bubblebobble

Takto... 10% amerického pátosu vykrytých 90 % totálne šialenej jazdy. Vôbec nie som fanúšikom tohoto typu filmov ale tunák ujo natočil niečo čo tu ešte nebolo a zakýval sladkému Avatarovi, ktorý porazene sklonil hlavu a precedil smutne "viszontlátásra" skrze svoju modrú hubenku. Keď niekto raz povedal, že megalománia filmu Metropolis je taká, že sa ju doteraz nikomu nepodarilo prekonať, tak týmto môže byť presvedčený o opaku. Bolo to VEĽKÉ. Veľmi som bol spokojný. Až tak, že si čo najskôr musím pozrieť nejaké XY-té pokračovanie Anakondy alebo inú srajdu nech zostanem pri zemi. PS: Mne by to 3D vôbec nechýbalo a určite by som si to pozrel aj na Tesle.

Ak bol ešte pred pár dekádami pohľad mužov na ženy taký ako to prezentuje tento film, tak vďaka bohu, za feministky a chudák Ripleyovú. Ženské osadenstvo tu pripomína výlet pomocnej školy do kina a páni za nimi nestíhajú (alebo nemajú na to toľko priestoru). No ale film je to celkom zábavný a tak keď sa prenesiem nad týmito neduhmi, dostalo sa mi 90 minút čistej popcornovej srandy nad ktorou sa zamýšľať veľmi netreba. Ten zabitý záver som už nerozdýchal a musel som zbierať slinky z monitoru. Sme sa trošku smiechovo povybuchovali.

Veľmi prostučké a jednoduché, no na prekvapenie dosť slušne napínavé. Človeku len niekedy začína už ten Dracula liezť na nervy aký je otravný. To je furt len samé vypliešťanie očí a neustále obťažovanie miestnych slečien, pri ktorých správaní musí škrípať zubami nejedna feministka. Tunák je ale aj ten Dracula romantik. Pri výstavbe svojej izbičky sa inšpiroval zrejme jeho nemenej známou kolegyňou Rapunzel. Pobaví aj čierny koč do ktorého sa chodia postavy pozerať ako ja kedysi do Family Frost auta. Jednou vetou zhovadilosť, ktorej sa dá toho vytknúť veľa ale čuduj sa svete baví.

Úprimne, nemám rád vojnové filmy a hlavné také čo sa snažia tváriť veľmi dôveryhodne, čím akosi zabúdajú na príbeh. Tento ho ale má a dokonca veľmi zaujímavý. Nemecký pipík a jeho útek, ktorému síce palce držať nemusíte ale ku koncu sa z toho stáva taká one man show, že srdce nejednej drama queen bude pišťať od radosti. Len mi nedá nespomenúť tú zvláštnu gay iskrivú scénku s dozorcom letiska. Tá bola dosť... divná.

A tak Richard Attenborough natočil film, ktorý netrval 500 hodín a bolo to tak dobre.

Tento film je ako rozhovor dvoch sliepok z nákupného centra. Dlhý, nudný, absolútne ma nezaujímalo o čom sa bavia a ku koncu ma rozbolela hlava. Tá jedna hviezda je len z úcty k skutočnej udalosti o ktorej si radšej pozriem nejaký dokument, prípadne si o nej prečítam. Attenborough točí tie filmy štýlom, ktorý sa mne nepáči. Snaží sa byť realistický ale tie postavy pri tom nejak šednú a výsledok je potom taký nejaký sterilný (viď. Gádhi).

Keď Argento nepoužíva pomocnú barličku a.k.a prvky nadprirodzeného, tak to jednoducho nešlape. To čo ma baví v Suspirii alebo Phenomene tu chýba. A ani ten vizuál ma neberie.

Film pre TV Markíza, aby mala zase akčný piatok. Nič viac.

Tomu, čo u mňa v Blairwitch absolútne nefungovalo sa tu darí na maximum. Zatiaľ čo v BW mi tá neschopnosť nájsť cestu von pripadala miestami komicky, tu je to uveriteľné. Ťaživé, depresívne, skľučujúce. Jeden z mála hororov, ktorým sa podarilo ma vydesiť. A opäť v modrých číslach. Chápem, že to nie je dokonalé ale svoju úlohu splnilo.

Ale country aj tak neznášam.