croxika

Všetky diely som zatiaľ nevidela, ale spomeniem napr. jeden diel zameraný na atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Dokument ako taký sa mi páčil, ale nachádza sa v ňom niekoľko chýb, ktoré si môžete prečítať napr. na youtube pod samotným dielom. V tejto časti sa nachádza niekoľko chybných informácií, napr. že na vykonanie atentátu boli zvažovaní najprv Svoboda a Kubiš. Podľa skutočnosti boli prvou voľbou Svoboda a Gabčík, a ten následne po zranení Svobodu navrhol na jeho miesto svojho kamaráta Kubiša. Nezachytila som v komentároch ďalšiu chybu a to tú, že v prvej trojke parašutistov, ktorá bojovali proti nacistom na chóre kostola neboli Kubiš, Opálka a Švarc, ale Kubiš, Opálka a BUBLÍK!, pričom Opálka zjedol kapsulu s jedom a potom si strelil do spánku a Bublík utrpel vážne zranenia predovšetkým nôh, tiež si strelil do hlavy, ale vykrvácal trochu neskôr, nie hneď na mieste, kde ho našli v kostole. No a Kubiš už nemal dosť síl na samovraždu výstrelom do spánku, lebo v dôsledku vážnych zranení spôsobených gránatmi upadol do bezvedomia a pri prevoze do lazaretu SS vykrvácal.

Musím sa priznať, že tematika WW2 celkovo ma veľmi zaujíma a vždy ma zaujímala. Konkrétne operácia Anthropoid je pre mňa natoľko výnimočná, že som dlhé obdobie študovala zákutia tohto činu, mám prečítaných stovky článkov, videla som veľa filmov (lepšie i horšie spracovaných), dokumentárnych reportáží, aj kníh. Konkrétne tento počin od Veroniky Homolovej- Tóthovej hodnotím ako veľmi vydarený. Je autorkou aj pre mňa skvelej knihy - Mama milovala Gabčíka (2018), ktorú naozaj doporučujem, podrobne sú tam rozpísané fakty a reálne skutočnosti, doprevádzané autentickými fotkami hrdinov. Ak sa zaujímate o túto tematiku a napr. máte o nej ešte len chabé informácie, tento dokument Vám poskytne všetky potrebné informácie. Od začiatku sa venuje osudom dvoch hlavných hrdinov, ako vyrastali, kde vyrastali, ako sa vyvíjal ich vojenský výcvik, až po samotný zoskok v protektoráte (ich vlasti) a následné udalosti až po atentát a neskoršie ukrývanie. V dokumente je nám poskytnutá aj hraná rekonštrukcia celého priebehu atentátu až po samotný posledný boj v krypte, aby si divák vedel skutočnosti lepšie predstaviť. Dokument obsahuje aj skutočné fotky parašutistov tak, ako boli zachytení po smrti, aj novoobjavené zábery z Londýna, tesne pred ich letom do protektorátu. Celý dokument komentujú napr. aj praneter samotného Vladimíra Gabčíka, či odborníci na Heydrichádu - bádatelia, historici a archivári, ktorí sa touto témou zaoberajú desiatky rokov, napr. Jaroslav Čvančara, Eduard Stehlík, či Vojtech Šustek. Cez nich sa potom konkrétne môžete dopracovať k oveľa podrobnejším informáciám, ak Vás táto tematika zaujíma tak, ako napr. mňa.

Svieže, vtipné, miestami trápne až vulgárne, ale oproti jednotke ma to bavilo viac ;-) Pri amerických komédiách som proste už dopredu "obrnená" proti "humoru cez čiaru", takže z kina som odchádzala spokojná, vysmiata. Vianočná nálada sa však na mňa nenalepila =D P.S. Na tanečnú scénku po titulkách sa oplatí počkať! =D P.S. 2 - Ten Mikulášsky striptér č. 2 ....

Monk je moja srdcová záležitosť!!! Nezáleží na tom, koľkokrát som videla každú jednu epizódu, jej sledovanie ma aj tak nikdy neomrzí. Monk pre mňa osobne vyniká spomedzi všetkých kriminálnych seriálov práve jeho špecifickou, originálnou a jedinečnou hlavnou postavou, ktorú buď milujete a uznávate, alebo nenávidíte a šialene vás irituje. :D Všetky jeho fóbie, obsedantno- kompulzívna porucha, nezvyklosti v správaní, myslení a jeho svojrázny pohľad na svet vytvárajú mozaiku geniálnych postupov, stratégií a vodítok, ktoré mu spoľahlivo pomáhajú rozlúsknuť aj na pohľad nevyriešiteľne ťažký prípad!

Pokiaľ vás tento film zaujal a páčil sa vám, vrelo vám doporučujem, aby ste si prečítali knihu podľa ktorej film vznikol a po prečítaní som si viac ako istá, že príbeh Sayuri sa vás hlboko dotkne.Niekomu "nezainteresovanému" môže film pripadať nudný, ba priam až prehnane vznešený. Bude prehliadať skryté náznaky a súvislosti, ktoré nám (ktorí sme sa s príbehom už dôverne zoznámili) hneď dôjdu. Ja som sa od knihy nevedela odtrhnúť a film som zhltla jedným dychom, boli to asi dve najrýchlejšie strávené hodiny po dlhom čase. Nadchýnala som sa zobrazením a porovnávala som ho s mojimi súkromnými predstavami. Čakala som, čo všetko sa z knihy objaví a ako dôveryhodne to bude pôsobiť. Keď to teraz môžem posúdiť, film je naozaj úžasne spracovaný. Výber hercov, kostýmy, prostredie, scenéria, dokonca aj dialógy sú ako vystrihnuté a nedochádza k žiadnym (prevratným) rozdielom. Film aj kniha do seba zapadajú ako dva kúsky skladačky, pričom sa nádherne dopĺňajú. Samozrejme, kniha bude vždy knihou a okrem viac informácii a situácií ponúka aj výrazné okno do duše Sayuri, ktorá svoje vnútorné pocity často pripodobňuje až k neuveriteľne kúzelným prirovnaniam, čo vo filme určite neuvidíte. Narozdiel od filmu sa v knihe dozviete aj omnoho viac o kultúre gejší, o živote ako takom v Japonsku, o vplyvu druhej svetovej vojny na ich život či o častiach kimona, čo je to pás obi, čo sú to zóri ....a aj ako to dopadlo so Sayuri a jej vysnívaným predsedom :) ...U mňa za dôveryhodné vyobrazenie príbehu najväčšia spokojnosť*****

Ono je to ako veľmi milé a nevtieravé, ale priznajme si, keby tam nehrala ústredná štvorica top hercov, nemalo by to až takú príchuť...Pár vtipných scén, pár klišé hlášok, a prepínate na iný, zaujímavejší film :)

Fuj, tie blbé biele tlieskajúce ruky mi neschádzali z mysle ani po uložení sa do postele, našťastie som rýchlo zaspala:D Dáko som presýtená tým dokolečka sa opakujúcim scenárom, akože rodinka sa presťahuje do nového domu a dejú sa tam čudné veci...ale ono to akosi vždy zafunguje a s tou správnou hudbou a atmosférou sa vždy zľaknete vtedy keď treba..Navyše tematika exorcismu je vždy nervydrásajúca a nechutná..Hodnotím ako dosť kvalitný horor, ktorý si radšej pozrite v skupinke ako sami v posteli:)

Keď sa povie meno „Frida Kahlo“, určite väčšinu ľudí ako prvé napadne hrubé, tmavé, zarastené obočie, tak typické pre túto horko krvnú maliarku a umelkyňu. Frida Kahlo pochádzala z Mexika, čiže svojim zjavom predstavovala typickú sortu žien s týmito koreňmi – počerná pleť, tmavé vlnité husté vlasy, tmavé oči a exotický zjav. Podľa môjho názoru na zobrazenie života tejto (okrem iného) politickej revolucionárky a umelkyne nemohla lepšie zapasovať krásna a atraktívna herečka Salma Hayek, ktorá si okrem stvárnenia hlavnej postavy vybojovala aj miesto producentky filmu. Životopisná dráma z dielne skvelej režisérky Julie Taymor, nesúca jednoduchý názov FRIDA, patrí podľa môjho názoru medzi jedny z naozaj kvalitne spracovaných životopisných filmov. Salma Hayek za účinkovanie v tomto diele získala dokonca nomináciu na Oscara a neter skutočnej Fridy Kahlo bola filmom natoľko ohromená, že Salme darovala jeden z Fridiných náhrdelníkov. Zaujímavosťou je, že Salma Hayek niektoré obrazy vo filme namaľovala sama, čo značí, že sa do svojho zobrazenia skutočne vžila a určite nielen ja vnímam túto rolu ako jej zatiaľ životnú. Skoro dvojhodinový film bol natočený v roku 2002 a režisérka do neho dala naozaj veľa, napríklad mne osobne sa veľmi páčilo, aký má úžasný cit pre emotívnu krásu záberu a spoločne s hudbou jej manžela vytvorili skutočne uveriteľné zobrazenia emócii, ktoré nenechajú diváka chladným a všetko prežívajú spoločne s hlavnou hrdinkou . Veľmi dôveryhodne sú vo filme natočené a spracované dôležité medzníky zo života Fridy –jej ťažká nehoda v mladosti, ktorej následky znášala po celý život, jej zdĺhavá rekonvalescencia , počas ktorej maľovala a triedila si myšlienky, jej návrat do sveta spoločnosti, presadenie sa v umeleckej sfére, či zoznámenie a strastiplné súžitie s jej manželom- neverníkom. Frida mala búrlivý život, bohatý na škandály, milostné aféry, vášnivú hudbu a tanec, ale i lásku a zároveň veľa bolesti, ktorej príčinou bol jej manžel Diego. O dieťa, ktoré s ním mala prišla a často sa spamätávala zo svojich životných útrap pomocou maľovania. Maľovala predmety a veci, ktoré zdanlivo spolu vôbec nesúviseli, ale pritom niesli nejakú výpoveď. Jej manžel ju mnohokrát podviedol, dokonca aj s jej vlastnou sestrou čo Frida znášala veľmi ťažko. Salma všetky tieto situácie zobrazila akoby ich zažila ona sama, čo vyzdvihuje celkovú uveriteľnosť príbehu. Taktiež sa mi na tomto filme veľmi páčilo ako kamera skvele využívala farby, ktorými je Mexico také výnimočné. Farebné mexické ulice sálajúce životom, typický odev ľudí, šarmantné ženy, vášeň, umenie - to všetko odráža fakt, že okrem iného je táto životopisná dráma aj veľmi výpravná. Film je až na pár odľahčených scén nabitý až po koniec takými dramatickými udalosťami, že človek by ani neveril koľko útrap dokázala táto útla maliarka zniesť. Vo mne samotnej ostalo po zhliadnutí tohto snímku mnoho rozporuplných pocitov, zároveň obohatenie a prísun nových informácii, no i veľa umeleckého zážitku a určite by som film doporučila každému pozrieť.

Amanda mne osobne nepríde ktovieako príťažlivá ani krásna, ale nepochybne niečo zaujímavé na nej je. Fandím jej, že kývla na takúto nelichotivú úlohu, stvárniť známu pornohviezdu, navyše ťažko skúšanú osudom. Ja som jej to uverila a za každým takýmto filmom sa mi búri krv v žilách, ako je možné, že sa môžu diať podobné veci. Opäť som sa preniesla myšlienkami do inej doby, vnímala som odlišnú módu, zariadenie interiérov, bizarné účesy - a to ma zakaždým baví! Tvorcovia to predviedli ukážkovo. Dĺžka filmu mi vyhovovala, myslím, že scény boli obsiahnuté vždy tým podstatným a nemalo to zívavo-ťahavý charakter.Nesklamalo!

Milujem filmy, ktoré ma dokážu naozaj zaujať, pretože vždy sa tam niečo deje, nemá to hluché miesta a po pol hodine nezívam nudou. A toto pre mňa Podfukári spĺňajú, navyše je každá postava niečím zaujímavá a kúzelnícke pozadie má svoje netradičné čaro. Je fakt, že to má nábeh k zbytočnej prekombinovateľnosti, akoby scenáristi za každú cenu chceli umelo ohúriť diváka a tak nám ponúkli na záver tú najbizarnejšiu verziu rozlúsknutia príbehu. Teraz ale nemám náladu byť kritická a keďže kúzelnícke show boli u mňa top, čo som za poslednú dobu videla vo filme, dávam plný počet:)