej, pretože naplno ukazovali komediálny talent Chevyho Chasea. Camea mi prídu nevyužité, alebo trápne, ale film má fajn spád a aj niekoľko wtf momentov, ktoré som naozaj ocenil. Can i give a rimjob? Ale We are the Millers boli v mnohom zábavnejší a viac priblížený súčasným trendom.

Woo na staré kolená tvorí obrovské vojenské epopeje. Jeho Red Cliff zbožňujem. A Crossing má rovnaký potenciál zasiahnuť presne tie túžobné predstavy aké som si počas sledovania vytvoril. Film sleduje osudy rôznych ľudí hneď po Japonsko-Čínskej vojne a následne nacionálnej revolúcie, kde tí čo bojovali spolu odrazu bojujú proti sebe. Fei Zhao je maliar čo sa týka zachytenia obrazu a Taró Iwaširo zase krásne podfarbuje emócie. Bojové scény sú krásne nasnímané a vypointované. Možno v úvode zamrzí trochu viditeľné CGI. Inak sa jedná o tradičnú romancu akú sme mohli vidieť napríklad v Atonement. Scén je na zapamätanie viac než dosť a čo je dôležité každá postava k nám rozpráva veľmi príjemnými charakterovými črtami s ktorými sa nielenže vieme stotožniť, ale vieme sa do nich aj zaľúbiť. Herecky sa nemám dôvod vyjadrovať. Každý spĺňa presne to čo má a ešte niečo naviac. Film slúži ako hodnotový film o neistých dobách a láske, ktorá ženie morálku zúčastnených na tie správne miesta. Mal som na chvíľu pocit, že som sa ocitol v inej dobe a v inom čase. Formálne vyspelý a rozprávačsky zaujímavý počin. Neviem sa dočkať druhej časti.

Fakt tie kórejské fláky akosi nemusím. O tomto som počul ale dobré veci tak som si povedal, že skúsim. Komédia je uvoľnená a je omnoho skúpejšia na trápne prešľapy. Aj napriek tomu, že sleduje 3 dejové línie, 3 kamarátov z ktorého má každá svoje svetlé aj temné miesta ale ako celok ale aj samostatne nefungujú tak aby sa na tom človek zabavil. Ako niekto kto si 20 a všetky tie rozhodnutia s tým súvisiace prežil je film príliš povrchný a priamočiary, bez skutočného návodu, alebo potrebnej parodizácie a hlavne bez potrebnej dávky ženských nohavičiek( aj keď to je asi len japonská vec). Twenty nemá možnosť ponúknuť nič viac ako len celkom príjemné strávený večer. Ale len jeden. Pretože vracať sa k tomuto filmu nie je dôvod. Jediné čo ma naozaj potešilo a kvôli čomu som rozmýšľal nad 4 hviezdou bola epická bitka v bare. A tým myslím naozaj EPICKÁ. Veľmi som sa na nej zabavil. Potom prišiel ale koniec a zbytočné kecy okolo toho, takže som sa nakoniec rozhodol pre 3. Znesiteľný priemer.