leila22

Každý z nás má občas dni, kedy vnútorne analyzuje, či sa jeho život posúva správnym smerom a či s tým, čo doposiaľ vybudoval a vlastní, je spokojný. Niekedy nám k peknému dňu postačí len partnerov úsmev, výjduce slnko alebo hoci aj fakt chutné jedlo. Ale príjdu aj také dni, kedy slnko nevyjde a napriek tomu, že v podstate máme v živote všetko potrebné, stále by to mohlo byť aj ďaleko lepšie. Keď uviaznete v stereotype, začnú sa na povrch drať nepríjemné otázky. Tak toto je ten život, ktorý bol pre mňa na Zemi pripravený? Je toto už fakt všetko, čo mi poskytne? A Paterson odpovedá ÁNO! Paterson je totiž kúzelný vodič autobusu, ktorý svoj obyčajný život vidí neobyčajne. Jeho pohár je vždy poloplný, berie veci tak ako prídu a nebojuje. S nikým a ničim, pretože na čo aj, jeho život je fajn. A niekedy vám k spokojnosti stačí vlastniť kvalitné zápalky. Pretože všetko je to len o uhle pohľadu.

Pred týždňom som videla Třeštíkovej Réného. Predvčerom Trainspotting 1 a 2 a dnes Katku. Som psychicky vyžmýkaná. A stále som nedostala jasné odpovede na otázky, prečo si niektorí ľudia dobrovoľne vyberajú tento smer cesty. Zlé zázemie, slabá povaha, nuda, absolútny nezáujem k životu a žiadna ochota prijať za seba zodpovednosť? No a pokiaľ do tohto blúdneho kruhu vstupuje aj nevinné dieťa, ktoré ani nedostane právo voľby narodiť sa do tohto sveta bez závislosti (ako v prípade Kateřiny) všetky "srandy" idú bokom a mám chuť zabíjať. Vtedy už strácam akúkoľvek snahu pre pochopenie situácie.

Aj napriek dlhej minutáži sa vo filme nič prevratné nedeje, čo môže niekomu značne prekážať. Pokiaľ to však zahodíte za hlavu a necháte sa unášať na vlnách týchto mladých ľudí, ktorí blúdia naprieč Amerikou a vlastne aj celým životom, tak z toho vyjdete minimálne spokojní. American honey v sebe skrýva niekoľko krásnych momentov plných slnka, mladíckej nerozvážnosti, je o túžbach, úniku a o oslave slobody. Hlavná hrdinka navyše podáva skvelý výkon a nemusí bojovať o vaše sympatie. V podobnom duchu je celý film. Nežiada vás, aby ste ho milovali, iba plynie a ukazuje partiu mladých ľudí, ktorí sa učia žiť tak, ako to momentálne najlepšie vedia. A napriek tomu, že nie sú v ľahkej situácii, film vám nespôsobí žiadnu depresiu, naopak tak zvláštne niekoľko krát pohladí na duši. ***Po druhýkrát videné na veľkom plátne. Čaro filmu pretrváva, soundtrack už hrá v aute. Cinematik, 2017

167 snehobielych minút pošpinených krvou z ôsmych hrozných. Tarantino ma neprestáva baviť

Na výkon McAwoya tak skoro nezabudnem. Osobne ho považujem za najlepší od toho Leovho v Revenantovi a pokojne by som mu hneď teraz jednu zlatú sošku odovzdala. Teda nie jemu, ale Denisovi, či vlastne Hedvigovi alebo...? Film nie je dokonalý, ale nenudil ma, ani neurazil. Dokonca aj napriek závažnosti pribehu dokáže miestami pobaviť (dance na Kanyea Westa). Sice má aj slabšie miesta, v rámci žánru už ničím neprekvapujúce, na druhej strane prevyšujú kvalitné herecké výkony a všetky pestré osobnosti, ktoré sa v McAvoyovi počas filmu vystriedajú na konci doplní tá najzaujímavejšia s číslom 24. A na tú sa teda sakra tešte.

Dnes je to presne päť rokov, čo som sa zaregistrovala na tejto stránke. A také výročie už treba patrične osláviť. Tentokrát som zvolila z rebríčka č.58 - Podozrivých. Výlet na loď bol teda parádny. Je skvelé vidieť niekoľko úžasných hercov ešte za ich mladosti a uvedomiť si, že niektorí ľudia sa dobrými hercami nestanú, oni sa tak už proste narodia (Kevin Spacey). V komentároch ospevované rozuzlenie malo fakt riadne grády a celý čas mi pri ňom na tvári hral potmehúcky úsmev. No zároveň sa musím pochváliť, pretože som ho vytušila už o niečo skôr. Scenár obdivuhodný od začiatku do konca, herci, ktorí to zahrajú tak, že vám riadne pomotajú hlavu a mojich päť rokov na tejto skvelej stránke považujem za patrične oslávených.

U mňa sa vzťah k filmu väčšinou začne budovať už pri vzhliadnutí traileru. Buď to tam proste zaiskrí alebo to nefunguje. A ak ma osloví trailer a vzbudí moju pozornosť, vo väčšine pripadov som potom spokojná aj s filmom samotným. Nočne zvieratá vo mne prebudili zviera bažiace po dobrom filme, no kedže som film nestihla v kine, dostala som sa k nemu až včera. A stálo to zato, chémia zafungovala, nenudila som sa ani chvíľu. Jediné, čo ma mrzí je, že mi scénka na diaľnici štýlom scenára trošku prišla ako jemná vykrádačka Funny Games, ale možno som jediná, komu to napadlo. Odhliadnuc od toho, hudba bola skvelá, dej napínavý a smutno-depresívny, protiklady pekne vykreslené. Keď k tomu pridáme Jakea, M.Shannona a Amy Adams, ktorej tvárička nám v roku 2016 priniesla dvojnásobný filmový pôžitok  (Arrival, Nocturnal Animals), tak z toho musí vzniknúť láska. A keďže mám momentálne nasadené ružové okuliare, nechám sa unášať a dávam plné hodnotenie.

La la land sa ľuďom páči z viacerých dôvodov. Lll vam dovolí snivať. Dovolí vám zamilovať sa, pokojne aj niekoľkokrát v priebehu dvoch hodín. Umožní vám vziať si krídla a uletieť do krajiny, v ktorej sa plnia aj tie najväčšie sny. Opantá vás svojou mágiou, počaruje vám ako to dokáže len láska v akejkoľvek podobe a vo vzťahu k čomukoľvek. Dvojica Gosling + Stone funguje perfektne. Dobre sa na to pozerá, dobre sa to počúva. Ale...na to,aby som film považovala za dokonalý a nazvala ho filmom roka by mi musel obsahovo poskytnúť niečo viac ako len kúzelnú lovestory so šľahačkou navyše.

Niektoré veci v živote robíme len tak automaticky, pretože si myslíme, že to od nás spoločnosť očakáva. Veríme, že po ich odškrtnutí z pomyselného zoznamu príde sadisfakcia a na stupnici šťastia postúpime o schodík vyššie. Lenže ten pocit vykúpenia sa veľa krát nedostaví a tak si povieme, že po ďalšom odškrtnutí to už ale iste príde. Nakoniec prejde pár rokov a pochopíme,že miesto nezmyselného plnenia jednej úlohy za druhou je rozumnejšie nechať aspoň občas život len tak plynúť a len jemne poťahovať za nitky,ak sa vychýli zo svojej trate. Toni Erdmann má pekné myšlienky, je aktuálny, no napriek tomu ma nechytil za srdce tak, ako som čakala. Možno to bolo tým, že som ho konečne odchytila v kine po celodennej 10 hodinovej ceste vlakom. Ale uznajte, že téma sa dala spracovať aj do dvoch hodín a nič by tam nechýbalo. Boli chvíle, kedy som sa pozrela na hodinky a to sa mi často v kine nestáva. V porovnaní s I, Daniel Blake u mňa vyhráva Daniel. Pre niekoho možno zvláštne porovnanie,ale oba snímky boli aktuálne a riešili ťažké sociálne problémy, ktoré sa snažili vyvážiť originálnym humorom. Toniho teda odškrtávam zo svojho zoznamu, ale za stratu času to nepovažujem.

Asi je so mnou niečo v neporiadku. Pravdepodobne ma väčšina žien za tento komentár ukrižuje a bude považovať za bezcitnú. Ale... v čom do pekla je tento film o niečo lepší ako niekoľko desiatok starších filmov natočených na rovnakú alebo aspoň veľmi podobnú tému? Priniesol niečo nové, čo tu ešte nebolo? Je lepšie zahraný, nájdu sa medzi trpkými na city apelujúcimi scénkami kvalitnejšie vtípky na odľahčenie ako napr. v Intouchables ? Dovolím si tvrdiť, že nie. Za úspechom filmu vidím za prvé: spokojné ženy, ktoré dostali svoju potrebnú dávku romantiky a za ďalšie: obsadenie jednej z hlavných postáv alias obľúbenkyne populárneho GoTu. Tá síce spočiatku pôsobila fakt roztomilo, ale po chvíľke ma jej postava prestala baviť, pretože okrem svojského oblečenia mala na sebe nasadené minimálne trojo ružových okuliarov. Nudila som sa. Nebola som ani len dojatá, pretože to pre mňa bolo jedno veľké klišé, ktoré a to sa budem opakovať, do filmového sveta neprinieslo nič nové.