Stillborn83

V Európe bol Fred Rogers neznámy, no v USA ovplyvnil so svojou detskou šou niekoľko generácií. V úvode sa síce budete pýtať, čo to pozerám, ale oplatí sa vydržať a aj keď je celý film natočený netradične a má veľmi pomalé tempo, ten good feeling z neho vám napraví zlý deň. V prvom rade, je to herecký koncert Toma Hanksa. Za mňa jeden z jeho najlepších výkonov vôbec. A aby som nezabudol, postava novinára je skutočná, aj článok, ktorý vyšiel, ale život novinára Lloyda Vogela (v skutočnosti sa volá Tom Junod) sa nezakladá na skutočnosti.

Trochu nechápem pomerne vysoké hodnotenia, nielen tu na ČSFD, ale aj na IMDB. Ale poďme pekne poporiadku. Príbeh by bol aj celkom zaujímavý, avšak začal byť zbytočne prekombinovaný, niekedy som mal pocit, že tie tajomstvá obyvateľov dediny sú príliš nasilu strkané do deja. Celkovo to po scenáristickej stránke dosť škrípe a stojí na slabých základoch. Francúzska polícia sa ukázala ako úplne neschopná. Na prípade by istotne nepokračovala policajtka, ktorej manžel je podozrivý a navyše jej uniesli dcéru. Na môj vkus tu bolo až príliš mnoho nelogických vecí...   Čo škrípe je nepochybne aj výkon Suzanne Clément ako policajtky Virginie. Najskôr z nej bola typická dedinčanka, čo ohovára kadekoho, potom naivka, potom tvrdá policajtka. A pri všetkej úcte k herečke, hrala to otrasne, úplne ma iritovala. Veľmi uveriteľný nebol ani výkon taxikárskeho Emiliéna alias Frédérica Diefenthala. Celkovo tomu chýbala atmosféra, ale asi som len rozmaznaný zo severských kriminálok. Za plusy považujem prostredie, v ktorom sa seriál odohráva a Alexia Barlier (naveľa).   Toto má ďaleko od kvality povestných francúzskych kriminálok. Uznávam, že potenciál to malo, ale vôbec to nevyšlo. Škoda.

Osemnásťročný Grzegorz Przemyk (syn básničkárky a členky poľskej demokratickej opozície Solidarita) bol v máji 1983 počas stanného práva proti opozícii a hnutiu Solidarita, pravdepodobne zadržaný pre to, že nechcel ukázať občiansky preukaz. A nastal teror. Dostal brutálna bitku od komunistickej milície, počas ktorej utrpel fatálne zranenia. Dva dni po bitke umiera. A začína sa nerovný boj za spravodlivosť a potrestanie vinníkov... Mimochodom, na Grzegorzovom pohrebe sa zúčastnilo viac než 20 000 ľudí, bol to aj akýsi tichý protest proti komunistickému režimu. Ťažký a intenzívny film podľa skutočný udalostí. Komunistický režim v Poľsku bol snáď ešte horší ako u nás v Československu a diali sa tam ešte väčšie zverstvá. Tvorcom tohto filmu sa podarilo vynikajúco navodiť 80-kovú atmosféru, herecky najviac vyčnievali Tomasz Ziętek, Sandra Korzeniak a Jacek Braciak. V roku 2022 bol film poľským kandidátom na Oscara a tento film len potvrdzuje kvalitu poľskej kinematografie. jJediné, čo sa dá filmu mierne vytknúť je príliš dlhá stopáž. Myslím, že minimálne o 15 minút to skrátiť šlo. P.S.: A aby som nezabudol, je z tej kategórie, kedy sa tá bezmocnosť z nespravodlivosti prenáša aj na vás...

Pokiaľ nečakáte prílišnú originalitu, ale „len“ klasickú poctivú severskú kriminálku, tak vás táto miniséria určite poteší. Našlo by sa niekoľko chybičiek (najviac, že nedali na poriadok Arnarov vzťah so sestrou), ale v konečnom dôsledku to bolo napínavé až do konca. A to som si myslel v 6. časti, že hlavný krivák je jasný. Ale myslel som si zle. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že v mnohom sa tvorcovia inšpirovali od krajanov pri prvých dvoch sériách Trapped - predstaviteľka Katy sa objavila aj v prvých dvoch sériách tohto seriálu (samozrejme, že nielen ona) - a v niečom aj od dnes už klasiky žánru Bron (a možno to len robí blond hriva hlavnej predstaviteľky a kolega z iného severského štátu). Príbeh bol zaujímavo vyskladaný, okrem hlavnej dejovej linky bavili aj traumy hlavných vyšetrovateľov. Hudbu k tomuto seriálu robil ten istý Benediktsson, čo aj vo výbornom filme Malmhaus.

V úvodnej polhodine prvej časti som rozmýšľal, či vôbec idem pokračovať v tomto seriáli. Našťastie som vydržal a dostavil sa želaný efekt. Aj keď teda, uff, prvý diel za veľa nestál a nie každá časť dokázala udržať diváka v plnom strehu. Našťastie sa to od 6. časti nabralo poriadne grády. Chválim tvorcov seriálu, že opäť na pozadí fiktívnych príbehov jednej fiktívnej televíznej siete vložili aktuálne svetové dianie (vojna na Ukrajine, útok na Kapitol zo 6. januára – celkovo dôležité pre vývoj seriálu – predtým to bol covid). Postava miliardára Paula Marksa mi trochu pripomína Elona Muska, keď kúpil Twitter, celkovo sú tam dôležité paralely so skutočnosťou, nezabudlo sa ani na hoaxy, kybernetické útoky. Hlavná dejová linka sa síce točí okolo predaja televíznej spoločnosti miliardárovi Marksovi, ktorý ma na to svoje dôvody, ale výborne sa  rozohrali aj postranné príbehy, najviac zaujíma opäť príbeh Bradley v podaní zbožňovanej Reese Whiterspoon. Nad všetkými vyčnieva herecky práve ona, Billy Crudup (alias Cory) a konečne som prišiel na chuť aj Grete Lee alias Stelle. Jennifer Aniston mi prišla pomerne nevýrazná. Akurát zamrzelo, že scenáristi (štrajk?) nerozpracovali dejovú linku zo záveru 2. série, kedy Cory vyznal Bradley lásku. Pravdou však je, že sa opar tohto celého tiahol treťou sériou, ale nedokázal som si spomenúť, čo sa vlastne medzi nimi stalo (ešteže to vysvetlili v závere). Celkovo lesbická linka medzi Bradley a Laurou je tam úplne nasilu a hlavne toto jediné sa Reese Whiterspoon nedá veriť, že už nie je jej postava na mužov. Je jasné, že sa dočkáme aj 4. série, len snáď to bude skôr ako za dva roky. Uvidíme, čo nám prinesie.

Veľmi silný film. Natočený síce netradične, ale na mňa to zapôsobilo riadne, aj keď mi je jasné, že to mnohých baviť nebude. V úvode mi celý spád/nespád filmu trochu prekážal, ale postupne som sa do toho čoraz viac ponáral a na mňa to fungovalo. Výsledné nízke hodnotenie tu na ČSFD je za mňa až dehonestujúce. Film je o láske dcéry a otca, ktorý je väčšinou času úplne „inde“. Vo filme máme zobrazený vlastne cca 24 hodín v realite z ich života. Plus k tomu sú ukázané „predstavy“, resp., imaginarány svet myšlienok, v ktorom je hlavný hrdina. Aj keď on až tak imaginárny nie je, len jednoducho, ako sa ukáže, sú to čriepky z jeho života, len hocijako rozhádzané a nevie ich prepijiť s realitou. Zároveň je vykreslené aj to, ako môže demencia či iné choroby mozgu, ovplyvniť nielen pacienta, ale všetkých blízkych. Javier Bardem exceloval, úžasná bola aj Elle Fanning a potešila aj moja obľúbenkyňa Laura Linney a netreba zabúdať ani na Salmu Hayek.

Žiadny scenár vám nedá lepší príbeh než samotný život. A to tak nejako platí aj v prípade Michaela Petersona a jeho rodiny. Miniséria HBO The Staircase vám vyrozpráva príbeh Michaela Petersona, ktorý údajne zavraždil svoju manželku. On tvrdí, že spadla zo schodov a počas 8. častí dostávame rôzne pohľady, ako sa to mohlo naozaj stať. SPOILERY: Tvorcovia vynikajúco pracujú s divákom, nechávajú na neho, či je Michael vrah alebo obeť. V hlavnej úlohe exceloval Colin Firth, skvelá bola aj Toni Collette a za mňa aj hviezda Game of Thrones Sophie Turner a Odessa Young. Netreba zabúdať ani Juliette Binoche. Osobne cítim aj režisérsky rukopis Antonia Camposa (The Devil All the Time a prvé dve série The Sinner). Páčil sa mi však dokonalý rozbor celej rodiny, ako to celé na každého dopadlo a ako sa s tým kto vysporiadal. Je to však oveľa viac vzťahová dráma než krimi. A je pravda, že 8 častí bolo veľa a občas sa tempo dosť vlieklo (reálne by stačili štyri, ale aby som nebol zlý, tak 6 :D ). Existuje aj rovnomenný dokument, ktorý vidieť v seriáli a momentálne je dostupný aj na Netflixe...   P.S. Dokument som nevidel, ale po videní skutočných fotiek Petersonovej rodiny, klobúk dole pred tvorcami, že sa snažili čo najvernejšie prispôsobiť hercov skutočnej podobe jednotlivých postáv. A tu naberajú na väčšom význame aj zdanlivo „zbytočné“ scény so života ostatných členov Michaelovej rodiny.

Ťažká a silná téma s výborným spracovaním. Pravda, nechýba akýsi opar hollywoodskeho klišé, ale to mi v tomto prípade absolútne nevadí. Florence Pugh nepatrí medzi moje obľúbenkyne, ale bola excelentná. Táto úloha bola napísaná priamo pre ňu – aj pre to, že v tom čase tvorila s režisérom pár. To isté platí o jedinečnom a dnes už 86-ročnom Morganovi Freemanovi (za mňa obaja adepti na Oscara). Je to o tom, ako jedna malá chyba – nepozornosť rozhádže život naruby nielen vám, ale aj ďalším ľuďom. Snímka je o odpustení, zmierení sa so smrťou, hľadaní seba samého po tragédii a závislostiach.

Pozor SPOILERY: Skutočne si nie som istý o čo išlo tvorcom tohto filmu. Pomalé tempo a atmosféra postupne hustne. Hlavná postava Marcus je pedofil a má rád malých chlapcov. Uvedomuje si to, že to je zlé a snaží sa vyhľadať pomoc. Ešte síce žiadneho chlapca nezneužil, ale nutkanie je to veľké a vie, že sa to stane. A keď sa mu rozpadne idilický život so susedou a jej synčekom, rozhodne sa to ukončiť sám. Nepodarí sa mu to však na prvýkrát, ale zrejme až na druhý. Film nesúdi, necháva to na divákovi. Aj keď miestami vykreslenie tohto problému v štýle – „ty za to nemôžeš, narodil si sa taký“ ma poriadne irituje. On totiž nie je gay, ale pedofil. A to je už dosť problém. Treba však uznať, že Max Riemelt v hlavnej úlohe exceloval. No aj s odstupom času ostáva akási pachuť, pretože na strane jednej sa dá oceniť odvaha tvorcov, na strane druhej je tá téma príliš kontroverzná. Aj keď súhlasím, že treba o nej hovoriť a poukazovať na ňu.

Už neraz som tu tvrdil, že zbožňujem seriály z novinárskeho prostredia a tak moja voľba pozrieť si tento český, nemôže byť prekvapením. Popravde prevláda mierne sklamanie, aj keď to bolo založené na skutočných novinárskych kauzách (tak to tvrdia tvorcovia v popise vždy v úvode častí – ja som tam zas nejaké ktovieaké kauzy nevidel). Herecky vyčnievajú Jiří Bartoška a Tereza Ramba (aj keď jej postava ma v úvodnej časti brutálne iritovala). S ostatnými postavami je to už horšie (a to musím napísať aj o šéfredaktorovi, ktorého hral môj obľúbenec Tomáš Töpfer – neveril som mu to príliš). Dosť od veci boli aj tie prestrihy hercov, keď svoje myšlienky komentovali počas scény na kameru – to ozaj nevyšlo). Ale aby som len nehanil, keďže sám pracujem v médiách, celkom reálne bol vykreslený náznak chodu redakcie (teda až na ambiciózneho kreténa zástupcu šéfredaktora Weisa v podaní Václava Jiráceka). Po úvodnej a nie príliš vydarenej časti to zachránili ďalšie dve. Seriál mal mať pôvodne tuším 13 častí, ale kvôli ochoreniu Jiřího Bartošku boli natočené zrejme len 3 a popravde to asi aj stačí. A ja dávam hviezdičku navrch len za novinárske prostredie, reálne je to asi tak na **.