Arkanoid

„Afternoon.“ Luther štandard. Autobus bol desivý. Výborný, horlivý akčný, ako aj bystrý detektív, prekračujúci hranice svojho pôsobenia, parťák Benny in behavior off the books a zaujímavý sériový vrah, no neprekonávajúci tých zo seriálu Hannibal. ktorý Gangstri z minulej série, akcia, sem tam nejaký ten vtip. Bolo lepšie, no výsledok je uspokojivý.

Plagát Metalhead vydesí, Nosedive je už len pomrkávanie na diváka. Hudobný vkus výborný. Zaujímavé sledovať tvorčí proces aj vyberanie lepších ciest, náprava chýb a paralelné reality, škoda len, že to zabíja práve tie chyby a hlbší dopad na postavy.

Zachovávanie folklóru beriem pozitívne, no oslovenie diváka strnulosťou relácie aj moderátorky už nie. Dnes, na rozdiel od komunizmu, je dovolené aj určité uvoľnenie aj humor, čo tu chýba.

Znárodňovanie, lakomosť, zlodejina na dennom poriadku v komunistickom režime. Absurdita, vtip aj krutá realita v jednom, vrytá v tvárach všetkých hercov. Výrazný Josef Somr ako najväčší hriešnik.

Prvá séria sa zameriava na Cosima de Medici, druhá a tretia na jeho vnuka Lorenza. Seriál je jemná verzia tohto rodu. V prvej sérii sa dá aspoň pochybovať o kladnom charaktere hlavného hrdinu, v druhej však je Lorenzo čisto kladná postava, čo jemu, ako osobnosti vykresľovanej ako diktáror, nepridáva na vierohodnosti (v tretej séri sa tento dojem našťastie napraví). Intrigy, Chekhov’s guns, lokácie a technické spracovanie potešia, avšak postavy nevyzarajú vierohodne, ich herci nie sú vždy vhodne vybratí, niektoré dejové línie sú nudné a predvídateľné. Lepšie seriály s tematikou talianskych šľachtických rodov sú Da Vinci's Demons a The Borgias.

Sean Bean v úlohe Pazziho opäť v seriáli ťahá za kratší koniec. Kvalitou séria pripomína predošlú. Ceniť sa dá technická kvalita natočenia prírodných scén alebo dobových mravov, sympatické herci aj postavy , strategické plány a akčné scény. Chýbajú tomu však dve zásadné veci, a to charakterovo vyspelé postavy, ktoré by svojou originalitou pritiahli divákov k obrazovkám a rozmanitosť a komplexnosť ich pováh by si spájali predovšetkým s týmto seriálom a nepredvídateľnosť deja. Postavy boli charakterovo zobrazené lepšie v Da Vinci's Demons, aj ich hereckí predstavitelia boli vybraní vhodnejšie. Celkovo najlepším intrigánskym seriálom s talianskou tematikou šľachtických rodov ostavájú The Borgias oplývajúci výborným dejom, ako aj postavami. Dojem trochu napráva 2. a posledná epizóda, v ktorej vrcholí najväčšia udalosť rodov Medici a Pazzi.

Konečne akcia, na ktorú znalec tohto rodu čaká celú sériu. V siedmej minúte sa začne peklo, minimálne emociálne vycchutávané precíznou kamerou pomáhajúcou scénam davových aj v detailoch. Dojem kazí držanie dýky s rukou nad hlavou a čepeľou smerujúcou na nohy, čo je skôr filmárska fikcia ako realita. Modliaci sa Sean Bean, Giuliano a slow motion sa vyplatili. Lorenzo je desivý. Udalosti od kostola do konca epizódy mi pripadali epickejšie než v Da Vincis Demons.

Epizóda ponúka začiatok Pazzi Conspiracy bez jej vyvrcholenia, ktoré si seriál nechal na poslednú epizódu, ale efektívne pracuje s napätím, napr. zobrazovaním väčšieho priestoru kamerou, kde nebezpečenstvo môže prísť odkiaľkoľvek. Postava Giuliana prejde vývojom zo dňa na deň, čo je skôr unáhlený a málo uveriteľný krok zo strany tvorcov. Pri záverečnom stretávaní sa konšpirátorov nie je dobre použitá hudba, na efekt zrady určite netreba melódiu sekať. Postavy jednotlivo ňou podkreslené neboli, tak je takýto efekt úplne zbytočný.

Pátos a hlavne v amerických filmoch, je zabijakom celého príbehu. Všetko vyznieva príliš hrdinsky, národne a čestne, až sa to zdá byť väčšie fantasy ako schopnosti hlavného hrdinu. Asi najhoršia kombinácia pátosu je s čisto kladným superhrdinom, ktorý je aj fyzicky neporaziteľný. Znižuje sa tým charakter hlavného a zároveň aj akcia.

Oproti originálu tvorcovia v sequeli ubrali na pátose a pridali na akcii a vybrali jednoduchý, ale dobre využívateľný motív postáv, čím sa film stal pozerateľnou oddychovkou.