leila22

Náhodou, pre mňa bol Nerve celkom slušným prekvapením. Dlhšie som sa rozhodovala, či tento film vôbec potrebujem vidieť v kine, s obavou, že dostanem typický americký plytký teenegersky film o ničom hrajúci sa na niečo. Žijeme v chorej dobe a bude to už len horšie, Nerve to celkom pekne vystihol. Mladí ľudia sú v ochotní urobiť hocičo, len aby boli uznávaní a aby sa páčili. Ale páčili komu? Niekomu na druhej strane siete, ktorý sa skrýva za vymysleným menom. Neuvedomujeme si silu internetu a jeho dôsledky. Oceňujem hudbu, vizuál a príjemné napätie, ktoré som si fakt užila.

Od tejto partičky som čakala viac , viac vtipných scén, viac zvráteností, viac uchýlností ,proste kvalitné animované psycho so sexuálnym podtónom. Smršť nadávok z úst celkom originálne zanimovaného jedla mi nestačila na to, aby som sa nejak výnimočne bavila a to som navyše sedela pred veľkým plátnom. Posledných desať minút však začala poriadna párty, na čo som sa rýchlo prebrala a konečne ma to začalo skutočne baviť.

Máme ďalší kvalitný film a ja som vďaka nemu z kina odchádzala s úsmevom na tvári a s pokojom v duši. Výkon Mauréry možno hodnotiť ako viac než uspokojivý, ale treba pozdvihnúť aj niekoľko ďalších vedľajších postáv, ktoré boli rovnako zaujímavé a aj keď nedostali toľko priestoru ako samotná učiteľka, zaobalili celý film do krásneho kompaktného celku. Napríklad taký Martin Havelka... to sú tie minúty v kine, kedy prestávate dýchať, lebo vám to v tej chvíli proste nepríde dôležité. Zaujíma vás len to, čo sa práve deje na plátne, ako sa daná postava zachová a aké reakcie jej chovanie vyvolá. Hltala som každé jeho slovo, úplne ma svojimi scénami odrovnal a minimálne na istý čas pre mňa ostávajú nezabudnuteľné! Chválim autentickosť prostredia, hudbičku a pekne napísanú postavu nevinnej učiteľky, ktorá len prijímala to, čo sa jej "samo" ponúkalo. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie?

Niekedy je proste dobré prestať v tom najlepšom.

Soundtrack chválim, rovnako aj výber hercov (okrem Afflecka, ten je mimo v hocijakom filme), ale ako celok to neprinieslo ten efekt, ktorí sme očakávali. Niektoré scénky síce fakt stáli zato, iné zas skutočne pobavili, ale opäť ako celok sa to neštverá vyššie ako na priemer. Absolútnou topkou v tomto prípade nebol Joker (aj keď som so Jaredovým podaním spokojná), ale dokonale krásna, bláznivá, sexy a vtipná Margot schovala bez námahy všetkých do vrecka. Už teraz sa teším na ďalšiu rolu tejto vydarenej austrálčanky.

U mňa zatiaľ najlepšia Tarantinovka. Neskutočná jazda cez takmer všetky farby dúhy postriekaná krvavou červenou. Pamätné dialógy a scénky, perfektne zvolení herci, záver, v aký som dúfala.

Opäť ďalšia severská chuťovka o trpkých vzťahoch, ktoré nás občas dokážu pekne potrápiť. Pretože ak ide o lásku, čo sa pokladá za normálne a čo už nie? Človek, ktorý miluje, uvažuje iracionálne a zámerne prehliada akékoľvek hranice. Pretože láska ich nemá. Skutočne je však potrebné v mene lásky k druhému stratiť súčasne sám seba? Dáni sú zvláštna kultúra, zbožňujem ich iróniu, ich humor, ich detailnú prácu s emóciami diváka, no zároveň si uvedomujem, že sa pohybujem na miestami veľmi tenkom ľade a že ide o takú tú tajnú, zakázanú lásku. Videné na Art Film Feste 2016.

Ja, Daniel Blake si nevyberá vedľajšie kľukaté cestičky, šľape priamo na vaše city a uplatňuje princíp smiech cez slzy, Osobne mám radšej zložitejší prístup, pri ktorom nie je potrebné priamočiare citové vydieranie, kvalitný film predsa nepotrebuje o emócie žobrať, Film má svoje muchy, má však aj veľmi silné scénky a sympatické postavy. K divákovi je úprimný, je kruto reálny a potvrdí vám len to, čo už sami dávno viete - čestnosť a pracovitosť je vám na nič, najmä v dnešnom svete. Pretože keď padáte a potrebujete od systému podať pomocnú ruku, namiesto nej vás ešte posunie bližšie k priepasti. Videné na Arf Film Fest 2016.

"Nebojím sa, pretože viem, že mám pravdu..." Jack Kevorkian mal obrovskú pravdu a nezapochyboval o nej ani na sekundu, za čo si získal môj maximálny obdiv a úctu, Ísť proti prúdu tej najvyššej moci a bojovať za vopred prehratý boj, na to treba byť veľkou osobnosťou. Bolí ma srdce, keď sa zamyslím nad ľudskou hlúposťou. Nad tým, ako na jednej strane človek nemôže rozhodnúť o vlastnej smrti, pretože na to nemá právo, no na strane druhej sudcovi, či pár ľudom v porote už prislúcha právo rozhodnúť o takýchto závažných veciach? Kto má právo súdiť, prečo niekto má moc a niekto nie? Je v poriadku, keď človeka v dlhodobej kóme odpoja od prístrojov (napriek tomu, že sa k tomu ani nestihol vyjadriť),a nie je v poriadku, ak sa človek dlhodobo trápi,doslova iba prežíva a tak sa rozhodne svoj život dobrovoľne ukončiť? Kam občas mizne logika? Nie, tento svet nie je v poriadku.

Milé, hravé, úsmevné a nostalgické.Veľmi slušný minibalík s hudbou, čo pohladí na duši.