Arkanoid

"For one thing. I already took his horse." The Sopranos v plnej paráde. Najprv empatia k Furiovmu otcovi a hneď nato vďaka rýchlemu strihu nečakaný (možno trochu) nekorektný čierny humor od Paulieho. Postavy prehlbujú začaté dejové línie, Paulie spoznáva svoju matku, Tony zase Ralphieho úchylky cez jeho novú známosť. Chýba nejaká veľká scéna a zásadný zlom (až na poslednú scénu manželov vzájomne vedomých o klamstve druhého a predstierajúcich, že sa nič nestalo), inak solídna dráma, ktorá baví svojimi postavami aj humorom

Vzhľadom na statické prostredie sa vytráca istý druh dynamiky či už v akcii alebo mimike hercov, ktorí cez postavy opisujú zážitky a pocity, ktoré možno práve teraz neprežívajú a tak ich emócie sú už len sprostredkované a deformované spomienkami, nie zažité tu a teraz. Z tohto dôvodu sa mi nedá dať pri epizódach plné hodnotenie. Videl som aj konverzačné drámy, no Postavy tam celý čas nesedeli a neoberali sa tak o možné prehlbovanie príbehu. Ostáva už len hodnotiť jednotlivé epizódy podľa kvality dialógov.

Atmosférické, miestami horové, s dynamickou kamerou, ktorá však našla lepšie uplatnenie v Markete Lazarovej. Black & white filmu opäť sedí. Postavy šablónovité, záhada nedoriešená, až sa čudujem, že nikto nenatočil sequel. Vláčil, ako má byť.

„Mmm, gently, baby, it’s Mother’s Day.“ Film Billyho Wildera začína konvenčne, humorom jemu blízkym, dotýkajúcim sa geopolitiky. Opäť inteligentné a vtipné dialógy Billyho Wildera tentokrát o americkom imperializme s nádychom humanizmu tesne po druhej svetovej. Maketa pod tieňom letiaceho lietadla je uveriteľná, no dnešné letecké (alebo CGI) zábery už ťažko prekoná. Film ľahko pobaví, no k téme nejde priveľmi osobne, ani dosť komediálne, aby presvedčil o diváka o hodnotení vysokej kvality.

Pre záujemcov: nie je o tej známej značke krémov na ruky. Zdĺhavé. Scény maľovania netreba robiť od prvého ťahu. Až sa človeku nechce veriť, že to natočil František Vláčil, režisér filmov Marketa Lazarová alebo Údolí včel. Nevyzerá to byť ani dobré amtérske cvičenie, bez dobrých hercov.

Akoby Vláčil bez čiernobielej a stredoveku stratil časť svojej charizmy. Hudba nebola vybratá šťastne. Niekedy sú scény zbytočne predlžované o komunikačnú nevýhodu. Filmu chýba nejaká jednotiaca myšlienka. Trocha imaginácie a Petr Čepek sú však fajn.

Zaslepený fanatik Jana Kačera robí atmosféru hlavne kvôli práci s hlasom (svojou neoblomnosťou môže byť prirovnaný k Alexanderovi Andersonovi z Hellsing, aj keď tento Armin von Heide ukáže hriešny, pochybujúci ľudský rozmer), aj keď najpôsobivejšia je posledná scéna Josefa Somra. Pozrieť si tento film po Markete Lazarovej, režisérovom a československom vrchole nie je úplne dobrý nápad. Núka sa porovnanie vo veľkej strohosti oproti tomuto opusu a chýbajúce výrazové a obsahové prostriedky, no aj tu je Vláčil sústredený na tému ľudského hľadania si miesta na zemi a vymanenia sa z pazúrov moci a tá je stále aktuálna.

Jedna filmová báseň. Jednoznačne kinofilm. Veľkolepý dojem umocnený každou minútou perfekcionizmu. Zameranie sa na záporných hrdinov umožňuje vytvoriť kontrast čistej snehobielej prírody so skutkami hnusu. Vyniknú hádky, kde sú ich hlasy výnimočne priestorovo ozvučené. Kamera a strih idú ruka v ruke s netradičným, osviežujúcim rozprávaním, kde nie je dôležitý časopriestor, ale emócie a hĺbka. Hypnotické obrazy podané poeticky, kde nemusíš rozumieť všetkému, stačia základné motivácie postáv a vnímanie predostreného, čo zaručene opája.

Čo sa minule odohrávalo na súši, sa tu, v pokračovaní, odohráva na mori. Bitky opäť slušné, no všetko vyzerá byť rovnako prázdne.

Vďaka za poctu prechodovým fázam v živote muža. Z filmu síce cítiť komix a vie ho ťahať Gerard Butler, no nie charakterovo silné postavy, ich tvorcovia vygradovali len po fyzickej stránke, po psychickej ich poznávame len veľmi povrchne. Takto sa dej postavený hlavne na jednej bitke rozpráva veľmi zle a digitálna krv tomu rozhodne nepomáha.