Stillborn83

Tekutý piesok, alebo ak chcete Quicksand, je prvý švédsky seriál od Netflixu, hodnotenia to malo pomerne vysoké..., ale priznám, čakal som viac. Príbeh študentky zo švédskej smotánky, ktorá je obžalovaná z vraždy, spoluúčasti na vražde a nabádania k vražde je natočený na základe knihy. Nechýbajú klasické severské prvky, pomalšie tempo. Postupné odhaľovanie cez flashbacky celého príbeh, ktorý vyvrcholí súdnym procesom – veruže nič nové a aj napriek výbornému hereckému výkonu hlavnej predstaviteľky Hanny Ardéhn (za túto úlohu získala švédsku cenu Kristallen – ako v Česku Český lev - v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe) a švédskej hviezdy Davida Dencika (úloha právnika Sandera) mi to celé akosi nesadlo. Nie je to vyslovene zlé, dokonca v tom nachádzam aj skryté odkazy - tu neberiem ako chybu ani to, že prečo sa inteligentná baba vrátila do toxického vzťahu – toto bol jeden zo skrytých odkazov, pootvorila sa tam aj téma migrácie a nálady v spoločnosti, ale celkovo mi to študentské prostredie nebolo blízke – asi to bude tým, že stárnem, heh. Vidieť sa to určite oplatí, ale nie je to nič výnimočné. P.S.: Postava Sebastiana v podaní Felixa Sandmana mi bola vrcholne nesympatická. P.S.2: Niekto tu písal, že by túto knihu stačilo sfilmovať, nemusela byť z toho miniséria, a s týmto úplne súhlasím.

Pred pozeraním som si neuvedomil, že ide o známu predlohu Patricie Highsmith, takže už počas prvej časti som vedel, že tu máme Talentovaného pána Ripleyho len v čb prevedení, s inými hercami, artovo-noirovou atmosférou (pomocou nich dokázali tvorcovia skvele vygradovať napätie), nesmierne pomalým tempom a minimalistickými zábermi. Istotne to nesadne každému, no ak vás to raz vtiahne do deja, už vás to nepustí. A to všetko okorenené nádherným Talianskom. Pravda, tu a tam nájdeme slabšie pasáže, ale nič to nemení, že Ripley zaujímavý od začiatku do konca. Mimochodom, záverečné dve časti a hra mačky s myšou v podaní Ripleyho a inšpektora Raviniho je vrcholom celej minisérie. Andrew Scott podal fantastický výkon, postave vniesol vlastný rozmer sociopata bez empatie, vo svojej podstate bol odpudivý a príťažlivý zároveň. Som zvedavý, či sa mu ujde Emmy alebo Zlatý Glóbus, rozhodne by si nejakú cenu za tento výkon zaslúžil. Bavil ma aj výkon jednej z obľúbenkýň Dakoty Fanning, ktorá zvládla výborne aj taliančinu, akurát mi príliš nesadol Johnny Flynn ako Dickie Greenleaf. Tak či onak, dovolím si tvrdiť, že Ripley je prvým adeptom na seriál roku. Asi to ani inak dopadnúť nemohlo, keďže to robil Steve Zaillan (The Irishman, Hannibal, The Night Of, Schindlerov zoznam, Americký gangster, The Girl with the Dragoon Tattoo). P.S.: A ďakujem za zábery na Atrani, nové miesto do cestovateľského wishlistu.

Pekná gradácia celého seriálu. Prvá séria ***, druhá **** a tretia jednoznačne najlepšia *****. Opäť je tu rozpracovaných viacero dejových liniek z viacerých časových období, ktoré v závere do seba pekne zapadnú. Dvojka nadväzuje na jednotku, trojka zas na dvojku. Najviac baví postava Miku (Łukasz Simlat) a jeho hlášky, ale obľúbil som si vlastne takmer všetky. Prvá časť sa síce dlhšie rozbiehala a človek sa musel rozpamätať, ale potom to bola parádna jazda, bolo treba dávať pozor, aby nič neuniklo. Malo to atmosféru aj napätie, našlo by sa možno aj pár drobnučkých nedostatkov, ale tie nestoja za reč. Osobne už nepredpokladám, že bude ďalšia séria, ono by to veľmi ani nedávalo logiku, keďže sa viacero vecí ukončilo, ale nechajme sa prekvapiť.

Filmový príbeh je založený na postave Ludwiga Kohlena – dánskeho kapitána a jedného z prvých pestovateľov na jutskom vresovkisku, ale nájdeme v ňom aj mnoho vymysleného na základe románu z roku 2020. To však divákovi nemá prečo vadiť, režisér a scenárista Nikolaj Arcel namiešal skvelý koktejl severskej historickej drámy z netradičného prostredia, ktorá má najmä v prvej polovici pomalé tempo, nechýba pár srdcervúcich momentov, ale ani štipka okázalej surovosti. Absolutórium si zaslúži fantastický Mads Mikkelsen. Treba vidieť :)

Uff, jeden z najuznávanejších (právom) krimi seriálov sa zmenil na poriadnu frašku. Odchod tvorcu a hlavného scenáristu Nica Pizzolata sa ukázal ako kľúčový, pretože štvrtá séria True Detective je mega prúser. Pri prvej časti sa človek musí veľmi premáhať, aby to dopozeral, neskôr sa to predsa len zlepší, ale je tam more viditeľných nelogickostí a hlavne, príliš veľa nereálneho nadprirodzena, ktoré pôsobí komicky. Jodie Foster exceluje, ale nedokáže to zachrániť. A to rozuzlenie. Sorry, tu sa toho veľa nepodarilo. Dve hviezdičky už hádam len z nostalgie. P.S.: Nie som si istý, či chcem vidieť piatu sériu, ktorá je opäť z dielne Issy Lopéz.

Pri prvej časti som si povzdychol, ako som si nasral do huby, pretože už dávnejšie som sa zaprisahal, že z dielne Voyo už naozaj nič. Hrozne cítiť podobnú „voyo atmosféru“ a najviac mi vadí tá kamera. Našťastie samotný prípad Láďu Hojera je nesmierne zaujímavý a najmä jeho predstaviteľ Petr Uhlík podal neskutočný výkon (vďaka jeho herectvu ste na vážkach, či s Hojerom treba súcitiť alebo nemať zľutovanie). Blysol sa aj Petr Lněnička ako Jiří Markovič. Mimochodom, samotný Markovič na tomto seriáli spolupracoval, ale premiéry sa už nedožil. Tiež bolo zvláštne sledovať Dana Heribana v jeho poslednej úlohe, keďže nečakane zomrel ku koncu natáčania. Viacmenej ide o konverzačnú kriminálku, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že mi to pripomína Mindhunter, takže keby to nebolo na základe skutočných udalostí, dalo by sa namietať, že tvorcovia sa až príliš inšpirovali práve týmto seriálom. Potešili skutočné zábery, ktoré sa občas v seriáli mihli. A tvorcom slúži ku cti, že sa snažili čo najvernejšie držať skutočnosti (rekošntrukcie Hokejorových vrážd, Hojerova hlava na pleci vyšetrovateľa Markoviča, že sa Hojera snažil Markovič vziať domov a podobne). V poslednej časti vadí to nepochopiteľné preskakovanie medzi vypočúvaniami Hojera a Tekverka. A brutálne človeka irituje, že takmer všetci neustále - ale ozaj neustále, fajčili. Za mňa 7/10 a slabšie 4 hviezdy. P.S.: Ohlásené sú aj ďalšie série, osobne som zvedavý na Spartakiádového vraha.

Už sa stalo akou si rutinou, že pred štartom novej sezóny F1 nám Netflix ponúkne pohľad do zákulisia tej predošlej. Pre fanúšikov F1 povinnosť, avšak ten, čo sleduje kráľovnú motoršportu pozorne, sa zas až tak veľa nového nedozvie (opäť). Akurát bol zaujímavý pohľad do vnútra tímu Alpine. Aj keď ste vedeli, že jazdci Ocon a Gasly nikdy kamaráti nebudú, bolo super, že tvorcovia objasnili príčinu ich „nemusenia sa“ z minulosti a zamerali sa na tento ich vzťah-nevzťah detailnejšie. No, jedným dychom dodám, že 2 časti venované práve Alpine bolo až príliš. Zastúpenie v tejto sérii vôbec nemá tím Alfa Romeo (Zhoua nevidieť ani raz, Bottasa raz – ak sa nemýlim), čo je úplne na škodu. Potešilo detailnejšie rozobratie návratu daniela Riccirada, inside zábery z Mercedesu a Ferrari, aj keď pri rozhovore Lewisa Hamiltona s Totom Wolffom bolo hrozne vidieť, aké je to všetko pripravené kvôli dokumentu. A to sa dá pozorovať vo viacerých momentoch, že to je všetko pripravené a nastajlované. A to je škoda, pretože už to stratilo čaro nepoznaného najmä z prvých dvoch sérií. Opäť zamrzelo, že štáb Netflixu bol len na niekoľkých veľkých cenách ku ktorým sa vraciame, ale tentokrát boli zobrazené aj podstatné momenty sezóny, aj keď len prostredníctvom záberov z pretekov. Taktiež by sa dalo zamerať oveľa viac ne prekonávanie Maxových rekordov, to by však musel Verstappen súhlasiť s natáčaním. Opäť tu máme príjemné navnadenie na sezónu, za mňa slabšie 4 hviezdy.

Rozhodne ide o zaujímavý snímok, ale očakávania mal zrejme každý väčšie. Opäť máme čo dočinenia s poctivým audiovizuálnym dielom, premakanými historickými bitky (našťastie tam ich nie je úplne veľa). Vynikajúci Phoenix (jeho postavy ma bavia od roku 1998), zdatne mu sekunduje aj Vanessa Kirby (aj keď jej podoba je na míle vzdialená od skutočnej Jozefíny), no celkovo sa film najviac zaoberá vzťahom Napoleona ku svojej láske Jozefíne. Chýba tam viacero politických kontextov pre začatie bitiek, pre cisárovu obľúbenosť medzi francúzskym ľudom. Všetko je len povrchne naznačené (napríklad aj milenecké úlety Jozefíny) a nič nedotiahnuté do konca, bez väčších emócií, aj keď uznávam, že zrejme toho divák viac dostane v nezostrihanej 4-hodinovej verzii. Príbeh celkovo nefunguje, je dosť chaotický a divák má problém zorientovať sa v historických udalostiach. Podľa rôznych dostupných materiálov sa aj dosť vymyká realite a je tam mnoho nepresností. Stačí sa pozrieť na sexuálne hrátky Napoleona so svojou manželkou: Tu sa ho Scott snažil vykresliť zrejme ako úchylné monštrum, ktoré nebolo v posteli nič moc, lenže milostné listy cisára svojej milovanej dokazujú opak. Taktiež je na škodu, že Scott nemyslel aj na čas a prakticky v horizonte viac než 15 rokov sa nemenil ani Napoleon a ani Jozefína (v čase úmrtia mala 50 rokov). Pri všetkej úcte k Ridleymu Scottovi, ktovie, či už toto nebolo pre neho už veľké sústo. Predsa len Gladiatora natočil pred 23. rokmi. P.S.: A nie, tú nezostrihanú viac než 4-hodinovú verziu vidieť nechcem.

Veľmi milé prekvapenie. Tvorcovia si zvoli naozaj zaujímavú tému besnoty, ktorú zasadili do nádherného vidieckeho prostredia, okorenili miernou dávkou mystery, vraždami, pohrali sa s atmosférou, aby to v závere prepojili s históriou a krivdami z konca druhej svetovej vojny. Možno je trošku na škodu, že počiatočný problém s besnotou mierne vyšumí a je tam napchaných až príliš veľa zápletiek, ale drží to pokope. Nájde sa tu pár nevydarených vecí, zamrzelo aj to, že od druhej, prinajhoršom tretej časti, je vrah rozpoznateľný, aj keď neviete prísť na motív. Našťastie pri rozmotávaní to všetko do seba veľmi pekne zapadá. Nadštandardná česká kriminálka. P.S. Úvodný klavírny motív v znelke mi až náramne pripomína titulný song z dnes už severskej kriminálnej klasiky Bron. A neviem prečo, Vzteklina vo mne mierne evokuje ďalší seriálový skvost od bratov Čechov - Pustina.

Sci-fi žáner v podstate nemám rád, výnimku tvoria príbehy o cestovaní v čase, ale spracované uveriteľne a skôr do minulosti ako budúcnosti. Ak mám pozerať sci-fi, musí ma zaujať dej a Bod obnovy vyzeralo na prvú poriadne lákavo. Hneď na úvod treba podotknúť pre mňa najzásadnejší fakt. Na tú, že je to český snímok, tak klobúk dole. A tu je asi povedané všetko. Aj negatívne a aj pozitívne. Jasné, nie som odborník na sci-fi žáner, ale nemyslím, že takto prepracovaný film v tomto odvetví Česko niekedy urobilo. Na druhej strane mi však vadilo mnoho absurdít (najmä dej sa mal pri všetkých vymoženostiach budúcnosti pohybovať nie v roku 2041, ale ešte trošku ďalej v budúcnosti). Dej bol až príliš pritiahnutý za vlasy, aj keď potenciál to malo (za mňa oveľa väčší), len navôkol tá futuristická Praha, to hlasom ovládané auto, ktoré samé šoféruje, pohybovanie sa na obrazovke s dokumentmi len tak, keď hýbete prstom vo vzduchu... Našlo by sa toho oveľa viac, čo mi vadilo.  Ale uznávam, nie som cieľovka. Preto bude aj také hodnotenie odo mňa. Chýba mi tam väčšie posolstvo, že jednoducho, máme len jeden život, žiadne obnovy, zálohy a podobne. A sci-fi už na dlhšie nepotrebujem vidieť žiadne, heh. Potešili ale herecké výkony, Milan Ondrík patrí momentálne ku slovenskej hereckej špičke, o tom niet pochýb.