Stillborn83

Tešil som sa na tento snímok, no prevažuje sklamanie. V podstate väčšiu časť filmu je to pohodový priemer až pokým nepríde na rad záverečné odhalenie a tie nereálne bitky. Nie, takéto absurdnosti fakt nemám rád. Svoje v tejto adaptácii tohto bestselleru istotne urobil režisér Jow Wright (žiaľ, mne jeho filmy nesedia, nebavil ma veľmi ani Darkest Our, Pokánie, ale ani Pýcha a predsudok – týmto filmom to len potvrdil – doteraz som nevidel Anna Karenina a už asi ani nechcem). Musím spomenúť aj hercov. Amy Adams je skvelá herečka, o tom niet pochýb (bola ozaj super v Hilbilly Elegy), uznávam jej kvality, ale vo svojej podstate mi veľmi sympatická veruže nie je. A možno o niečom svedčí, že zo 6 nominácií na Oscara, siedmich nominácií na BAFTA a jednej na Emmy, nedokázala vyťažiť ani jedno ocenenie. Naopak, tešil som sa na Julianne Moore a Garyho Oldmana, lenže Julianne sa v podstate mihla vo filme len na pár minút, Oldman je super. No on sám tento film nezachráni. Škoda, lebo z potenciálu bestselleru od A.J.Finna šlo vytĺcť oveľa, oveľa viac... Takto je to podpriemer.

Či chceme alebo nechceme, rodinná história do veľkej miery ovplyvňuje prítomnosť každého z nás...   Mare of Easttown je vynikajúca kriminálna miniséria s hlbším sociálnym podtextom. Okrem vyšetrovania hlavnej vraždy sa nám tu odkrýva aj starší prípad, a to všetko je v jednej dejovej rovine s rodinnými trablami a problémami jednej úzkej komunity na predmestí Philadelphie.   Easttown je pochmúrne mestečko, ktorého komunita má veľa svojich tajomstiev. A akoby všetky problémy ležali na pleciach jednej jedinej osoby - svojskej detektívky Mare Sheehan, ktorá však má svojich problémov až nad hlavu – najväčším je vysporiadanie sa so synovou samovraždou...   Kate Winslet zahrala bravúrne, istotne jeden z jej najlepších hereckých výkonov. Veľmi sa mi páčili aj Jean Smart a Julianne Nicholson.   Najväčšou zbraňou tohto seriálu je ponurá atmosféra a to, že je to uveriteľné. Proste, keď sa vám to začne „kaziť“, tak poriadne... Mierne mi to pripomína kvôli spomínanej atmosfére výbornú českú Pustinu...   Mare of Easttown je istotne adeptom na viacero ocenení Emmy a  Zlatý Glóbus. Proste, treba vidieť.   P.S.: Opäť raz sa iba potvrdilo, to čo tvrdím už dlhšie – HBO znova nakopalo prdel Netflixu :)))

Toto je povinnosť pre všetkých fanúšikov seriálu Friends. Za obrazovkou ste však na tom podobne ako herci, zrazu sa vám vynárajú spomienky na jednotlivé epizódy a so zatajeným dychom a dojatím sledujete každé slovo a každý pohyb šestice hviezd. Páčilo sa mi ako to bolo rozdelené na znovu postavené kulisy bytov a kaviarne, plus interakcie priamo s fanúšikmi a viacerí hostia, ktorých nečakala ani samotná šestica Jennifer, Courteney, Lisa, Mtt, Matthew a David. Akurát sa trošku nemôžem zbaviť dojmu, že to úžasné priateľstvo (o ktorom hovoria aj po rokoch) bolo tak trochu hrané, pretože aj pri pracovnej a rodinnej vyťaženosti, by si za tých 17 rokov predsa len našli čas na seba viac ako len druhýkrát od poslednej epizódy... Každopádne, bolo to veľmi milé a dojemné :) Skvelé bolo, že viac priestoru dostali aj tvorcovia šou David Crane a Marta Kauffman. A pre mňa vyplávalo na povrch aj jedno milé prekvapenie :)   ...   P.S.: Zbožňujem ten nekontrolovateľný smiech Lisy Kudrow P.S.2: Zaujímali by ma vystrihnuté scény aj z tohto „filmu“ P.S.3: Riešiť výzor hercov rozhodne nejdem, ktorí sme na tom seriáli vyrastali sme tiež zostárli

Mám veľmi rád príbehy, v ktorých sa rieši niečo neobjasnené z minulosti a vynára sa v prítomnosti. Táto veľmi ambiciózna poľská miniséria z dielne Netflixu sa vydarila, aj ke´d jedným dychom musím dodať (ďalej už spoliery), že tvorcovia tam akoby chceli narvať čo najviac a najmä aktuálny prípad znásilnenej dievčiny, ktorý riešila hlavná postava, mi tam prišiel úplne zbytočný (ak to mala byť symbolika toho, čo rodičia dokážu spraviť pre svoje deti, tak mne až tak nesadla). Veľa radšej by som bol, kebyže sa príbeh sústredí len a len na postupné odhaľovanie pravdy prípadu spred 25 rokov, pretože nezmyslov bolo viacej :))) Ale inak veľmi slušné, bavilo ma to. A krásna polština! Prvou časťou seriál veľmi nezaujme, no potom je nesmierne silný, a zas trošku stráca od záveru 5. časti. Ja som bol ale spokojný. Snažilo sa to trochu byť ako Dark alebo Pustina, lenže onu atmosféru tento seriál nedosiahol. Z hercov najviac zaujal sympaťák Grzegorz Damięcki, ktorý hral hlavnú postavu.

Milý film, dojemný, ale až príliš predvídateľný a s tým, že koniec je ozaj asi jasný každému. Mckenna Grace potvrdila svoj nesporný talent (nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu máme druhú Dakotu Fanning). Zaujímavé bolo vidieť aj Luka Evansa v tejto úlohe milujúceho uja. A nemôžno zabudnúť ani na Oliviu Spencer, zahrala si svoj štandard vo vedľajšej úlohe. Zhrnutie: príjemná podívaná na jedenkrát :)

Dej nám začína v Británii polroka pred vstupom hitlerových vojsk na územie Poľska, potom sa ocitáme na začiatku II. svetovej vojny v Poľsku a sledujeme poprepletané osudy štyroch rodín (ak som správne narátal). Ich príbehy sú samozrejme vymyslené, no sú zasadené do reálnych situácií, ktoré sa udiali počas vojny (už spomínaná okupácia Poľska, ktorá rozpútala celý nezmysel menom druhá svetová vojna, okupácia Belgicka, Francúzska, Dunkirk, poľský odboj...).  Áno, miestami mám pocit, že sa tvorcovia snažia zachytiť každú významnejšiu udalosť vojny, no niekedy je to na škodu. Každopádne, chytilo ma to riadne, no o to viac som ostal nemilo prekvapený, keď som zistil, že nejde o minisériu, ale seriál 😃  Siedma časť skončí veľmi „nákazlivo“, lenže natáčanie druhej série, ktorá bola ohlásená na rok 2020 prekazila pandémia, takže ktovie kedy sa jej dočkáme.... Nemôžem zabudnúť ani na super herecké výkony (akurát mi mierne vadil hlavný hrdina Jonah Hauer-King), krásnu britskú angličtinu a poľštinu. Výborné sú najmä baby Julia Brown a Zofia Wichłacz. Excelujú aj hosťujúce hviezdy seriálu Helen Hunt, Sean Bean a Lesley Manville.

Áno, príbehy masových vrahov fascinujú mnoho ľudí a ja nie som výnimkou. O Charlesovi Sobhrajovi som nemal ani potuchy a neurobil som tú chybu (ako zvyknem), že by som si načítal niečo dopredu (ešteže tak). A tak táto osemdielna miniséria bola v podstate jednohubkou. Niekedy vám zastane rozum, že síce je to podľa skutočnosti, ale predsa takto jednoducho mu to nemohlo ísť. Podľa tvorcov sa miniséria drží reality na 80 – 90 percent. A to je už vskutku dosť. O tom či mal Charles psychickú poruchu sa baviť asi netreba, otázne je, kde a prečo sa to v ňom zlomilo. Nechcem však dávať spoilery. Istotne trreba vyzdvihnúť aj herecké výkony, najmä dvoch hlavných protagonistov – Tahara Rahima (môj druhý kontakt s týmto hercom – prvý bol vo filme Mária Magdalena), hral to tak uveriteľne a slizko, že ste ho jednoducho museli neznášať. A taktiež aj Jenu Coleman, pri ktorej ste potom nevedeli či ju ľutovať alebo nenávidieť tiež. Takže, tentokrát po dlhšom čase u mňa zabodovalo aj niečo z Netflixu :) A zdá sa, že sa to môže stať novým seriálovým hitom tejto streamovacej spoločnosti.

Táto miniséria mi iba potvrdila môj názor, ktorý už dlhodobejšie prezentujem. HBO oproti Netflixu robí oveľa, oveľa kvalitnejšie minisérie a seriály.  Navyše mám pocit, že Netflix ide cestou kvantity namiesto kvality. Samozrejme, s výnimkou najväčších seriálových hitov Netflixu... No, ale už idem ku konkrétnej minisérii Patria. Robila ju španielska odnož HBO. Príbeh sleduje životy dvoch rodín z dediny v Baskitsku, ktorej životy výrazne ovplyvnil boj teroristickej separatistickej skupiny ETA za nezávislosť Baskitska. V ôsmich častiach sa prelínajú dve časové linky, ktoré vykresľujú osudy oboch rodín, ktoré sú poprepájané. Veľmi zaujímavý príbeh, tempo je síce pomalšie, produkcia viac-menej televízna, ale to vôbec nevadí. Mňa to bavilo. A aj keď je príbeh fiktívny, je zasadený do reality všedných dní zverstiev teroristickej skupiny ETA.

Excelentný Anthony Hopkins a famózna Olivia Colman v smutnom príbehu o starnúcom a chorom otcovi, ktorý nevie rozlíšiť čo je realita a stráca pojem o čase. Je to smutné, je to ponuré, ale realistické. Parádna práca režiséra Floriana Zellera, ktorý udržuje diváka pri silných konverzačných momentoch stále v napätí a vykresľuje mu pohľad na svet pomocou Anthonyho. P.S.: gratulujem sirovi Anthonymu Hopkinsovi k Oscarovi!

Keď bubeník začne strácať sluch, je to veľký problém. Ale aj všeobecne, keď človek začne prichádzať o tento vnem, obráti sa mu život naruby. Sound of Metal - veľmi zaujímavý a intímny snímok, ktorý s metalom zas až toľko spoločného nemá. Výborný Riz Ahmed (mimochodom, je prvým hercom moslimského pôvodu, ktorý je nominovaný na Oscara v hlavnej hereckej kategórii) sa kvôli tomuto filmu naučil znakovú reč a hrať na bicie, skvelá práca so zvukom a minimalistická práca s emóciami.