koty2201

Úprimne musím povedať, že nie je to tak príšerné ako sa hovorí. Ak tomuto niekto dáva 4/10, tak potom by mal Thor 4 pri najlepšom 1/10 :D To čo sľuboval Kevin Feige som v podstate dostal. Nie tak skvelé ako to on musí ospevovať, ale je to klasika od Marvelu, ktorá veľmi nepoteší, ale ani tragicky nesklame. Chýbal mi tu Scottov kamarát Louis, pretože oni dvaja mali medzi sebou skvelú chémiu. To ma na predchádzajúcich dieloch Ant-Mana veľmi bavilo. Každopádne tu boli najsilnejšími a nosnými postavami Cassie, Scott a ich vzájomný vzťah. Hľadajú si k sebe cestu späť, keďže boli 5 rokov odlúčení a fungovalo to tu dosť dobre. Kang ako nástupca Thanosa celý film ovládol a naozaj ide z neho strach. Je to fakt psychopat a Jonathan Majors ho podal na úrovni.  Zvyšok postáv tu však hralo druhé husle a neboli nejak výrazne a nemali dostatok priestoru, aby tvorcovia vykreslili komplexnejšie ich charaktery. U Marvelu sú ploché charaktery už bohužiaľ klasika a to je škoda. Prirovnanie k Star Wars čo sa týka bizarných stvorení je príznačný. Nemyslím to však vôbec zle, pretože tu sa filmári vybláznili a vymysleli mnoho zaujímavých “príšeriek”. Len je blbé, že ich nevyužili trochu viac aby kvantová ríša pôsobila živšie. Samotné prostredie a vizuál za mňa môže byť. Áno, opäť to tu hýri všetkými farbami dúhy a je to typická marvelovská omaľovánka. Lenže nijak ma to nevyrušovalo a povedal som si, že kvantová ríša je proste takýto divný svet a hodilo sa mi to tam. Hudbu nekomentujem, pretože to tiež boli také generické melódie na aké sme z týchto filmov zvyknutí. Príbeh ako taký dobre odsýpal a úprimne som sa bavil. Humor bol občas cringe a aj M.O.D.O.K. bol skôr trápny ako vtipný, ale hovorím si, že to mohlo byť aj horšie. Mali sme tu klasickú šablónu Marvel príbehov a bol občas skratkovitý. Niektoré veci tu dostali menej priestoru ako by si zaslúžili a občas je tu sem tam nelogická blbosť, ale nevadilo mi to. Nič nezvyčajné. Našťastie som si to celkom užil a dve záverečné potitulkové scény veľmi potešili. Takéto milé prekvapenia mám rád.

Ja neverím vlastným očiam. Konečne poriadna epizóda a taká ako som si predstavoval celý seriál. Toto je ten pravý Last of Us tak typický z hier. Keby natočili každú epizódu takto, tak nemám seriálu čo vytknúť a som maximálne spokojný ako fanúšik predlohy.  Pretože tu máte všetko, čo by v Last of Us malo byť. Šialenci, ktorí sa vzopreli FEDRE a nažívajú počas apokalypsy po svojom. A pritom sú vlastne ešte horší a viac zvrátení ako samotná FEDRA. Všetky problémy a nezhody riešia po starom - oko za oko, zub za zub. O to sú nebezpečnejší a naháňajú strach. Potom tu máte dojemný príbeh dvoch mladých ľudí s nešťastným osudom, ktorí boli bohužiaľ v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Síce mali srdce na správnom mieste, v časoch apokalypsy sa to nevypláca a hlúpa karma ti to vráti. Záver je bezútešný ako tento celý postapo svet. Táto epizóda je jedna veľká silná emočná jazda, kde strach strieda smiech a ten strieda smútok. Dej príjemne odsypáva a ani na chvíľu sa nenudíte a má to skvelé tempo. Kľudné pasáže, kde sa zoznamujeme s postavami na oboch stranách konfliktu a zdieľajú svoj životný príbeh, striedajú akčné pasáže kde sa napätie dá krájať. Záverečných asi 15 až 20 minút som prekypoval blahom. Najprv tu máme veľkolepý boj medzi povstalcami a nakazenými, kde sa nám predstaví aj štvrté štádium nákazy (ktoré prichádza po cca 10 rokoch od nakazenia), takzvaný bloater (áno ten veľký z traileru, nie je to spoiler). Nastane obrovská panika a boj o holý život a behal mi z toho až mráz po chrbte. Takto creepy neboli ani zombie vo Walking Dead a hlavne scéna kde Ellie uteká z auta (nebudem prezrádzať prečo). To bolo extrémne creepy a nechutné a asi aj preto dychberúce a asi najlepší moment epizódy.  No a ten úplný záver… bolo mi z toto smutno a ťažko ako aj prvýkrát počas hrania hry. Aj toto na mňa v seriáli fungovalo výraznejšie ako v prípade hernej predlohy. Neviem sa dočkať ďalšej epizódy a veľmi sa na ňu teším.

Konečne sa povenovali v tejto epizóde vzťahom medzi hlavnými hrdinmi dosť výrazne oproti predošlým častiam. Takže tentokrát pohodová epizóda o Joelovi, Ellie a ich vzájomnom spoznávaní sa. Opäť majú k sebe bližšie a sú k sebe aj častejšie úprimní. A konečne aspoň jedna akčná pasáž. Len stále je to na môj vkus málo. Ja nehovorím, že keby sa tam stále strieľali, tak je to veľmi záživné. Tu je toho však až príliš málo a berie to na uveriteľnosti toho sveta. Vedel by som si predstaviť aj nejakú ďalšiu stealth pasáž proti ľudom alebo nakazeným. Hlavná záporná postava, ktorá zapečie hlavným hrdinom v ďalšej epizóde (najpravdepodobnejšie) zatiaľ pôsobí veľmi genericky a nudne. Uvidíme ako si s ňou poradia neskôr. A vizuál je rovnako dychberúci ako už od začiatku seriálu. Tam sa fakt nedá vytknúť prakticky nič.

Dvom veciam v rámci tohto filmu nerozumiem. Jedna je, že nechápem, prečo je to označované ako horor. Pretože nemá to nepríjemnú atmosféru, nie je to krvák a ani to nie je strašidelné. A pravý horor by jednu z týchto vecí mal mať. Aspoň podľa mňa. A druhá vec, ktorej nechápem je tá, že prečo je tento film až tak kritizovaný a hlavne koniec. Ja mám takéto mysteriózne veci rád a od pána Shyamalana som videl minimálne 2 filmy. Tentokrát ma opäť nesklamal a dokázal, že v tomto žánri je doma. Síce ide o apokalyptický triler so štipkou fantázie, ale aspoň je spracovaný netradične. A na mňa zapôsobil veľmi príjemným dojmom. Áno, uznávam, že to nie je ktovieaký hit, ale ako príjemný film na jeden večer úplne stačí. Taktiež som si to užil ako akúsi rodinnú psychologickú drámu. Snímkom sa celý čas nesie myšlienka, v akom svete vlastne všetci dnes žijeme a predáva pekný odkaz, že ľudia by sa mali nad sebou občas zamyslieť.  Určite to môžem všetkým odporučiť. Škoda, že môj potterovský obľúbenec sa vo filme dlho neohrial :D A aj tu Dave Bautista dokázal, že síce možno špičkovým hercom asi nikdy nebude, ale z bývalých wrestlerov je jeden z tých najtalentovanejších.

Niekto by možno očakával, že ľudia ako ja alebo hociktorý iný fanúšik pôvodnej videohry bude pri tejto epizóde prskať a mračiť sa. Možno nadávať na tvorcov, že veď vy ste si takto zničili svoje pôvodné dielo a pošliapali svoju povesť a podobne. Lenže to tak z môjho pohľadu vôbec nie je. Áno, tu ide o zatiaľ najvýraznejší odklon od hernej série, ale ja som spokojný. Taktiež tu treba uviesť aj fakt, že bohužiaľ, ale Česko a Slovensko sú veľmi konzervatívne krajiny a preto bude táto epizóda homofóbnym ľudom dosť prekážať a možno si už ďalšie nepozrú (vidieť to na priemere hodnotení tu na ČSFD). Pre mňa ako chalana to tiež nebolo príjemné, ale dokážem to prekusnúť a nepovažujem to za nič, čo by sa malo kritizovať. Dávať toto za mínus mi príde dokonca až hlúpe. Treba si uvedomiť 2 veci. Prvá je tá, že byť homosexuál je úplne v poriadku a je to úplne normálna a prirodzená súčasť našej spoločnosti. Ľudia sa bohužiaľ musia naučiť tento fakt prijať a neodsudzovať ľudí za to, že sa tak narodili. Druhá vec je, že Bill má túto orientáciu aj v hre, čiže sa vlastne len držia predlohy. Základné charakteristiky Billa a Franka boli zachované a áno, sú to tí istí ľudia akí boli aj v hre. Len ich oproti predlohe postretol iný osud. Avšak vôbec mi to neprekáža a výsledok stretnutia Billa s Joelom a Ellie bol s rovnakým záverom. Podstata ostala rovnaká. A mne sa táto zmena veľmi páčila a musím oceniť tvorcov za toto rozhodnutie aj ako fanúšik hier. Nebáli sa, zariskovali a padlo to na úrodnú pôdu. Emočne to fungovalo oveľa lepšie ako v hre. Zatiaľ čo v hre bol Bill istým spôsobom vtipným paranoikom, tu sa išlo na smutnú notu. No a autorom sa podarilo úspešne túto emóciu odovzdať.  Na začiatku mi trochu prekážalo, že vlastne Joel oboznamuje Ellie s tým, ako to celé začalo. V tomto momente som si kládol otázku, že načo to Joel hovorí, keď to divák zistil v úvode predošlej epizódy. Čo už. Za to interakcia medzi nimi dvoma naberá na obrátkach a dokázali ma ich vzájomným podpichovaním preniesť spomienkami do hernej predlohy. Takže pomaličky si získavajú moje sympatie tak ako pred desiatimi rokmi. Dokonca sme tu konečne mali ukázaný taký ten klasický exploring ako ho poznáme aj z hry. Toto pomrknutie sa mi páčilo. Avšak dúfam, že sme stret s F.E.D.R.ou nezažili prvý a posledný krát len v prvej epizóde. Pretože v hre sme im čelili prakticky takmer na každom kroku. Uvidíme. A ešte mi chýba viac akcie, lebo síce mi nevadí takéto skôr konverzačné a dramatické spracovanie, ale ak by tam nemala byť žiadna akcia, je opačný extrém. Potom sa stráca tá atmosféra a celková uveriteľnosť tohto postapo sveta. Toľko k 3. epizóde.

Začiatok epizódy bol trochu zbytočný, ale len pre toho, kto aktuálne nesleduje teórie divákov. Avšak ja ich sledujem a preto mi prišiel tento pay-off dobrý a vieme, že fanúšikovia mali o pôvode nákazy pravdu. Pre mňa je to dobré zistenie, pretože v hre ten pôvod až tak konkretizovaný nie je. Trošku mi tu chýbalo viac toho prehľadávania budov kvôli zásobám, ale to je len taká drobnosť. Na toto majú do budúcna dosť priestoru. Páči sa mi, že sem napriek situácii pridali aj štipku humoru. Ale tie scenérie a prostredie je zvládnuté bravúrne a opäť tu boli scény akoby vystrihnuté z hry so živými hercami. Tých pomrknutí na hráčov tu máte plno. Dozvedáme sa viac o fungovaní tohto postapo sveta a Joel, Tess a Ellie pokračujú na miesto určenia.  Začína sa tu trochu prejavovať vzájomná chémia medzi Joelom a Ellie, tak ako to poznáme z predlohy. Hľadajú si k sebe cestu. A musím povedať, že záver na mňa zapôsobil emočne silnejšie ako keď som to hral. Máte tu aj pay-off momenty v rámci tejto epizódy ako takej a aj z predošlej časti a tvorcovia vedeli čo, ako a kedy majú divákovi naservírovať. Prvé stretnutie s nakazenými, konkrétne s clickermi, ktorý vás nevidia, ale len počujú a orientujú sa cez echolokáciu, bolo fantastické. Bolo to oveľa desivejšie a napínavejšie ako v samotnej hre. A tie zvuky a ich pohyb, no krása. Ako keby som sa vrátil do roku 2013 k mojej starej dobrej PS3. Neviem sa dočkať ďalšej časti.

Zhodnotenie prvej série seriálu napíšem až po premiére poslednej epizódy (logicky, keďže to nemôžem posúdiť na základe jednej epizódy). Ale na začiatok poviem, že som veľký fanúšik oboch videohier, ktoré v rámci série Last of Us doteraz vyšli. Dokonca môžem smelo tvrdiť, že tie hry patria k tomu najlepšiemu, čo som kedy v živote hral. Nie len graficky (kedy aj vizuálne a animáciami), ale aj pribehovo ide o must have hru a naozaj vynikajúci herný zážitok.  Už pôvodná hra vedela vo mne vyvolať silné emócie (pri jednej situácii z TLOU Part 2 som dokonca plakal ako dieťa asi 7 minút vkuse a 15 minút som to musel predýchavať kým som pokračoval. Áno, som veľmi citlivý človek). A samotná hra vedela vo mne vyvolať aj časté napätie a tvorcovia zvládli na jednotku aj súboje s nepriateľmi a akciu. Ale najviac to ťahal ten prirodzený a ľudsky silný príbeh, kedy si postavy zamilujete po pár minútach. A chcete vedieť, aký bude ich osud a kam ich cesta povedie. A prečo doteraz hovorím len o hre? Pretože toto je najlepšia seriálová adaptácia hry akú som mal doteraz možnosť vidieť. A je skvelé, že sa to naozaj veľmi drží svojej predlohy. Áno, nákaza sa šíri trochu odlišne na rozdiel od hry. Pre mňa to je však nepodstatný detail a takýchto prkotín je tam viac. Inak to vo mne vyvoláva rovnaké pocity ako pôvodná hra a ako fanúšik som veľmi spokojný. Toľko dočasne k prvej epizóde. Keď bude vonku celá prvá séria, tak sem napíšem zhodnotenie celej prvej série aj s konkrétnymi bodmi.

Pri mojom hodnotení musíte vedieť o tom, že som veľmi slabá povaha a mám aj slabý žalúdok. Jednoducho strachopud a vedia ma znechutiť občas len maličkosti. Takže verím, že mnohí tento film zvládli pozerať bez väčších problémov.  Po asi prvej tretine, čiže zrejme po prvej takej vážnej nepríjemnosti som sa začal cítiť veľmi nepríjemne a ostal vo veľkom napätí. Jednoducho, nevedel som, čo sa bude diať a ako rýchlo sa bude situácia zhoršovať. Čiže musím oceniť naozaj intenzívny zážitok, ktorý dokázali filmári vybudovať na ploche jednej miestnosti (kde sme strávili väčšinu času). Mnohí označujú tento film za horor. Ale po zhliadnutí musím povedať, že je to skôr drsný 18+ triler a čakal som niečo oveľa nechutnejšie a šialenejšie. Lenže ak k označeniu “horor” stačí len veľmi nepríjemná a skľučujúca atmosféra a trochu krvi, tak potom sa to dá nazvať hororom. Taktiež som človek, ktorý síce má rád čierny humor, ale len keď si vtip prečítam alebo ho niekto prednesie. Akonáhle si to predstavím alebo to vidím vo filme, ako aj v prípade Menu, tak ma smiech prejde a skôr som znechutený. Ale to je mojou slabou povahou, ako som spomínal. Avšak, keď moju povahu odignorujem, tak áno, určité úsmevné momenty sa tu nájdu tiež. Nie je ich veľa, nie sú veľmi úsmevné, ale určite tie silnejšie nátury pobavia. A vlastne páči sa mi, že nad filmom niekto rozmýšľal a dal si prácu s tým, aby jednotliví hostia v reštaurácii odkrývali svoje tajomstvá postupne. Pomaly teda zisťujeme kto, čo a prečo. S týmto sa tvorcovia vyhrali dosť dobre a takéto postupné odkrývanie deja a ľudských charakterov mám na filmoch veľmi rád. Za mňa teda určite odporúčam, ak nie ste slabosi ako ja a máte radi či už trilery, horory alebo čierny humor. Číselne (čo často nepíšem do hodnotenia) to vidím na 7/10. Dal by som o bod viac, ale bolo to na mňa naozaj “too much”.

Priznám sa, že ďalšieho Kocúra v čižmách a aj ďalšieho Shreka som chcel hneď po ich dopozeraní. Bolo mi smutno, že Shrek 4 bol natočený a aj prezentovaný ako skutočne posledný diel v sérii. Každopádne to ukončili pekne. Ale v ďalšieho Kocúra som vždy dúfal. Síce po 11 rokoch od jednotky pretieklo veľa vody, ale moje želanie (mrk, mrk) sa mi nakoniec splnilo. Avšak pôvodne som druhého Kocúra ani vidieť nechcel. Pretože ma odradil ten výtvarný štýl na spôsob Spider-Man: Into The Spider-Verse. Nadobudol som pocit, že keď šetria na grafickom spracovaní, tak že asi šetrili na filme celkovo a už to nebude ono. Myslel som si, že moje obľúbené rozprávky z detstva sú dávno preč. Ale po tom, čo začali pribúdať veľmi pozitívne recenzie, som zbystril pozornosť a povedal som si, že sa musím presvedčiť na vlastné oči. A recenzie neklamali. Smelo môžem povedať, že je to najlepšia rozprávka akú som za minulý rok videl (teda videl som ju dnes, ale premiéra bola ešte minulý rok). Obavy, ktoré som mal razom pominuli. Síce ma už ten výtvarný štýl, kde vyzerá animácia ako olejomaľba neohúril, ako za čias Spider-Verse, ale nemal chybu. Veľmi krásne, farebné a s citom pre čo najmenší detail. Tu musím vzdať tvorcom poklonu. Cartoon štýl má predsa len svoje čaro. Hudba bola tiež vydarená a som rád, že sa zachoval latino pôvod Kocúra, a počas sledovania vás hodia ihneď do rytmu tóny hudby zo španielsky hovoriacich krajín. Celkovo rozprávka dýcha španielskou náturou na každom rohu. Čo okrem toho ešte dýchalo na každom rohu, respektíve pískalo, bol za dosť dlhú dobu asi jeden z naj rozprávkových záporákov s akými som mal zatiaľ tú česť. Lebo si poviete, že je to len rozprávka, ale myslím, že sa im podarilo zahrať na tú správnu strunu aj dospelým. Viem si živo predstaviť, že keby to sledujem ako 10-ročný alebo mladší, musel by som vyhlásiť “hnedý kód”. Ten vlk bol neskutočne dobre spracovaný a zahraný a naozaj išiel z neho strach. Jediná chyba filmu je v tom, že tam až tak dlhý čas nestrávi. To čo štúdiu DreamWorks išlo vždy je vytvoriť a napísať veľmi zaujímavé a bizarné postavy, ktoré sú miestami až groteskné. A chémia medzi nimi srší na diváka zo všetkých strán. Hneď si ich zamilujete a aj sa schuti zasmejete. A také charaktery nájdete aj v druhom Kocúrovi v čižmách. Humor bol v týchto rozprávkach vždy prítomný a veľmi vhodne zakomponovaný do deja a aj tu mi tvorcovia potrápili bránicu. A čo sa týka samotného príbehu, tak bol taký vcelku jednoduchý. Dokonca tu nie sú ani nejaké zásadné zvraty a žiadne prekvapenie alebo odhalenie ako v prvej časti. Napriek tomu bol spracovaný zábavne a funkčne a dosť som si ho užil. Je tam to DNA štúdia DreamWorks a dokázali, že rozprávky oni stále vedia, aj keď to bolo u nich posledné roky také nijaké. Prakticky ani neviem či niečo od čias Kocúra, okrem Bad Guys, natočili (mimochodom, tých si tiež plánujem pozrieť). A ja len dúfam, že ten náznak niečoho ďalšieho na konci tohto filmu nebol zbytočný a skutočne dôjde k veľkému návratu.

Toto je zrejme asi tretia live-action adaptácia klasických Disney kreslených rozprávok, ktoré som mal zatiaľ možnosť vidieť. A musím povedať, že som rád počúval Popolušku aj ako dieťa, keď mi ju čítavala mama na dobrú noc. Keď si to teda porovnám s doterajšími “prerábkami”, tak táto je zatiaľ najlepšia. Ide o klasický príbeh, ktorý prakticky vystihol všetky momenty z knihy a spracovanie bolo úplne štandardné tak ako má byť. Ničím to nevybočuje a ani nevyniká. V prípade klasickej rozprávky to je možno aj dobre a som s tým nadmieru spokojný. Je to sem tam vtipné, občas z macochy ide vážne strach, je to čarovne rozprávkové a romantické tak akurát. Mňa ako Potterheada potešilo aj obsadenie Heleny Bonham Carter ako čarovnej víly, Kenneth Branagh ako režisér a Patrick Doyle ako skladateľ filmovej hudby. Skladba na konci pri záverečných titulkách bola síce moderná, ale veľmi mi tam sadla. Vizuálne triky na úrovni a nič za čo by sa mali tvorcovia hanbiť. A tie kostýmy boli tiež na jednotku a rovnako ich musím vyzdvihnúť. Priznám sa že 2x som takmer aj uronil slzu. Ak vie film vo mne vyvolať aj takúto emóciu, tak sa skutočne vydaril. Napriek malým chybyčkám krásy, túto rozprávku odporúčam všetkými desiatimi rodičom, pretože majú čo pustiť napríklad na Vianoce, svojim deťom. Určite nebudú sklamané.