Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Krimi
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (337)

plagát

Song to Song (2017) 

Prvá hodina ma fakt bavila. Veď čo viac ako Lubezkeho kamera, dvaja fešáci, nezbedná Rooney Mara a poetické zábery (Portmanku ani nespomínam, pretože vo filme hrala bohužiaľ asi tak desať minút, nedajte sa zmiasť "hlavným" obsadením). To, že film nemá prakticky žiadny dej a že skáče z jedného cez druhé by mi ani nevadilo. Keď som však ani po hodine u postáv nezaznamenala absolútne žiadny vývoj a že Rooney neustále len smoklila, hneď ako sa jej opäť začalo krčiť čelo, modlila som sa, aby opäť neplakala, lebo by som to už snáď neustála ani ja. Zo zúfalstva. A to som sa na Song to Song fakt tešila. Videné na Art Film Fest 2017

plagát

Úplní cudzinci (2016) 

Partia kamarátov sa na spoločnej večeri rozhodne, že vyložia karty na stôl. Teda pardon, svoje mobily. A nič z toho, čo sa na nich v ten večer príjme nezostane utajené. Že je vám už teraz jasné ako to dopadne? No a čo, o to tu v podstate nejde. Užívajte si hodinu a pol perfektnú konverzačku, ktorú vám poskytol možno tak Carnage a ešte zopár filmov. "Nechcem, aby sme dopadli ako Barbie a Ken. Ty celá prerobená a ja bez gulí." Tak takýchto skvelých hlášok je tam neúrekom. Najviac som sa pobavila pri výmene dvoch mobilov a že to nebude múdry nápad mi došlo hneď. Top scéna je citlivý a inteligentný rozhovor otca s dcérou, pri ktorom vám rastie guča v hrdle. Poslednú pol hodinu už ide úplne do tuhého a vy sa bojíte ako to celé dopadne. Pretože ľudia sú veľmi krehkí a niektoré čierne skrinky proste nikdy netreba otvárať. Opäť sa len potvrdilo, že niečo, čo navonok pôsobí dokonale je vo vnútri hnilé a že ten, čo najviac podozrieva je práve ten, čo skrýva najviac tajomstiev.

plagát

Nevydarený únos (2005) 

Film plný divných postáv, ktoré nútia zamýšľať sa. Má to feeling Magnólie, Americkej krásy a možno trochu aj z Donnieho Darka. Samozrejme kvalitou o niečo nižšie, ale rozhodne stojí za to ho vidieť. Akurát to slovíčko "komédia" by som zo žánru veľmi rýchlo vymazala.

plagát

Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom (2007) 

Cassey Affleck mi opäť potvrdil, že aj keď filmy s Benom nevyhľadávam, nemusím hneď zatracovať aj jeho brata. Cassey podáva špičkový výkon, jeho postava nesympatického zbabelca ma nesmierne bavila. Brad bol tradične dobrý, no nemusel pri tom ani velmi zamakať, táto poloha mu proste sedí. Pri tomto filme som si niekoľkokrát spomenula na moju obľúbenú postavu Joea Blacka. Najskôr asi preto, že postava Joea a Jesseho majú jedno spoločné. Ten pocit, aký pri nich zažívate. To neznámo, čo z nich vyžaruje, tajomno a strach, no zároveň niečo strašne príťažlivé. Ako keď si pri nejakom riskantnom dobrodružstve pomyslíte: Možno pri tom zomriem, ale kašľať na to, toto stojí za všetko. Nie celkom tradičný western s podmanivou atmosférou a krásnou hudbou.

plagát

Krásnych sedemnásť (2016) 

Hmm sladkých sedemnásť. 17ka je taký čarovny vek. Najprv zažívate tie "najväčšie" životné sklamania, dejú sa vám tie "najhoršie" veci a nikto vás nedokáže pochopiť. Ale keď sa vám konečne v jeden čarovný moment podarí tento krásny vek správne uchopiť, zrazu...zrazu vám bude patriť celý svet. Aj mne kedysi patril. A ten pocit mi občas chýba :) Ale práve vďaka takýmto milým filmom dostávame možnosť zaspomínať si a aspoň na chvílu sa vrátiť v čase. Hailee ako Nadine veľmi príjemná a jej úprimné rozhovory s učiteľom (Woody Harrelson) boli absolútne geniálne.

plagát

Moonlight (2016) 

Uf, tak za toto sa dnes rozdávajú Oscary? Zvlášť ľúto mi to príde preto, že za minulý rok vznikli naozaj zaujímavejšie snímky, ktoré ale ostali takmer bez povšimnutia. Moonlight u mňa nefungoval. Černoch bez otca, matka feťáčka, otĺkaný spolužiakmi a vlastne celým životom...toto sme tu už mali a niekoľkokrát. Ale vlastne už dávno vieme, že Oscary nie sú len o dobrých filmoch.

plagát

Wrestler (2008) 

Niekedy mi príde zbytočné písať k filmu komentáre, pokiaľ ich už moji kolegovia napísali skôr a to takým štýlom, že mi priamo hovoria z duše. Takže odporúčam prečítať komentár Enšpígla a ja už budem stručná. Mickey Rourke bol v roli wrestlera neskutočný, nezabudnuteľný, absolútne reálny. Nie som žiadnou zástankyňou wrestleru a ani žiadneho podobného športu, kde tečie krv a vypadávajú zuby. Ale tu mi to akosi nevadilo. Pretože to bolo také smutno-krásne. Scény, v ktorých Randy bojuje sú natlačené emóciami radosti, šťastia, zmyslu života. Pretože čo je viac, ak robíte, to čo vás baví? Na Randym som obdivovala to ako sa po páde vždy postavil. Že po infarkte dokázal so vztýčenou hlavou v lahôdkach krájať šunku. Že čo raz pohnojil, skúsil napraviť a keď to nešlo, rozhodol sa pokračovať v tom, čo vedel robiť dokonale. Aronofsky - Mansell - Mickey Rourke a netreba zabudnúť na skvelú Marisu Tomei - čo viac by sme si ešte mohli priať.

plagát

Piata loď (2017) 

Ako spieva Katarzia "Keď deti majú deti, dospejú skôr ako ich rodičia..." Malá Jarka síce žije zo svojou mamou, ale tá mamou byť nechce. Svojej dcére dokáže poskytnúť maximálne tak príležitostné kamarátstvo. A tak musí Jarka hľadať lásku inde.. povzbudzujúce však je, že napriek závažnosti témy sa v deji nájde množstvo úsmevných a dušu hladiacich momentov. Napriek tomu, že Jarka v živote veľa lásky nedostala, vie sa s ňou podeliť a rozdať ju ďalej. Film sa snaží poukázať na množstvo rovín lásky, rôznych modelov rodiny, v ktorej ani jeden nie je ten úplne správny. Pretože každý z nás dokáže lásku inak prijať a inak ju odovzdať. Piata loď je citlivou sociálnou drámou s pomalším tempom, ktoré si niektorí diváci občas mýlia s nudou. Vnímavý divák sa však nudiť nebude, je to náš ďalší malý filmový klenot. Párkrát vás aj riadne stisne pri srdci, ale zároveň vás poteší fakt, že slovenský film pomaly, ale isto, pluje správnym smerom.

plagát

Crash (2004) 

Dve emočne extrémne intímne a nezabudnuteľné scénky, pri ktorých sa vám spraví guča v hrdle a postavia chlpy na rukách. A taktiež vám po filme ostane smutno z toho aký sme my ľudia hlúpi, netolerantní a plní absurdných predsudkov. Zabúdame na to, že každá minca má dve strany, každé naše rozhodnutie vytvorí nový sled udalostí a všetko, čo cez nás v živote prejde nás formuje a tvorí budúcnosť. Všetko.

plagát

Únos (2017) 

Veľmi odvážny film. Už v deň premiéry sa mu podarilo pritiahnuť do kina veľký počet divákov a to mladých, aj starých, čo ma teší hneď z niekoľkých dôvodov: 1, učíme sa podporovať a chodiť na vlastné filmy 2, čím viac videní, tým lepšie, pretože práve o týchto veciach treba hovoriť, diskutovať, možno sa aj pohádať 3, starší si bolestivo zaspomínaju, mladí získajú jasnejší pohľad na dávne časy. A možno aj práve takáto udalosť akou je návšteva kina ľudí viac spojí. Únos obsahuje niekoľko fakt kvalitných scén a niekoľko fakt dobre zahraných postáv. Solčanská odviedla jednoducho dobrú prácu a za jej odvahu dotiahnuť film až dokonca môžeme len ďakovať.