Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krimi
  • Komédia
  • Životopisný
  • Akčný

Recenzie (142)

plagát

Vzteklina (2018) (seriál) 

Veľmi milé prekvapenie. Tvorcovia si zvoli naozaj zaujímavú tému besnoty, ktorú zasadili do nádherného vidieckeho prostredia, okorenili miernou dávkou mystery, vraždami, pohrali sa s atmosférou, aby to v závere prepojili s históriou a krivdami z konca druhej svetovej vojny. Možno je trošku na škodu, že počiatočný problém s besnotou mierne vyšumí a je tam napchaných až príliš veľa zápletiek, ale drží to pokope. Nájde sa tu pár nevydarených vecí, zamrzelo aj to, že od druhej, prinajhoršom tretej časti, je vrah rozpoznateľný, aj keď neviete prísť na motív. Našťastie pri rozmotávaní to všetko do seba veľmi pekne zapadá. Nadštandardná česká kriminálka. P.S. Úvodný klavírny motív v znelke mi až náramne pripomína titulný song z dnes už severskej kriminálnej klasiky Bron. A neviem prečo, Vzteklina vo mne mierne evokuje ďalší seriálový skvost od bratov Čechov - Pustina.

plagát

Bod obnovy (2023) 

Sci-fi žáner v podstate nemám rád, výnimku tvoria príbehy o cestovaní v čase, ale spracované uveriteľne a skôr do minulosti ako budúcnosti. Ak mám pozerať sci-fi, musí ma zaujať dej a Bod obnovy vyzeralo na prvú poriadne lákavo. Hneď na úvod treba podotknúť pre mňa najzásadnejší fakt. Na tú, že je to český snímok, tak klobúk dole. A tu je asi povedané všetko. Aj negatívne a aj pozitívne. Jasné, nie som odborník na sci-fi žáner, ale nemyslím, že takto prepracovaný film v tomto odvetví Česko niekedy urobilo. Na druhej strane mi však vadilo mnoho absurdít (najmä dej sa mal pri všetkých vymoženostiach budúcnosti pohybovať nie v roku 2041, ale ešte trošku ďalej v budúcnosti). Dej bol až príliš pritiahnutý za vlasy, aj keď potenciál to malo (za mňa oveľa väčší), len navôkol tá futuristická Praha, to hlasom ovládané auto, ktoré samé šoféruje, pohybovanie sa na obrazovke s dokumentmi len tak, keď hýbete prstom vo vzduchu... Našlo by sa toho oveľa viac, čo mi vadilo.  Ale uznávam, nie som cieľovka. Preto bude aj také hodnotenie odo mňa. Chýba mi tam väčšie posolstvo, že jednoducho, máme len jeden život, žiadne obnovy, zálohy a podobne. A sci-fi už na dlhšie nepotrebujem vidieť žiadne, heh. Potešili ale herecké výkony, Milan Ondrík patrí momentálne ku slovenskej hereckej špičke, o tom niet pochýb.

plagát

Metaloví lordi (2022) 

Ako metalového fanúšika ma potešil ďalší film o našej milovanej muzike. Síce je plný klišé a je najmä pre tínedžerov, ale je to oddychovka an jedenkrát. Musím však upozorniť, že od komédie to má ďaleko. Je to skôr hudobno-romantický film. A hudba vo filme znie veruže parádna. Martell je dobrý herec, ale až tak som mu ten metal neveril. Potešilo, že sa vo filme mihli skutočné hudobné hviezdy Scott Ian (Anthrax), Tom Morello (Rage Against the Machine, Audioslave), Kirk Hammett (Metallica) a Rob Halford (Judas Priest). Ak sa bavíme o filmoch o metale, oveľa viac ma bavil Hevi Reissu a topka za mňa bol islandský Málmhaus aka Hlava plná metalu.

plagát

Těla (2023) (seriál) 

Sci-fi žánre príliš neobľubujem, ale akonáhle ide o cestovanie v čase (pokiaľ to nie je úplné fantasy), siaham po tom všetkými desiatimi. Viacerí v komentároch spomínajú paralelu s Dark – úplne oprávnene, a veruže, nevyhnem sa tomu ani ja. Silno cítiť inšpiráciu práve týmto seriálom, vďakabohu, že Bodies neskĺzlo do takého chaosu, ktorému chýba akákoľvek logika, ako tomu bolo neskôr v Dark. SPOILERY: Až okaté bolo, keď hlavná postava dokonca použila slovné spojenie „tik-tak“. Celkovo je Bodies príjemným prekvapením, kde sa prelínajú 4 časové línie. A aj keď sa zdá, že hlavnou záhadou bude záhadná mŕtvola muža, ktorú vyšetrujú štyria detektívi v štyroch rôznych rokoch, tá pointa prejde pomaly do úzadia. Zo všetkých časových liniek (1890, 1941, 2023 a 2053) ma najmenej bavila tá posledná v budúcnosti a najviac zrejme tá prvá z 19. storočia. Som rád, že sa celý príbeh nerozsypal a neprestal dávať logiku, s pribúdajúcimi časťami všetko do seba zapadlo. Tvorcovia vsadili na menej známe tváre, čo považujem za výhodu. Hviezdou bol Stephen Graham (tradične skvelý a vrcholne nesympatický) a taktiež aj izraelská hviezda Shira Haas (Unorthodox), tiež mi jej postava Iris Maplewood k srdcu neprirástla. Azda najviac mi sadli Kyle Soller ako Alfred Hillinghead a Synnove Karlsen ako jeho dcéra Polly. Mnohí tu tiež spomínajú tradičnú Netflix „LGBT propagandu“, priznám sa, že nachvíľu mi to pri gay zápletke tiež napadlo, že to mohlo ostať aj bez toho, ale na druhej strane, malo to svoje opodstatnenie kvôli tomu, aby inšpektora Hillingheada mohol Mannix/Harper vydierať. Oplatí sa pozrieť aj ľuďom, ktorí sci-fi neobľubujú :)

plagát

Ferrari (2023) 

Enzo Ferrari – zakladateľ azda najikonickejšej automobilovej značky by si zrejme zaslúžil oveľa rozsiahlejší a výpravnejší životopisný snímok, ako len zlomok jeho života - rok 1957. Kto čaká akčný autíčkársky film, bude tiež vedľa. Je to prepracovaná dráma (silné momenty, v ktorých sa Enzo a jeho manželka Laura každý po svojom vyrovnávajú so stratou jediného syna Dina), kde sa objavia aj pretekárske scény, avšak hlavne smrteľné nehody pôsobia príliš komicky, sorry, ale tie efekty sa ozaj nevydarili. Celkovo je to ale pútavý film, kde sa človek dozvie o Enzovi aj niečo nové, aj keď sa už objavovali hlasy, že sa úplne nedrží reálií. Toto však zhodnotiť neviem. Enzo bol svojím spôsobom „blázon“ a často ho obviňovali, že ide aj cez mŕtvoly, čo sa snažil v tomto filme ukázať aj Michael Mann. Adam Driver nepatrí medzi mojich obľúbencov, ale úloha Enza mu sadla. Pre fanúšikov Ferrari a F1 povinnosť. P.S. Film videný v kine.

plagát

Eileen (2023) 

Žiadna postava nebola v poriadku, ale svojim spôsobom mala každá niečo do seba. Poriadny psycho bizár s nádychom retra (štýl natočenia mi pripomína 90. roky, dej sa odohráva v 60. rokoch minulého storočia). Skvele je budované napätie slimačím tempom, ktoré v závere trošku tvorcovia mierne rozpletú, ale ako z rýchlika, čo je trochu na škodu. Nemôžem zabudnúť ani na úžasný herecký koncert Thomasin McKenzie a Anne Hathaway. Príjemný úlet.

plagát

Koruna (2016) (seriál) 

The Crown je určite výstavnou skriňou Netflixu a myslím, že nejeden fanúšik tohto seriálu sa k nemu z času na čas vráti. Neskutočné herecké výkony, pravda niektoré obsadenia aj nie celkom vyšli, ale celkovo patrí Koruna k topkám a bude určite chýbať. Moje hodnotenie všetkých sérií (1. séria: 4/5, 2. séria: 4/5, 3. séria: 4/5, 4. séria: 5/5, 5. séria: 3/5 a 6. séria: 5/5 – celkovo 4/5.

plagát

Koruna - Série 6 (2023) (séria) 

Finále ako sa patrí! Pravda, našlo by sa niekoľko myslím, že aj oprávnených výčitiek – nepochopiteľná zmena hercov princa Williama a Harryho po 4. časti, naozaj nevydarený casting Harryho (Fflyn Edwards) a hneď 5. časť 5 – Ruritania ma fakt nebavila (jasné, že opäť chceli tvorcovia vykresliť aj v tejto sérii vzťah kráľovny s premiérom, ale bolo to príliš nasilu), celkovo bolo cítiť, že tvorcovia ťažia najmä z bulvárnych informácií (to bolo trošku na škodu).............   Inak všetko super, viacerí tu v komentároch kritizujú, že bolo veľa Diany a vecí okolo jej nehody, osobne mi to vôbec neprekážalo, pokojne by som prial aj viac – a to aj vďaka fantastickej Elizabeth Debicki (nie nadarmo dostala za túto úlohu Zlatý glóbus). Skvelá bola aj 8. časť Ritz o zhoršujúcom sa zdravotnom stave a smrti princeznej Margaret (aj keď o tejto časti to vlastne bolo stále o smrti). Posledná časť bola grandiózna a s ohľadom na okolnosti a smrť Kráľovny Alžbety II. aj akási magická. Všetko to umocnilo (a veľmi oceňujem ťah tvorcov), že sa tu opäť objavili predstaviteľky Alžbety z predošlých sérií – Claire Foy a Olivia Colman. Bravó.

plagát

Syn (2022) 

Florian Zeller si po fantastickom The Father vzal na mušku aj ďalší ťažký prípad zasadený do rodinného prostredia a opäť rozoberá, ako ťažká a navonok neviditeľná choroba rozožerie a ovplyvňuje životy najbližších. Nie je to také fantastické ako spomínaný The Father, aj keď sa maličká rola otca opäť ušla Anthonymu Hopkinsovi (ale úloha iného otca) – popravde si nemyslím, že majú tieto dva príbehy niečo spoločné (dočkáme sa aj niečoho ďalšieho ako Mother alebo Daughter? – rečnícka otázka). Počas celého filmu čakáte, kedy syn niečo urobí, vy aj viete, že si zrejme ublíži, ale čo ak to bude niečo ešte horšie. Naozaj náročná téma a veľmi dobre spracovaná. Za mňa najviac excelovali dámy – Vanessa Kirby a Laura Dern. Výborný bol aj Hugh Jackman, aj keď jeho až tak veľmi nemusím. Zen McGrath ako syn Nicholas ma svojím výrazom v podstate iritoval, ale zahral to veľmi dobre. A samozrejme, potešila aj mini úloha sira Anthonyho Hopkinsa.

plagát

Skoro normální rodina (2023) (seriál) 

Netflix aj Severania šliapli poriadne vedľa. Nerád to konštatujem, ale tu nefungovalo nič. Za 6 častí si nedokážete k žiadnej postave vybudovať vzťah, doslova ma iritovala celá rodinka. Správanie každého člena rodiny boli nesympatické vo všetkých smeroch. Herci, čo ich hrali sa mi tak nejako zhnusili, že verím, že ich neuvidím v žiadnom filme alebo seriály. Pomalé tempo nefungovalo, od atmosférických severských krimináliek to bolo vzdialené na hony. Od štvrtej časti viete ako sa to skončí. Pri vyšetrovaní tam bolo množstvo nelogických vecí (zaujímavé je, že v ďalšom švédskom seriáli bolo vykreslená švédska polícia neschopne), policajti nedokázali zabezpečiť ani len vražednú zbraň. A čerešničkou na torte nelogickostí bol ten súdny proces na záver (najviac pobavilo vysvetlenie odoslania sms otca dcére, že ich poslal skôr, ale jednoducho ich doručilo neskôr). Strata času.