Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (313)

plagát

Zlé časy v El Royale (2018) 

Keby som mal tento krvavý mysteriózny triler charakterizovať veľmi zjednodušeným spôsobom, tak poviem, že ide o skvelú napodobeninu Ôsmych hrozných od Quentina Tarantina. Dosť sa to štruktúrou deja podobá a tým, že trávime čas na jednom mieste počas celého filmu. Sledujeme situáciu retrospektívne z pohľadu každej postavy a tým tak odhaľujeme ich motívy a minulosť. Na záver vlastne len vidíme akým spôsobom skladačka zapadne dokopy a sme v napätí ako to skončí. Myslím, že sa to tvorcom podarilo dosť dobre. Áno, na legendu ako je Tarantino to nemá, ale vôbec to nie je jeho slabý súper. Nájde sa tu aj trochu humoru a klasické konverzačky, aj keď to nie je na až tak vysokej kreatívnej úrovni. Taktiež je tu veľmi sympatický casting a všetkých tých hercov mám celkom v obľube a bavilo ma ako sa zhostili svojich úloh.  Hudba je tu bravúrna, ale čo iné čakať od Michaela Giacchina po tom, čo som minulý rok bol na filme Batman. Zasadenie na koniec 60. rokov a plus žiara neónov v daždi, to zbožňujem a tieto scény som si užíval najviac.  Občasné krvavé prekvapenia tiež nesmú v pravej tarantinovke chýbať. Ale nie všetky končia čiastočným happy endom ako v tomto prípade. To mi však popravde nevadí. Nemám rád nejaké ťažké depresívne konce, aj keď práve také nie sú príliš časté a je to “originálnejšie”. Čiže za mňa ide o fakt dosť dobrý triler, ktorý sa oplatí vidieť ak máte podobné filmy radi.

plagát

Rain Man (1988) 

Po dopozeraní musím povedať, že neľutujem že som si pozrel túto filmovú klasiku. Stále je toho veľa staršieho a známeho, čo som nikdy nevidel a len som o tom počul. Teší ma, že som dohnal ďalší z mojich mnohých restov. Pretože toto je naozaj jeden skvelý film. Nie je síce dokonalý, ale môžem ho zaradiť k tomu najlepšiemu, čo som videl. Dustin Hoffman tu predviedol zrejme najlepší herecký výkon svojej kariéry. Napriek tomu, že prakticky podobne zdravotne znevýhodneného hral aj Sean Penn, tak predsa sú oba výkony excelentné a predsa dosť rozdielne. Takto vyzerá pán herec a obaja si zaslúžia klobúk dole. Tom Cruise podáva tiež dobrý výkon, ale proste je to Tom Cruise, ktorý má svojský štýl a toho sa drží. Čo nehovorím, že je zle, ale on vždy funguje hlavne ako akčný hrdina, ktorý hláškuje.  Napriek tomu im to vo filme pekne spolu ladí a emočne to na mňa funguje dosť výrazne. Aj keď ma film úplne nedojal, ale nemal som k tomu ďaleko. Pekne tu vykreslili vzťah a jeho vývoj dvoch bratov, ktorí sa od detstva nevideli. A ani jeden z nich to svojim spôsobom nemal jednoduché. Napriek rozdielom si k sebe našli cestu a Charlie sa dokázal povzniesť nad dávnu krivdu voči otcovi. Páči sa mi ako mali medzi sebou nezhody a Charlie nemal trpezlivosť na svojho brata. Do toho sa viem dobre vcítiť, pretože ja by som tiež nemal nervy na autistu. Aspoň kým by som si na to nezvykol. Viem, že tí ľudia za to nemôžu a že sa tak narodili. Ale raz už som taký. Takže oceňujem ako to vedeli prirodzene vo filme zachytiť. Aj ako si vlastne potom dokázali navzájom porozumieť. Takže ak to niekto rovnako ako ja ešte stále nevidel, tak to môžem komukoľvek doporučiť. Stojí to za to.

plagát

Akčný park (2018) 

Vyzerá to tak, že Johnny Knoxville už posledných pár rokov zanevrel na normálne filmy. Pretože aj v tejto odbočke od Jackass je to prakticky stále Jackass. Len je to obalené jednoduchým príbehom, ktorý nie je nijak originálny. Ale bohužiaľ, nie je vôbec vtipný a ani raz som sa nejak extra nezasmial. Predpokladám, že aj tu došlo k mnohým zraneniam pri natáčaní. Obdivujem, že sa na to tí herci dajú aj v takomto vysokom veku. Takže keď to tak zhrniem, tak ak chcete nijak nehrané a bláznivé kúsky tejto Jackass bandy, tak si od nich pozrite tie filmy. A nie toto, čo sa snaží byť klasickým filmom, ale veľmi to nevyšlo.

plagát

The Last of Us - Rodina (2023) (epizóda) 

V tejto epizóde ako prakticky v každej, tiež došlo k výrazným zmenám oproti hrám. Ale opäť sa musím opakovať. Jednoducho odstránili väčšinu akčných pasáží z hry, kde Ellie a Joel zabíjajú či už nakazených alebo “zlých ľudí” ako to hovorí aj Ellie. Namiesto toho sa radšej seriál sústredí na budovanie vzťahov medzi postavami a aj tu má ústredná dvojica k sebe ešte bližšie. Lenže to nie je chyba, pretože práve kvôli tomuto to môže v seriálovej podobe tak dobre fungovať. Zdĺhavé likvidovanie záplavy nepriateľov by sa rýchlo zunovalo. Ešte sú tu určite rasové zmeny, ale kritiku takejto veci radšej prenechám rasistom a tým, ktorí majú problém prekusnúť fakt, že seriál nie je 1:1 v súlade s hrou. Dôkazom dobrého rozhodnutia zredukovať akciu je aj to, že u Joela sa začína meniť vzťah k jeho “tovaru”, ktorý pašuje cez celé USA k Svetluškám. Začína mu totiž na nej záležať a bojí sa, že už je starý a nevedel by ju ochrániť rovnako ako Sáru. Bojí sa, že stratí aj ju. A toto je veľmi silne akcentované počas celej epizódy. Tento prerod vzťahu na akéhosi otca a dcéru sa mi veľmi páči.  A paradoxne je tu pár odkazov na postavy a miesto z druhej videohry. Narážam tým na mesto Jackson, ktoré je uzavretou komunitou, kde spoločnosť už ako tak normálne funguje. Aj ked nie úplne tak, ako pred apokalypsou. Tu sa Joel konečne stretáva s bratom Tommym a jeho ženou Mariou a zisťujeme prečo sa tak dlho neozval. A ešte tu stretneme pravdepodobne jednu podstatnú postavu z druhého dielu videohry. Nehovoriac o tom, že je aktuálne zima a všadeprítomný sneh evokuje úvod Last of Us Part II. Po tom, čo sa stihne Joel s Tommym pohádať a znovu nájsť aj porozumenie, sa vydávame za Svetluškami na univerzitu. A to čo sa stalo na mňa zapôsobilo paradoxne opäť silnejšie v seriálovej podobe ako v predlohe. Áno, priznávam že táto recenzia je skôr synopsia tejto epizódy, ale naozaj nemám prakticky čo vytknúť. Len tú klasiku. Že je tam málo akcie a emócie mohli fungovať aj silnejšie. Hudba, vizuál prostredia, kostýmy… všetko tip top ako sme už zvyknutí. A aj trošku humoru, ako vždy. Herci podávajú štandardné výkony. Jediní, ktorí tu vytŕčajú nad ostatnými je ústredná dvojka a hlavne Pedro Pascal si ušiel bomby.

plagát

Babylon (2022) 

Mám pocit, že toto je asi prvý film Damiena Chazella s ktorým mám tú česť. A nečudujem sa, že aktuálne ide o jeden z najväčších talentov vo filmovom priemysle. Pretože si myslím, že keby toto dielo prišlo k nám skôr, tak si dovolím tvrdiť, že je to jeden z najlepších filmov roku 2022. To čo dokázal vyčarovať za pár miliónov je neskutočné a klobúk dole.  Mnoho ľudí nadáva na tento film, že aká je to… slušne povedané, blbosť. Očividne im tento film nie je určený a zrejme ide o trochu jednoduchších ľudí ak nepochopili pointu. Je to prosté a pointu prakticky okomentovala novinárka s ktorou sa Jack Conrad rozprával, keď si s ňou chcel vybaviť účty. Úprimne, je to krásna a pre mňa dojemná myšlienka, keďže filmové umenie má u mňa svoje nezastupiteľné miesto. A zaznieva tam jedna veľká pravda. Umelci nemusia zúfať, že sa na nich zabudne aj keby sa im aktuálne veľmi nedarilo alebo by mali na rováši nejaký škandál. Pretože na to ľudia aj tak časom zabudnú a oni budú navždy hviezdy, večne živí na plátne a nikdy na nich nikto nezabudne. Veľa ľudí malo problém aj s tou pasážou na konci, kde boli v rýchlom slede za sebou tie najrevolučnejšie filmy svojej doby. Nevedia prečo to tam je a pritom to je hlavná pointa. Celý film bol o tom pokroku a revolúciách v rôznych nových technológiách vo filmovom priemysle. Je to predsa tak jasné - celé je to oslava a pocta Hollywoodu. So všetkým, čo k tomu patrí, vzostupy aj pády. Pre toto máme filmy radi. Perfektné. Ďalšiu vec, ktorú musím vypichnúť, je tá skvelá hudba. Vynikajúco to potrhuje tú správnu emóciu, ktorú to má mať. Najviac sa mi páči tá ústredná rytmycká skladba. Zasadenie deja na prelome 20’ a 30’ rokov mám veľmi rád vo všeobecnosti, takže týmto si u mňa tvorcovia dosť šplhli.  Celý čas sledujeme osudy ústrednej pätice postáv a každá má čo povedať. Emócie sa tu striedajú jedna radosť, pretože raz sa smejete, inokedy je to veľmi dojemné. Dokonca tu nájdete aj jednu nočnú pasáž, ktorá pôsobí skoro až ako horor a má veľmi skľúčujúcu atmosféru. Väčšina hercov si tu ide fakt bomby, hlavne Margot Robbie a Brad Pitt. Tí si to celé kradnú pre seba a aspoň oni dvaja na mňa spravili najlepší dojem.  Ja som ani nemal pocit, že to má až 3 hodiny a veľmi rýchlo vám to ubehne. To je zrejme tým, že sa ani na chvíľu nenudíte a chcete vedieť ako hlavní hrdinovia skončia. Vrelo to každému odporúčam aj keď zjavne to nie je film pre všetkých.

plagát

Flirtovanie s katastrofou (1996) 

Na túto komédiu s Benom Stillerom som len náhodou narazil v telke, tak že si to pozriem. A nakoniec nie som až tak spokojný ako som pôvodne dúfal. Veľmi mi to svojim štýlom pripomína Foter je lotor. Popravde to však zo začiatku vtipné vôbec nie je a rozbeh je veľmi pomalý. Naopak to začína naberať grády až ku koncu, kde Mel konečne dorazí k biologickým rodičom, ktorých celý film aj so svojou ženou a zamestnankyňou agentúry, hľadá. Máme tu klasické klišé s rozpadnutým manželstvom a že sa hrdina v biologických rodičoch sklame. Je škoda, že to bolo aj zle poňaté. Najviac ma však pobavili hlášky Alana Aldu, pre mňa známeho zo seriálu M*A*S*H. A všetko by bolo na závere v poriadku, ale ten úplný koniec… to zabolelo. Proste čakáte na pekné zakončenie a ono vlastne žiadne nepríde. Je to škoda.

plagát

Ant-Man a Wasp: Quantumania (2023) 

Úprimne musím povedať, že nie je to tak príšerné ako sa hovorí. Ak tomuto niekto dáva 4/10, tak potom by mal Thor 4 pri najlepšom 1/10 :D To čo sľuboval Kevin Feige som v podstate dostal. Nie tak skvelé ako to on musí ospevovať, ale je to klasika od Marvelu, ktorá veľmi nepoteší, ale ani tragicky nesklame. Chýbal mi tu Scottov kamarát Louis, pretože oni dvaja mali medzi sebou skvelú chémiu. To ma na predchádzajúcich dieloch Ant-Mana veľmi bavilo. Každopádne tu boli najsilnejšími a nosnými postavami Cassie, Scott a ich vzájomný vzťah. Hľadajú si k sebe cestu späť, keďže boli 5 rokov odlúčení a fungovalo to tu dosť dobre. Kang ako nástupca Thanosa celý film ovládol a naozaj ide z neho strach. Je to fakt psychopat a Jonathan Majors ho podal na úrovni.  Zvyšok postáv tu však hralo druhé husle a neboli nejak výrazne a nemali dostatok priestoru, aby tvorcovia vykreslili komplexnejšie ich charaktery. U Marvelu sú ploché charaktery už bohužiaľ klasika a to je škoda. Prirovnanie k Star Wars čo sa týka bizarných stvorení je príznačný. Nemyslím to však vôbec zle, pretože tu sa filmári vybláznili a vymysleli mnoho zaujímavých “príšeriek”. Len je blbé, že ich nevyužili trochu viac aby kvantová ríša pôsobila živšie. Samotné prostredie a vizuál za mňa môže byť. Áno, opäť to tu hýri všetkými farbami dúhy a je to typická marvelovská omaľovánka. Lenže nijak ma to nevyrušovalo a povedal som si, že kvantová ríša je proste takýto divný svet a hodilo sa mi to tam. Hudbu nekomentujem, pretože to tiež boli také generické melódie na aké sme z týchto filmov zvyknutí. Príbeh ako taký dobre odsýpal a úprimne som sa bavil. Humor bol občas cringe a aj M.O.D.O.K. bol skôr trápny ako vtipný, ale hovorím si, že to mohlo byť aj horšie. Mali sme tu klasickú šablónu Marvel príbehov a bol občas skratkovitý. Niektoré veci tu dostali menej priestoru ako by si zaslúžili a občas je tu sem tam nelogická blbosť, ale nevadilo mi to. Nič nezvyčajné. Našťastie som si to celkom užil a dve záverečné potitulkové scény veľmi potešili. Takéto milé prekvapenia mám rád.

plagát

The Last of Us - Vydržet a přežít (2023) (epizóda) 

Ja neverím vlastným očiam. Konečne poriadna epizóda a taká ako som si predstavoval celý seriál. Toto je ten pravý Last of Us tak typický z hier. Keby natočili každú epizódu takto, tak nemám seriálu čo vytknúť a som maximálne spokojný ako fanúšik predlohy.  Pretože tu máte všetko, čo by v Last of Us malo byť. Šialenci, ktorí sa vzopreli FEDRE a nažívajú počas apokalypsy po svojom. A pritom sú vlastne ešte horší a viac zvrátení ako samotná FEDRA. Všetky problémy a nezhody riešia po starom - oko za oko, zub za zub. O to sú nebezpečnejší a naháňajú strach. Potom tu máte dojemný príbeh dvoch mladých ľudí s nešťastným osudom, ktorí boli bohužiaľ v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Síce mali srdce na správnom mieste, v časoch apokalypsy sa to nevypláca a hlúpa karma ti to vráti. Záver je bezútešný ako tento celý postapo svet. Táto epizóda je jedna veľká silná emočná jazda, kde strach strieda smiech a ten strieda smútok. Dej príjemne odsypáva a ani na chvíľu sa nenudíte a má to skvelé tempo. Kľudné pasáže, kde sa zoznamujeme s postavami na oboch stranách konfliktu a zdieľajú svoj životný príbeh, striedajú akčné pasáže kde sa napätie dá krájať. Záverečných asi 15 až 20 minút som prekypoval blahom. Najprv tu máme veľkolepý boj medzi povstalcami a nakazenými, kde sa nám predstaví aj štvrté štádium nákazy (ktoré prichádza po cca 10 rokoch od nakazenia), takzvaný bloater (áno ten veľký z traileru, nie je to spoiler). Nastane obrovská panika a boj o holý život a behal mi z toho až mráz po chrbte. Takto creepy neboli ani zombie vo Walking Dead a hlavne scéna kde Ellie uteká z auta (nebudem prezrádzať prečo). To bolo extrémne creepy a nechutné a asi aj preto dychberúce a asi najlepší moment epizódy.  No a ten úplný záver… bolo mi z toto smutno a ťažko ako aj prvýkrát počas hrania hry. Aj toto na mňa v seriáli fungovalo výraznejšie ako v prípade hernej predlohy. Neviem sa dočkať ďalšej epizódy a veľmi sa na ňu teším.

plagát

The Last of Us - Drž mě za ruku (2023) (epizóda) 

Konečne sa povenovali v tejto epizóde vzťahom medzi hlavnými hrdinmi dosť výrazne oproti predošlým častiam. Takže tentokrát pohodová epizóda o Joelovi, Ellie a ich vzájomnom spoznávaní sa. Opäť majú k sebe bližšie a sú k sebe aj častejšie úprimní. A konečne aspoň jedna akčná pasáž. Len stále je to na môj vkus málo. Ja nehovorím, že keby sa tam stále strieľali, tak je to veľmi záživné. Tu je toho však až príliš málo a berie to na uveriteľnosti toho sveta. Vedel by som si predstaviť aj nejakú ďalšiu stealth pasáž proti ľudom alebo nakazeným. Hlavná záporná postava, ktorá zapečie hlavným hrdinom v ďalšej epizóde (najpravdepodobnejšie) zatiaľ pôsobí veľmi genericky a nudne. Uvidíme ako si s ňou poradia neskôr. A vizuál je rovnako dychberúci ako už od začiatku seriálu. Tam sa fakt nedá vytknúť prakticky nič.

plagát

Niekto klope na dvere (2023) 

Dvom veciam v rámci tohto filmu nerozumiem. Jedna je, že nechápem, prečo je to označované ako horor. Pretože nemá to nepríjemnú atmosféru, nie je to krvák a ani to nie je strašidelné. A pravý horor by jednu z týchto vecí mal mať. Aspoň podľa mňa. A druhá vec, ktorej nechápem je tá, že prečo je tento film až tak kritizovaný a hlavne koniec. Ja mám takéto mysteriózne veci rád a od pána Shyamalana som videl minimálne 2 filmy. Tentokrát ma opäť nesklamal a dokázal, že v tomto žánri je doma. Síce ide o apokalyptický triler so štipkou fantázie, ale aspoň je spracovaný netradične. A na mňa zapôsobil veľmi príjemným dojmom. Áno, uznávam, že to nie je ktovieaký hit, ale ako príjemný film na jeden večer úplne stačí. Taktiež som si to užil ako akúsi rodinnú psychologickú drámu. Snímkom sa celý čas nesie myšlienka, v akom svete vlastne všetci dnes žijeme a predáva pekný odkaz, že ľudia by sa mali nad sebou občas zamyslieť.  Určite to môžem všetkým odporučiť. Škoda, že môj potterovský obľúbenec sa vo filme dlho neohrial :D A aj tu Dave Bautista dokázal, že síce možno špičkovým hercom asi nikdy nebude, ale z bývalých wrestlerov je jeden z tých najtalentovanejších.