Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (313)

plagát

Star Wars: Epizóda III - Pomsta Sithov (2005) 

V rámci tejto recenzie budem veľmi stručný, pretože by som sa vo veľa veciach opakoval z recenzie k Epizóde II. Tento tretí diel je ešte temnejší ako ten druhý a je perfektne napojený na začiatok Novej nádeje. Aj keď nie priamo, keďže medzi nimi ešte nejakých 15-20 rokov je istá časová medzera. Každopádne ako finále tejto prequel trilógie to funguje veľmi dobre a dozvedáme sa tie najdôležitejšie veci. Ako sa vlastne dospelo do štádia na začiatku Epizódy IV. Musím potvrdiť že sa jedná zatiaľ o najlepší diel Star Wars.  Po všetkých stránkach je to funkčné. Humor síce stále chýba (aspoň na môj vkus). Ale vizuálne je to naozaj okúzľujúce a nádherné a páči sa mi, že všetky scény majú inakší farebný nádych. Všetky prvky tento diel povyšuje ešte na o kúsok vyššiu úroveň. Máme tu lepšie a zaujímavejšie napísaný príbeh, kde je všetko tak ako treba, aj keď ostáva stále jednoduchým. Lepšie sú napísané aj samotné postavy a konečne na nich záleží, ale to už bolo fajn aj v Epizóde II. Za mňa klobúk dole. Stále ide len o jemne nadpriemerný film, ale nemusia sa zaň hanbiť. Už sa len opakujem, takže určite to odporúčam, lebo tu tá séria nabrala druhý dych.

plagát

Star Wars: Epizoda II - Klonovaní útočia (2002) 

Okej. Tvorcovia si to so mnou našťastie vyžehlili a konečne natočili v celku dobrý film, ktorý je príjemný na pozeranie a na jeden večer zabaví. Stratila sa infantilnosť, len je veľká škoda, že aj väčšina humoru. Ten to vždy tak dobre okorenil a dosť mi tu chýba. Avšak myslím normálny humor a nie ten cringe Jar Jar Binks. Ale aspoň to vie zaujať aj dospelého a nie len 12-ročné deti. Príbeh napriek tomu stále ostal primitívnym a fakt ide o dosť jednoduchú zápletku aká je v sérii Star Wars zvykom. Ale aspoň sa vrátili ku kvalite pôvodnej trilógie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to o jeden level lepšie ako pôvodná trilógia a bavilo ma to viac. Aj keď ide o prequel, čo je možno ďalšia škoda, pretože ak by takéto boli aj predošlé epizódy, tak by to sérii len prospelo.  Rovnako sa tu dá sympatizovať s postavami z prvej epizódy oveľa viac a vedel som si ich obľúbiť. Konečne nie sú tak chladné a plytké. A keď už majú to hviezdne herecké obsadenie, tak konečne majú tí herci aj čo hrať a dodali ich postavám ľudskosť. Do príbehu pridali aj romantiku, ktorá tiež nie je v praďalekej galaxii cudzím elementom. Síce z logického dôvodu začne byť tento vzťah tak trochu toxický. Taktiež sa tu chvalabohu aj niečo deje a nie je to nekonečná nuda, ktorú som nemal chuť vypnúť už na začiatku. Čo mi tak trochu vadí je, že sa situácia vo svete od prvého dielu veľmi neposunie a v základe je to piatykrát to isté. V tom význame, že je tu stále zrada vo vlastných radoch, rozpad súdržnej spoločnosti a jeden hlupák bažiaci po moci. A samozrejme malá skupinka ľudí, ktorí ostávajú odolávať neblahému osudu. Krásne bojové scény a aj choreografie so svetelnými mečmi, krásne CGI na tú dobu. Čiže podľa mňa veľmi fajn, pretože je to presný opak Epizódy I a čo kritizujem tam, je tu úplne okej. Nie je to žiadny masterpiece, ale fajn a zabaví.

plagát

Hviezdne vojny: Epizóda I - Skrytá hrozba (1999) 

Ja ani neviem kde mám začať a ani nemám istotu, že budem schopný na nič nezabudnúť. Opäť musím zdôrazniť, že Star Wars ako značka je pre mňa veľká neznáma. Je to ďalšia legendárna klasika, ktorú dobieham, pretože ma nejak minula a ešte som ju nevidel. Aktuálne mám za sebou Epizódy IV, V a VI takže túto Epizódu I môžem porovnávať len s nimi. Popravde trochu nerozumiem tej kritike na najnovšiu trilógiu od fanúšikov SW. Pretože po dopozeraní tohto filmu niekto tvrdí, že Epizódy VII, VIII a IX sú otrasné a nie sú tak skvelé ako pôvodných šesť… nechcem si predstaviť čo je to za odpad. Vážení, čo to dopekla bolo za otrasný film ako je Epizóda I ? Veď tu sa nedá pochváliť až na pár drobností skoro nič. A ja fakt nechápem ako môže byť táto značka úspešná takmer 46 rokov. Veď je to nanajvýš obyčajný sivý priemer. Pôvodná trilógia aspoň mala niečo do seba a malo to hlavu a pätu a sem tam aj nejaký ten vtipný moment, dobrú akciu, na tú dobu výborné vizuálne efekty a síce primitívny, ale aspoň nejaký trochu zaujímavý príbeh. Ale Skrytá hrozba? Veď tu z toho nič nefungovalo ani na pol plynu. Ten názov sa tomu filmu priam až ponúka. Pretože som si myslel, že sa pozriem na fajn prequel pôvodnej trilógie. Avšak tento film je očividne v rámci série doslova skrytá hrozba a radšej som ho pozerať asi nemal. Ja som ledva čakal kedy to skončí. Budem sa veľmi modliť za to, aby boli ďalšie filmy a seriály lepšie, inak sa na túto sériu môžem akurát tak vykašľať a obísť ju veľkým oblúkom. Čo sa týka príbehu, tak bol príliš primitívny. Z nejakého dôvodu som tomu pri prvom pozeraní ani nerozumel a doteraz nechápem prečo. Na druhé pozrietie som už chápal všetkému. Asi to bolo tým českým dabingom, netuším. Späť k veci. Ja tomu plne rozumiem, že je to prakticky rozprávka pre deti, ale toto bola rozprávka asi pre 8-ročné deti. Tak prehnane infantilné podanie som nečakal. Akčné filmy poväčšinou postrádajú logiku a sú pritiahnuté za vlasy. Väčšinou to však vedia aspoň nejak pekne zakryť. Tento film sa však tým primitivizmom vôbec netají. Áno, malý chlapec čo sa nedávno naučil čítať a písať by určite jednou strelou zo stíhačky vyhodil do vzduchu celú vesmírnu základňu s ktorou si neporadili ani profesionálni a trénovaní armádni vojaci. Kristepane. To bola len čerešnička na torte. Nehovoriac o tom že celkovo to bol veľmi nezáživný film, úplne sterilný a bez emócii, vzrušenia, napätia, smútku, humoru, dobrej akcie… proste nič. Doslova ľadová kryha emócii. Veď mi ani nebolo ľúto Obi Wanovho majstra. Postavy boli na môj vkus až príliš ploché a k nikomu som si nedokázal vybudovať žiadny vzťah. Hviezdne herecké obsadenie tomu tiež nijak nepomohlo. Jediné, čo ma milo prekvapilo je mladučká Natalie Portman, pretože o nej som netušil, že tu hrá a je to jeden z prvých filmov kde zažiarila. Našťastie už ďalšie filmy v ktorých hrala, dopadli lepšie. A ten Jar Jar Binks? Viem, že divák si ho ma obľúbiť. Avšak ja som mal prosbu, aby ho čím skôr zabili alebo nejak inak odstránili zo scény. Ten bol tak otravný a tie jeho kecy mi liezli na nervy. Bude to aj tým otrasným slovenským dabingom akým bol nadabovaný. Vizuálne efekty sú jedna z mála vecí, ktoré sa dajú pochváliť. Na to, že je to z roku 1999 tak je to krásne a to im musím uznať. Ďalej boli súboje tiež zvládnuté mimoriadne dobre a aj v tomto smere ma to potešilo. Humor tu síce bol, ale ako už spomínam vyššie, tak skôr bol trápny ako vtipný. Hudba vynikajúca, ale to je proste John Williams, čiže na toho sa nedá sťažovať. On je veľmi talentovaný skladateľ a dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších.  Tak teda neviem, či som na niečo nezabudol, ale asi takto to vidím s týmto dielom Hviezdnych vojen. Ak chcete mať zážitok kompletný z celej ságy, tak si to pozrieť bohužiaľ musíte. Ale ak chcete zaujímavý a zábavný film, tak to radšej nezapínajte.

plagát

Dannyho trinástka (2007) 

Nakoniec som rád ako to dopadlo a že to trojka zachránila aspoň čiastočne. Tvorcovia si zrejme uvedomili, že čo bolo dobré a čo diváci mali radi na prvom dieli. Séria sa vrátila ku koreňom a opäť využíva to, čo išlo jednotke najlepšie. Opäť tu máme premyslený plán vykradnutia kasína a tentokrát pomstu Rubenovmu partnerovi, ktorý ho pred rokmi oklamal.  V procese lúpeže využívajú ďalšie netradičné postupy, ktoré sú nápadité a originálne. Opäť sa vrátil aj humor a zabavil som sa rozhodne viac ako pri dvojke. Tá od humoru dosť upustila. Taktiež tu konečne opäť funguje dobrá chémia medzi postavami, ktorá tiež v predošlom dieli z väčšej časti absentovala. A už by som sa prakticky musel len opakovať. Čiže síce sa to už nedoťahuje na famózny prvý diel, ale aspoň to nerobí sérii hanbu. Opäť to môžem len a len odporučiť ako zábavu na jeden večer.

plagát

Shazam! (2019) 

Väčšinu DC filmov cielene nepozerám, pretože ma ich hrdinovia až na Supermana a Batmana nejak nenadchli a nezaujali. Aj na Shazama som narazil náhodou v televízii, tak som si to pozrel. Najnovšie marvelovky z roku 2022 sa tiež nie moc vydarili. Hlavne Thor 4 a povedal by som, že toto je približne na rovnakej úrovni. Len tu nefungujú dobre iné veci ako tie v Thorovi. Príbeh ako taký je v základe ničím výnimočné superhrdinské klišé s úplne štandardným záporákom, ktorý neponúka nič nové a nevidené. Týpek len chce získať schopnosti Shazama a vládnuť svetu. No to mi je ale prekvapenie. A pôvod hlavného hrdinu tiež nejak extra neprekvapí. Možno len tým, že aj keď je sirota a žije v pestúnskej rodine s nevlastnými súrodencami, tak jeho matka žije a neumrela, ako to väčšinou býva. Práve rodina je takým plusom tohto filmu. Pretože práve sila rodinného puta, ktoré prekoná akékoľvek ťažkosti života je takou hlavnou myšlienkou filmu. Síce opäť nič objavné, ale aspoň to dobre funguje. A ešte musím oceniť humor, ktorý filmu nechýba a našťastie to nie je nejaký trápnohumor. Taktiež musím oceniť aj tie parodické superhrdinské momenty, kedy si film uťahuje nie len zo seba samého ale aj z ostatných DC hrdinov. Nie je to teda nejaký veľký prepadák, ale zároveň ide o ničím výnimočný priemerný komiksový film. To v rámci DC nie je nič nečakané a v Marveli zase štandard roku 2022 (aj keď asi len v rámci Thora 4).

plagát

Dannyho dvanástka (2004) 

Musím sa priznať, že pokračovaniu Dannyho trilógie nerozumiem. Nečakal som takúto hotovú ľadovú sprchu a zošup kvality prudko dole. Nuž, toto pokračovanie ma dosť sklamalo. Dúfam, že aspoň posledný tretí diel moju mienku o tejto sérii zlepší. Síce sa toto pokračovanie snažilo nadviazať na úspešnú jednotku, ktorá bola naozaj famózna, lenže pokračovanie sa nakoniec podarilo tak skoro na pol plynu. Áno, ja som po konci prvého dielu čakal odplatu. Ale úplne inú a kvalitnejšiu ako toto. Stále to bol určitý heist film, ale tu tá krádež je vlastne nepodstatná a takmer úplne na vedľajšej koľaji. Dôvody ku krádežiam rovnako stoja na vratkých nohách a proste už nezaujmú tak ako predtým. Dokonca ani samotné plánovanie, tréning a priebeh krádeží je málo premyslené a kreatívne. A aj chémia medzi postavami sa tiež nejak vytratila. Ten celkový zámer a motivácie či už polície, riaditeľa Belagia, Dannyho party a aj majstrov zlodejov sú spracované tak mdlo, bez nápadu a šťavy v porovnaní s prvým dielom. Hlavnú zápletku len zbytočne a komplikovane naťahovali. No proste to už nebolo to pravé orechové. Budem dúfať, že naozaj ten tretí diel trochu napraví reputáciu.

plagát

Dannyho jedenástka (2001) 

Ďalšia z klasík, ktorú som si doplnil až teraz. Musím povedať, že je veľmi vydarená a teším sa na ďalšie dve pokračovania. Aj vzhľadom na to, že teasing na dvojku bol nečakane na konci filmu. To v tejto dobe nebývalo zvykom. A nemám extra čo tomuto filmu vytknúť. Vznikal v starej zlatej ére kinematografie, kedy natočili veľa pamätných a legendárnych snímkov. Dnes už také kvantá výnimočných zážitkov nevznikajú. Milujem žáner heist movies, takže som si vychutnával každú minútu. Áno, v súčastnosti už existuje veľa podobných filmov a veľa situácii vo filme patria aktuálne ku klišé takýchto žánroviek. Ale tu sa s nimi pracovalo tak, ako by sa aj malo. Taktiež je zápletka veľmi jednoduchá, priamočiara a síce sa o polovici postáv nedozvieme kým sú zač, napriek tomu medzi nimi funguje skvelá chémia.  Nechýba tu ani tá správna dávka napätia, ktorú veľmi príjemne dopĺňa priam až lišiacky humor. Rovnako by dnes už nefungoval ani taký klasický happy end a zvraty, za to ja som si ich užíval.  Pokiaľ tento kúsok niekto nevidel rovnako ako ja, tak ak máte podobné diela radi, určite by ste nemali vynechať ani toto.

plagát

Na nože: Glass Onion (2022) 

Prvý diel tejto už teraz série bola detektívka, ktorá bola skvele a citlivo doplnená humorom, ktorý mám rád. Ale v prípade tohto druhého dielu to už bohužiaľ nedopadlo tak dobre ako som pôvodne očakával. Nehovorím, že to bol zlý film. Len tým všetkým, čím sa môže chváliť prvý diel a v čom exceluje, ma pokračovanie až na takej úrovni nepresvedčilo.  Humorné pasáže ma pobavili, ale nie vždy ma dokázali schuti rozosmiať. Takže v tomto smere je to trochu slabšie tiež. Samotný detektívny prípad, ktorý musel Benoit Blanc rozlúštiť bol na môj vkus priamočiarejší a málo premyslený, priam až primitívny. Miles je proste naozaj blbec, pretože motívy nebolo ťažké odhaliť. Takže síce jednotlivé postavy mali svoje dôvody, ale v základe sa nám tu opakuje príbeh jednotky, lebo vo svojej podstate sa zmenili len kulisy a niektoré detaily príbehu. A až tak medzi postavami nefungovala chémia, ako keď to bolá tá rodinná dráma z roku 2019. Čiže to nebolo vymyslené a napísané nejak zle a celé to dáva zmysel, len to nemalo už takú šťavu ako predtým. Netflix má okolo seba asi nejakú nie moc pozitívnu auru. Zdá sa mi, že akonáhle si niečo kúpia, tak to už automaticky stráca na kvalite. Možno je to len môj dojem a možno je na tom tak trochu pravdy. Takže čakajte solídne pokračovanie dobrej komediálnej detektívky, len o stupeň horšie.

plagát

Avatar: Cesta vody (2022) 

No čo k tomu dodať. Prvého Avatara som videl ako ešte 12-ročný a teraz mám skoro 26. Bohužiaľ, nestihol som si ho pozrieť v kine (najprv ma naň nik nezobral a teraz som bol počas obnovenej premiéry chorý). Takže toto je môj prvý Avatar v kine. Po tom, čo skončil mám chuť si dať tretí diel. Držím palce tvorcom, aby sa im podarilo si zarobiť toľko, aby sme sa dočkali viac ako len jedného pokračovania. Hneď ešte takto na úvod musím dodať, že kto môže, bežte na to do kina. Takýto zážitok sa už možno nikdy v kine nebude opakovať. Možno to teraz znie, že to je pre mňa teraz najlepší film roka 2022, ale nie je. Avšak nemal k tomu vôbec ďaleko a takto sa delí o prvé miesto spolu s marcovým The Batman od Matta Reevesa. Čo sa týka príbehu, tak je tu menšie déjavú z roku 2009. Lenže nie až tak úplne. Áno, opäť sa nejedná o film s nejakými hlbokými filozofickými úvahami a ani o nejaký zamotaný dej s kvantami lore informácii ako väčšina filmov od Christophera Nolana. Najdôležitejšie však je, ako dobre a kvalitne tento klišé príbeh natočíte. No poviem vám, že až na pár drobností, kedy dochádza k miernej nevyváženosti (niektorým prvkom príbehu sa venuje príliš veľa času, niektorým príliš málo), to James Cameron zvládol na takú dvojku s hviezdičkou. Dokázal ma dojať, rozosmiať, nadchnúť aj naplašiť. Na to treba veľa talentu, aby sa to podarilo hlavne u mňa (teda až na dojatie, lebo to dokáže u mňa čokoľvek :D). Na druhej strane musím povedať aj tie nemilé veci a to, že Cesta vody trpí na jej veľké množstvo postáv. Pretože aj napriek 3 aj štvrť hodine sa mi nedokázali všetky postavy predať dostatočne. O veľa postavách nepoznáme ich históriu a story background. Aj preto nie vždy u mňa emócie fungovali tak, ako to autori zamýšľali. Dá sa povedať, že celý film je rozdelený na pomyselné 3 dejstvá aj keď na môj vkus niektoré scény sa dali naozaj o trochu skrátiť a v pár momentoch som sa trochu nudil. Toho je však vo filme minimum a nemal som pocit, že je film príliš dlhý. V prvej časti máte rekapituláciu udalostí od konca prvého filmu, ktorý v rámci príbehu končil pred 15 rokmi a preto potomkovia Jakea a Neytiri majú vo väčšine pubertálny vek, kedy sa každému dieťaťu bláznia hormóny. Príde odhalenie dôvodu, kvôli ktorému je tu RDA znova. Ďalej sa ocitáme v klane Medkayna, kde sa rodina Sullyovcov musí skrývať a nájsť si útočisko. Učia sa žiť novým spôsobom vo vodnej oblasti Pandory, zoznamujú sa so životom vo vode, utvárajú sa vzťahy medzi rodinou a kmeňom Medkayna a posledná hodina je opäť šťavnatá akčná jazda a boj o holý život. Paradoxne sa to celé končí dosť otvorene. Cesta vody sa výrazne zameriava na rodinu, ich puto a staré známe, že v jednote je sila a práve rodina je tým najdôležitejším putom na svete. Emócie nechýbali ani tu a vyobrazenie rodinných vzťahov je veľmi pekne podané. Prepáč mi to pán Diesel, ale tu skutočne funguje rodina a nie v F&F sérii. Samozrejme sa aj tu venuje Cameron prírode a jej ochrane. Pekný dôraz na to, aby sa ľudstvo spamätalo. Aj keď táto myšlienka v sérii Avatar nie je nová. Prepojenie s prvým dielom sa mi veľmi páčilo a aj to, kam sa to celé posunulo ďalej. Taktiež tu dôjde k zaujímavým prekvapeniam a zvratom a pár vecí sa načrtlo do budúcna. Takto by to malo byť - dostanete odpovede, ale nastolia sa aj nové otázky. Tu je to pokračovanie potrebnejšie ako po konci prvého Avatara.  Hudba je tu perfektná aj keď sa skladá skôr z pôvodných skladieb ako z nových, ale prešli istou úpravou. Každopádne už prvý Avatar mal extrémne dobrú emočnú hudbu z ktorej až mrazilo príjemne na chrbte a tu sa mi to stalo tiež. A musíme vravieť aj o vizuálnej stránke a CGI? Prosím vás pekne, krajší film vytvorený kompletne v PC dnes ešte neexistuje a je to také vizuálne dokonalé porno, že vás úplne zaklincuje do sedačky. Všetko pôsobí ako reálne a živé, až máte pocit, že sa toho môžete dotknúť a cítiť. Oči, vlasy, chlpy, zvieratá, príroda, zuby, koža … no totálne mi to odpálilo dekel. Cameron vytvoril ďalší vizuálny zázrak a posunul laťku veľmi vysoko. Je to tak krásne natočené, že si všetci režiséri musia vytiahnuť bloky a písať poznámky - takto sa robí CGI vo filmoch. Že Marvel? MCU filmy sú oproti tomuto nízkorozpočtová produkcia. Sorry jako. Takto nejak by som zhrnul dojmy z Avatara a ja sa budem tešiť na tretí diel. Aj keď tie 2 roky budú pre mňa dlhé čakanie. Avšak, keď som vydržal 13 rokov kvôli dvojke, tak 2 roky prejdú ako nič, však?

plagát

Spirited (2022) 

Vo všeobecnosti muzikálové filmy veľmi nemám rád a hlavne keď sa až príliš často spieva. Tu to spievanie našťastie nebolo až tak otravné. Aj keď na môj vkus ho mohlo byť trochu menej. Nedokážem to porovnávať s kvalitou iných muzikálov, keďže som ich veľa nevidel, ale piesne boli celkom pekné a páčili sa mi. Aj keď určite nešlo o nejaké zapamätateľné veľdiela.  A síce v základe ide o klasickú americkú načančanú komédiu plnú klišé a o už niekoľkú adaptáciu Vianočnej koledy od Charlesa Dickensa, tak táto vianočná muzikálna komédia mala aj svoje prekvapivé momenty, ktoré ma aspoň párkrát z toho klišé vytrhli. Čiže nemôžete očakaváť nejakú prevratnú myšlienku alebo dej alebo nejako prevratne napísaný scenár… ale solídny zážitok určite.  Napríklad síce ide o klasickú adaptáciu známeho príbehu, ale pravá identita a osud Ducha súčasných Vianoc ma príjemne prekvapila. Rovnako aj koniec príbehu hlavného hrdinu, ktorý konečne nebol cringe happy endom. Teda bol to happy end, ale aspoň nie obyčajný. Komediálne momenty musím oceniť tiež. Dnes je zázrak ak sa pri nejakej komédii aspoň pousmejete. A keďže ide o muzikál, tak výprava bola taká štandardná. Nenadchla a ani neurazila. Zrejme sa z toho nestane vianočná klasika, ale za pozretie určite stojí.