Stillborn83

Toto je povinnosť pre všetkých fanúšikov seriálu Friends. Za obrazovkou ste však na tom podobne ako herci, zrazu sa vám vynárajú spomienky na jednotlivé epizódy a so zatajeným dychom a dojatím sledujete každé slovo a každý pohyb šestice hviezd. Páčilo sa mi ako to bolo rozdelené na znovu postavené kulisy bytov a kaviarne, plus interakcie priamo s fanúšikmi a viacerí hostia, ktorých nečakala ani samotná šestica Jennifer, Courteney, Lisa, Mtt, Matthew a David. Akurát sa trošku nemôžem zbaviť dojmu, že to úžasné priateľstvo (o ktorom hovoria aj po rokoch) bolo tak trochu hrané, pretože aj pri pracovnej a rodinnej vyťaženosti, by si za tých 17 rokov predsa len našli čas na seba viac ako len druhýkrát od poslednej epizódy... Každopádne, bolo to veľmi milé a dojemné :) Skvelé bolo, že viac priestoru dostali aj tvorcovia šou David Crane a Marta Kauffman. A pre mňa vyplávalo na povrch aj jedno milé prekvapenie :)   ...   P.S.: Zbožňujem ten nekontrolovateľný smiech Lisy Kudrow P.S.2: Zaujímali by ma vystrihnuté scény aj z tohto „filmu“ P.S.3: Riešiť výzor hercov rozhodne nejdem, ktorí sme na tom seriáli vyrastali sme tiež zostárli

Mám veľmi rád príbehy, v ktorých sa rieši niečo neobjasnené z minulosti a vynára sa v prítomnosti. Táto veľmi ambiciózna poľská miniséria z dielne Netflixu sa vydarila, aj ke´d jedným dychom musím dodať (ďalej už spoliery), že tvorcovia tam akoby chceli narvať čo najviac a najmä aktuálny prípad znásilnenej dievčiny, ktorý riešila hlavná postava, mi tam prišiel úplne zbytočný (ak to mala byť symbolika toho, čo rodičia dokážu spraviť pre svoje deti, tak mne až tak nesadla). Veľa radšej by som bol, kebyže sa príbeh sústredí len a len na postupné odhaľovanie pravdy prípadu spred 25 rokov, pretože nezmyslov bolo viacej :))) Ale inak veľmi slušné, bavilo ma to. A krásna polština! Prvou časťou seriál veľmi nezaujme, no potom je nesmierne silný, a zas trošku stráca od záveru 5. časti. Ja som bol ale spokojný. Snažilo sa to trochu byť ako Dark alebo Pustina, lenže onu atmosféru tento seriál nedosiahol. Z hercov najviac zaujal sympaťák Grzegorz Damięcki, ktorý hral hlavnú postavu.

Milý film, dojemný, ale až príliš predvídateľný a s tým, že koniec je ozaj asi jasný každému. Mckenna Grace potvrdila svoj nesporný talent (nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu máme druhú Dakotu Fanning). Zaujímavé bolo vidieť aj Luka Evansa v tejto úlohe milujúceho uja. A nemôžno zabudnúť ani na Oliviu Spencer, zahrala si svoj štandard vo vedľajšej úlohe. Zhrnutie: príjemná podívaná na jedenkrát :)

Dej nám začína v Británii polroka pred vstupom hitlerových vojsk na územie Poľska, potom sa ocitáme na začiatku II. svetovej vojny v Poľsku a sledujeme poprepletané osudy štyroch rodín (ak som správne narátal). Ich príbehy sú samozrejme vymyslené, no sú zasadené do reálnych situácií, ktoré sa udiali počas vojny (už spomínaná okupácia Poľska, ktorá rozpútala celý nezmysel menom druhá svetová vojna, okupácia Belgicka, Francúzska, Dunkirk, poľský odboj...).  Áno, miestami mám pocit, že sa tvorcovia snažia zachytiť každú významnejšiu udalosť vojny, no niekedy je to na škodu. Každopádne, chytilo ma to riadne, no o to viac som ostal nemilo prekvapený, keď som zistil, že nejde o minisériu, ale seriál 😃  Siedma časť skončí veľmi „nákazlivo“, lenže natáčanie druhej série, ktorá bola ohlásená na rok 2020 prekazila pandémia, takže ktovie kedy sa jej dočkáme.... Nemôžem zabudnúť ani na super herecké výkony (akurát mi mierne vadil hlavný hrdina Jonah Hauer-King), krásnu britskú angličtinu a poľštinu. Výborné sú najmä baby Julia Brown a Zofia Wichłacz. Excelujú aj hosťujúce hviezdy seriálu Helen Hunt, Sean Bean a Lesley Manville.

Áno, príbehy masových vrahov fascinujú mnoho ľudí a ja nie som výnimkou. O Charlesovi Sobhrajovi som nemal ani potuchy a neurobil som tú chybu (ako zvyknem), že by som si načítal niečo dopredu (ešteže tak). A tak táto osemdielna miniséria bola v podstate jednohubkou. Niekedy vám zastane rozum, že síce je to podľa skutočnosti, ale predsa takto jednoducho mu to nemohlo ísť. Podľa tvorcov sa miniséria drží reality na 80 – 90 percent. A to je už vskutku dosť. O tom či mal Charles psychickú poruchu sa baviť asi netreba, otázne je, kde a prečo sa to v ňom zlomilo. Nechcem však dávať spoilery. Istotne trreba vyzdvihnúť aj herecké výkony, najmä dvoch hlavných protagonistov – Tahara Rahima (môj druhý kontakt s týmto hercom – prvý bol vo filme Mária Magdalena), hral to tak uveriteľne a slizko, že ste ho jednoducho museli neznášať. A taktiež aj Jenu Coleman, pri ktorej ste potom nevedeli či ju ľutovať alebo nenávidieť tiež. Takže, tentokrát po dlhšom čase u mňa zabodovalo aj niečo z Netflixu :) A zdá sa, že sa to môže stať novým seriálovým hitom tejto streamovacej spoločnosti.

Táto miniséria mi iba potvrdila môj názor, ktorý už dlhodobejšie prezentujem. HBO oproti Netflixu robí oveľa, oveľa kvalitnejšie minisérie a seriály.  Navyše mám pocit, že Netflix ide cestou kvantity namiesto kvality. Samozrejme, s výnimkou najväčších seriálových hitov Netflixu... No, ale už idem ku konkrétnej minisérii Patria. Robila ju španielska odnož HBO. Príbeh sleduje životy dvoch rodín z dediny v Baskitsku, ktorej životy výrazne ovplyvnil boj teroristickej separatistickej skupiny ETA za nezávislosť Baskitska. V ôsmich častiach sa prelínajú dve časové linky, ktoré vykresľujú osudy oboch rodín, ktoré sú poprepájané. Veľmi zaujímavý príbeh, tempo je síce pomalšie, produkcia viac-menej televízna, ale to vôbec nevadí. Mňa to bavilo. A aj keď je príbeh fiktívny, je zasadený do reality všedných dní zverstiev teroristickej skupiny ETA.

Excelentný Anthony Hopkins a famózna Olivia Colman v smutnom príbehu o starnúcom a chorom otcovi, ktorý nevie rozlíšiť čo je realita a stráca pojem o čase. Je to smutné, je to ponuré, ale realistické. Parádna práca režiséra Floriana Zellera, ktorý udržuje diváka pri silných konverzačných momentoch stále v napätí a vykresľuje mu pohľad na svet pomocou Anthonyho. P.S.: gratulujem sirovi Anthonymu Hopkinsovi k Oscarovi!

Keď bubeník začne strácať sluch, je to veľký problém. Ale aj všeobecne, keď človek začne prichádzať o tento vnem, obráti sa mu život naruby. Sound of Metal - veľmi zaujímavý a intímny snímok, ktorý s metalom zas až toľko spoločného nemá. Výborný Riz Ahmed (mimochodom, je prvým hercom moslimského pôvodu, ktorý je nominovaný na Oscara v hlavnej hereckej kategórii) sa kvôli tomuto filmu naučil znakovú reč a hrať na bicie, skvelá práca so zvukom a minimalistická práca s emóciami.

Viac ako samotná miniséria ma zaujal tento vskutku bizarný prípad Gypsy Rose Blanchard a jej mamy Dee-Dee. Je o ňom aj viacero dokumentov, dokonca aj na YouTube. Nechcem tvrdiť, že toto sa môže stať len v Amerike, ale viac-menej zrejme áno, najmä kvôli dieram v určitých sférach ich systému. Každopádne, aby som nedával spoilery. Prípadom Gypsy Rose sa zaoberá I. séria The Act (ohlásené sú ďalšie série, každá by sa mala zaoberať ďalším bizarným kriminálnym prípadom, ktorý sa stal). Vyzdvihnúť jednoznačne treba Patriciu Arquette (po Escape at Dannemora hrá zase nie úplne normálnu americkú ženu – aj za úlohy Dee-Dee a aj za úlohu v Escape získala Zlatý Glóbus) a Joey King (ak vám bude prekážať jej prehnane odporne maznavý hlas /dokonca aj v českom dabingu sa o neho snažili – ale samozrejme, treba to vidieť v origináli/, tak si pustite videá skutočnej Gypsy). Veľmi dobre hrala aj Chloe Sevigny a Calum Worthy. Čo najviac mrzí je zbytočná rozťahanosť, takže pokojne by stačilo 6 častí, nie 8. Nad týmto prípadom mi zastáva rozum. Mimochodom, Gypsy Rose nedala súhlas tvorcom seriálu k použitia jej mena, tak jej rodina podala na tvorcov trestné oznámenie.

„I'm old fashioned cocksucker. More traditional kind. The kind's of fucks over anyone who hurts me or loved one.“ Briliantná miniséria z dielne Susanne Bier a Davida E. Kelleyho s vynikajúcimi hereckými výkonmi Nicole Kidman, Hugha Granta, Donalda Sutherlanda a malého Noaha Jupeho. Viac ale nenapíšem, nechcem dávať žiadny spoiler. Treba vidieť bez toho, aby ste o tom niečo vedeli :)