Arkanoid

Konečne groteskná komika, divadelné kulisy a diabol, Mélièsov strih, usmievaný, aj hrôzostrašný mesiac.

Kratučký, minútový dokument má v roku svojho vzniku len vizuálnu hodnotu, dokumentárnu veľmi nie.

Prvý film Georgesa Mélièsa trvá minútu a nemá zápletku, len neustále hranie kariet, donesie piva a čítania novín. Som ale rád, že sa naučil práci s kamerou.

Yasujirō Ozu vzdáva poctu divadelnému hercovi pod divadelným menom Onoe Kikugorô VI, preslávenému s kabuki divadlom, ktorý často vystupoval vo vizuálne výrazných a odlišných úlohách, aj ženských. Po krátkom predstavení herca a rozprávaní o jeho úlohách nasleduje samotné predstavenie, ktoré je nemé, len s hudbou. Cením kostýmy a hudbu, ale predstavenie malo pre mňa skôr informatívny, ako umelecký charakter.

Videl som 103 min. verziu. Forma bola príjemná, chybná len počas úvodných titulkov, kedy som mal tú česť s epilepticky blikajúcim obrazom, v ktorom sa striedali farby. Poteší výhľad na mesto vraj neďaleko Tokia. Dvaja kamaráti, študenti, dvoria rovnakej žene. Intelektuál nosí okuliare v rámci stereotypu, aby bol rozoznateľný od kamaráta extroverta, ktorý je veselý a nebojí sa baliť ženy. Máme tu jemný humor. Chlap vyvesuje ceduľu s izbou na prenájom, no pred ženou ju zvesí a klame ju, že izba na prenájom nie je. Ďalší komediálny moment nastáva, keď introvert Yamamoto, čo má záujem o ženu, predstiera, že nemá nešťastnou náhodou ruku natretú z čerstvo nafarbeného stĺpa. Extrovertovi sa darí baliť ženu na humor, ktorý prirodzene nachádza tam, kde iní nie. Introvert je vo svojom živle pri učení sa, extrovert pri šľapaní lyžami do kopca ku hotelu. Extrovert využíva pri balení nekalé vyraďovanie introverta z hry, ten ale ostáva gentlemanom. Lyžovalo sa ešte bez prilieb, ale potešia lyžiarske výkony. Pri nich sa dočkáme aj dynamickej kamery, ktorá má priblížiť Yamamotovu nepodarenú jazdu z prvej ruky. Máme tu aj humor z školského prostredia. Školník sa pozrie na slnko a rozhodne sa zvoncom ohlásiť koniec vyučovania. Študenta nachytajú s ťahákmi a on sa ich pokúsi zjesť, no trestu sa nevyhne. Za prvú polhodinu však kamaráti nevedia, že majú záujem o rovnakú ženu. Pri lyžovaní je prekvapivo zobrazené oprašovanie zadku ženy mužom, za čo by dnes bol muž vypovedaný zo spoločnosti. Vyzerá to tak, že sa lyžovalo v nemecky hovoriacej krajine, všade takéto nápisy. Niečo z japonskej poetiky, komediálnosti a oťukávania mladosti, tiež pekné scény priateľstva. Na všetko sa dobre pozerá, vládne pozitivita. Kvôli výraznejšiemu problému a tak aj chýbajúcej komplexnosti postáv je film pre mňa len príjemné béčko.

Ivar a cesta cez Silk Road vyzerá spočiatku ako cestovateľská romantika. On sa usmieva! Zasnežené Rusko je pekné. Prepad Ivarovej družiny ukazuje Rusov s ich bojovými schopnosťami. Princ Oleg the Prophet, za ktorým Ivara zavedú, je krutý, bojaschopný a inteligentný zároveň. Ivarovho najvernejšieho muže umučí a zabije ho odseknutím ruky s vyhodením do vzduchu a následným pádom, inak by ho pomaly trhal povrazmi. Ivara zoberie na výlet balóna poháňaného vetrom, kedy robia paraglajding. Ukazuje sa, že majú spoločnú aj vraždu manželky, čo milovali. Bjorn necháva Ivarových kumpánov označiť na tvári a navždy vyhnať. Prídu za ním Haraldovi emisári, čo tvrdia, že Harald je nažive, unieosl ho king Olaf a ukradol mu kráľovstvo. Lagertha chce odísť do dôchodku, preč z politického a mocenského života a založiť si farmu. Nudná epizóda bez výraznejšieho napätia, zato ukazujúca hodnoty postáv.

1973. Najnovšie pokračovanie legendárnej série začína rozprávanie dobovými fotografiami a drsnými hlasom dokumentovať smrť mŕtveho pásavca a piatich teenegerov. Sally z originálu sa stala šerifkou. Bohužiaľ 2023 bez čara a drsnosti 70. rokov amerického Texasu. Mladá influencerka v texaskom obchode sa pýta stupídne veci. Jej 2 kamošky a kamoš černoch odsudzujú Texasana so zbraňou počúvajúceho death metal, len tak pre nič za nič. Vážne sympatické postavy. Sme v 5. minúte a ja sa neviem dočkať, kedy sa do nich Leatherface pustí. Žiadne napätie tu kvôli ich nesympatickosti potom necítiť, resp. veľmi ťažko. Tým, že sa ukazujú ešte aj posty influencorov, sa zráža film pod priemer. Nechceš predsa ujsť od postov ku filmom len preto, aby si sa vo filme pozeral na posty, pravda? Prehliadka auta šerifom a jeho zástupcom vôbec nie je taká nepríjemná a drsná, ako v sérii bývala. Texasan - Richter je práve ich dodávateľ stavebných služieb na mesto, ktoré chcú prerobiť, čo sa dozvedia po príchode do mesta. Tam černocha vytočí vlajka Konfederácie. Ako impulzívny človek ju ide hneď strhnúť do predtým nepreskúmanej budovy. Tam konečne máme správnu, plíživú, pomalú kameru nazerajúcu na možno ohrozenú postavu z diaľky, akú je fajn mať v hororoch. Dom je práve obývaný, ale nejde ešte o horor. Ide o sirotinec s jeho starou riaditeľkou, v ktorom je fotka s mohutným mladíkom bez tváre. O koho ide, fanúšikovia série určite ľahko uhádnu. Objaví sa, ktovie prečo, v hornom poschodí, keď vieme, že prebýval v tých najspodnejších a dokonca bez leatherface. V 19. minúte tu už konečne máme brutalitu – a to zabitie kosťou ruky. Problém je s atmosférou. Stále je krásny, slnenčný deň, ktorý nepasuje ku akejkoľvek preliatej krvi. Dodávka sa rúti slnečnicovým poľom a vedenie môže prebrať len influencerka, ale od nej sa to veľmi ani neočakáva. Introvertná kamoška influencerov príde uraziť Richtera, maskulínny vzor, ktorého nájde v autodielni s odloženým samopalom, ktorý jej on vybije a podá. Za jej nevyrovnanosťou je streľba na strednej škole, ktorú len ona z mnohých obetí prežila. Dráma jej opätovného zaradenia sa do života však nebude témou tohto filmu, tak sa to tento charakterový podkres dal aj odpustiť. Richter má v dieľni namaľovanú vlajku Texasu. Influencerka v havarovanom aute samozrejme nehrá mŕtvu, aj keď si to o nej Leatherface myslí, ale vydáva zbytočné zvuky. Nabudúce chcem horor, kde si človek, čo rád hovorí, ako má rád život, strelí sám, dobrovoľne do nohy, aby to konečne spĺňalo logiku niektorých hororov a nemal som zbytočné očakávania ohľadom pudu sebazáchovy postáv. Po presunutí sa od dodávky sa počasie záhadne mení, máme tu búrkové mračná. Sally z originálu sa vracia až vtedy, keď už je jasné, že ide o Leatherfacea. Nie však herečka, ktorá už je v dobe natáčania mŕtva, ale postava. Je to však celkom zbytočné, keďže vôbec nepôsobí drsne a päťdesiat rokov robí z nej aj z Leatherfacea sedemdesiatnikov, ktorí sú len zázrakom veľmi čiperní. Pri opätovnom návrate do sirotinca poteší pohľad na roztomilý, trošku väčší sekáčik na mäso, zaliaty žltou zapadajúceho slnka. Vŕzgajúce panvice zavesené na háčikoch nie sú vôbec dobrým znamením, keďže tu nejde o Paranormal Activity. Lietajúce dvere trochu sklamali. Celé zabitie mohlo byť totoiž snímané cez ne a bolo by to absolútne v poriadku, navyše mimoriadne efektívne. Richter poteší, v prípade ohrozenia života ide na vec. Keď v dnešnej dobe neočakávate chlapské postavy, práve toto je fajn. Je akcia je v rámci možností prepracovaná a napriek nevýhodám, veľmi gurážna. Scéna rezania pílou pod prízemie a tekaním pred ňou je veľmi napínavá, pokojne mohla byť aj dlhšia. Leatherface v autobuse je kameramanské kochanie sa kvalitným párty nasvietením a sediacim strihom. Černoška nejdúca ku hlavnému vchodu, aj keď má tú možnosť, ale radšej vyliezajúca oknom, je jeden z najväčších failov filmu, ktorý slúži len na iné prerezanie tela, než aké bolo doteraz zobrazené. Postava Sally v scéne s Leatherfaceom vyhráva cenu za najhlúpejšiu postavu možno na pár desiatok rokov. Scény po nej sú jedny z najhlúpejších happyendov a nevysvetlených vecí, čo možno v hororoch a celkovo vo filmoch vidieť. Ostáva trpké sklamanie nad veľmi výraznými logickými lapsusmi, bez ktorých mohol byť film slušným béčkom. Záver vyzerá veľmi feministicky, a dúfam, že sa ženy netúžia dostať sa ku úspechu len cez šťastné náhody a nevysvetliteľné okolnosti. Tie sú samozrejme ešte prevrátené a film tak vŕši na seba jeden nezmysel za druhým.

Videl som dvanásťminútovú verziu. Noda práve skončil univerzitu a hľadá si prácu. Nemôže však nič nájsť a odmieta prácu na recepcii, ktorú mu s úškrnom ponúkajú, ak by veľmi naliehal. Príde ho pozrieť jeho rodina, asi z vidieka a on prestiera, že už prácu má, no počas ich pobytu u neho sa spriatelí s dvomi chlapcami, s ktorými sa hráva. Ona si preto nájde prácu v bare, kde sa dá ľahko pomýliť s gejšou, čo on neznáša ľahko. Témy pre každého človeka, hlavne mužov s hrdosťou, no bez skúseností, niekedy dosť zložité, tu nie sú využité na maximum, dali sa z toho totiž vyťažiť oveľa väčšie tragédie. Obsahovo jednoduché, ale jednoznačne hodnotné. Z formálnej stránky nie je jasné, nakoľko v týchto rokoch a v rannom období ovláda režisér Yasujirō Ozu hru svetla a tieňa, ale na film sa pozerá vcelku príjemne.

„Esmeralda!“ Videl som stopäťminútovú verziu, ku ktorej som si čítal scenár. Film Russa Meyera rozpráva o dievčine  v Londýne 18. storočia, menom Fanny Hill, ktorá má o koliečko menej, ale má anjelskú tvár a aktraktívne črty. Rodičia ju pred svojím skonom nestačili nič naučiť, tak riskuje, dáva všetky peniaze kamarátke (čo jej snáď hľadá ubytovanie) a hľadá si prácu v meste. Jej extrémna neskúsenosť je umne využitá jej naivným rozprávaním, a zábavný rozprávač je niečo, Russ Meyer zvláda vo svojich filmoch bravúrne. Hneď ako prvé tu máme naháňačku, kedy Fanny padne za dekolt nešťastnou náhodou ryba a dostáva sa do konfliktu so staršou dámou vyššej kasty, ktorej outfit je na ten deň kvôli udalostiam s tým spojenými zničený. Naháňačka je zábavná a nie až taká, že by bola paródiou, no originalitou až tak veľmi neprekvapí. Fanny reaguje na inzerát pred domom a vojde. Prísnu recepčnú považuje za láskyplnú dámu, ktorá jej určite dá prácu. A asi by sa tak aj stalo, keby neprešla bohato vyzerajúca dáma a nerozplynula sa z Fannynho zjavu pripomínajúceho jej zosnulú dcéru. Fanny prijíma byť náhradou za túto dcéru a odchádza s pani do jej domu. Ten je ale bordelom. Celé rozprávanie Fanny v prvej osobe je tak výborným zdrojom komických situácií, ktorých príčinu ona sama nechápe. Na svoje si prídu aj milovníci transvestitných scén. Scény lásky sú sladké a málo vtipné, intrigánsky nezdar sa vyhýba veľkej dráme. Z hereckých výkonov zaujme najviac Miriam Hopkins v úlohe bordelmamy. Ostatní herci tiež hrajú dobre, ale nedosahujú jej kvalít. Jednotlivé zábavné momenty sú dômyselne zakomponované do deja, čo vždy vie vyvolať vtipné prekvapenie. Za seba môžem s čistým svedomím povedať: bavil som sa.  Jazykové okienko: pay the piper.

Nepokoje vo Francúzsku slúžia ako pozadie, čo nemuselo byť, nie úplne podarená lúpež zasa ako spúšťač nesprávnych rozhodnutí partie ozbrojených zlodejov. Akcia v úvodných piatich minútach je neprehľadná a príliš rýchlo nasttrihaná, takže začíname hneď s negatívami. Postavy nevyzerajú charakterovo komplexne, ale od hororov sa to väčšinou ani neočakáva. Využívanie svetla ako u doktora pri strihu jázd autom sa míňa účinku, má to skôr odstrašeujúcic efekt. Brutalita tu je, ale v akcii nie je ničím originálna. Dvaja zo zlodejov si po nútenej autonehode, kedy neboli súperom dorazení, ale ponechaní náhode, z nepochopiteľných dôvodov vyberú ísť niekam tunelom, cez ktorý sa musia štverať. Film pripomína The Texas Chain Saw Massacre, ale na najlepšie kúsky série sa nechytá. Predvídateľný dej s neoriginálnym mučením a bez filmárskych zručností. Cirkulárka ale poteší.