ancientone

Will Smith dávajúci vtipy o "tvojej mame" je vlastne zaujímavá mainstreamová mutácia Shafta a Sweet Sweetbacka. Celá trilógia Bad Boys sa dá následne uchopiť ako ozvena blaxplatačnej kinematografie, ktorá sa z pozície "indie" filmov modifikovala do podoby spektáklu pre masy. Ono je vždy strašne srandovné sledovať, ako pod tými vtipmi bublajú dejiny kinematografie.

Se7en, ale bad cop je skôr bat cop. teda sory, Batman. Ruka v ruke s tým ide o krásnu štýlovku, evokujúcu neo-noirové filmy 70. a 80. rokov (k čomu sa blíži aj celá štylizácia Gothamu, pripomínajúca New York z Taxi Drivera). S aktuálnymi spoločenskými náladami zase funkčne korelujú odkazy na internetové subkultúry (Inceli). Ak si zrátame odkazy a inšpirácie spojené s kinematografiou posledných štyroch dekád (+ ich politické kontexty) a spojíme ich s komentármi súčasného diania, dotvára nový Batman líniu temných thrillerových drám, podávajúcich správu o úpadku a rozklade Gothamu okolo nás. Zvláštny je však pocit, že ako štýlový temný thriller by mi to nejak tak fungovalo aj bez Batmana.

White trash got feelings too.

Stupidita vlastne nemusí byť spoločenský nepriateľ. Vie byť užitočnou komoditou. Ak ju uložíte a uzavriete na vhodné a bezpečné miesto. napríklad do filmu, ako je Grown Ups. Alebo Trestná lavica. Alebo Pain and Gain.

hlášky na piatok večer. aj sobotu ráno.

Just another snaha natočiť novú verziu klasiky, ktorá reaguje na súčasné témy (práca s konceptom final girl, odkazy na Black Lives Matter), ktoré ale v konečnom dôsledku uchopuje veľmi povrchne ako aktuálne trendy a práve na túto trendovosť dopláca. Spolu s tým si nesie také tie klasické neduhy nekonečných remakových sérií (jedným slovom - je to dosť hlúpe). Viac než odkaz na roky 70te je to zacyklený odkaz na 2000ckovú vlnu torture porn filmov. Aj tá snaha o politický podtón vyznieva veľmi v neprospech celého filmu - decká z moderného amerického mesta prídu robiť poriadky do zabudnutého texaského zapadákova. Žánrové stereotypy sa dajú zniesť, dokonca pri správnom uchopení vedia byť aj fajn, ale tak tristne necitlivé uchopenie stereotypov sociálnych (aj s odkazom hixploatačnej kinematografie, postavenej na priepastnej dualite mesto-vidiek sa dá a malo by sa v súčasnosti narábať tvorivo - a komické hýkanie nad konfederačnou vlajkou veru nestačí) je veru na pováženie...

147-minútové memečko.

...alebo aj plná palba. kvalita filmu rastie neúmerne s duševným rozpoložením.

Vo festivalovom kolobehu uspokojivý ploužák prístupný pre široké publikum. Ale pre účely obsesívneho plaču a opúšťania sa pri obrazovke notebooku je to skvelé "kino" - ako sa vraví v staromilskom cinefilskom svete.

máme radi ochotnícke divadlo.