dr.horrible

Filmovo to tá pointa zráža dole, ale toto bolo o posolstve. Ako politické dielo to siaha presne kam má.

Dôstojné, avšak chladné a vážne predávanie, príslušné lockdownovému roku. Absencia humoru a hudobných čísel je pochopiteľná a v rámci protipandemických opatrení to tou malou sálou (a komornou atmosférou) poriešili dobre. Mrzelo ma, že mimo hlavných kategórií neukazovali úryvky napríklad pri kraťasoch, ale zas som sa takto dozvedel (čo ma malo napadnúť samého), že autorka môjho obľúbeného Burrow má rada Wesa Andersona. Najkrajšiu ďakovačku mala herečka z Minari (štýl Olivia Coleman). Inšpiratívna bola aj reč H.E.R. za najlepší song. Celé to bolo inšpiratívne, s dôrazom na sociálny rozmer. Akurát už to neni zábava. Furt som si hovoril, že by sa tam mohli zjaviť, zjaviť aspoň na moment, Maya Rudolph a Kristen Wiig, a trochu to oživiť. Nestalo sa. Čo sa týka ocenení, boli očakávané; z mojich favoritov to dostala asi len Fennellka za scenár, ale zas ja niekedy nedržím najlepším :). A aj keď by som hrozne rád videl takého Stenfielda s oscarom v ruke, Kaluuya si ho zaslúžil viacej (konkurovať by mohol ešte Lindo, ktorý sa paradoxne neprebojoval ani do nominácií). Natruc, že Burrow nevyhralo, si nepozrem víťazný kraťas. Kolektív je určite lepší film jak Chobotnica, aj ako Chľast. Čo ma mrzí najviac je, že ja mám Frances celkom rád, už odkedy som v detstve miloval Fargo, a ona je určite strašne sympatická teta, ale uvedomme si, že toto už je tretia soška, za stvárnenie furt tej istej postavy. Už chýba iba jedna. A história si ju bude pamätať ako tú, čo nebola Katherine Hepburn. Ps: Skvelý výber pesničky pre In Memoriam.

Klišé jak hrom, ale hlavná herečka je zlatá a celé je to tak pekne nepríjemne natočené, že na tri a pol to vyjde. Jak Pascal Laugier kedysi.

Introvertný zajac. Nádhera.

Doba predkondómová (asi najkrajšia filmová prostitútka; Snehulienka ❤️). Ne, nebavilo ma to, asi rovnako jak Pohŕdanie. Tiež je to kvalitka, ale jak nemám rád Godardov humor, tak mi nesedí ani smrteľne vážny. Navyše som od neho nedávno videl Sauve qui peut, na rovnakú tému, a ako komédia mi to sadlo viacej. A dosť mám rád jeho film Žena je žena, tak by som teraz chcel Karinu, aby furt hrala len tú jednu postavu. Tak hovorím, minulo ma to.

Angličan natočil v ČR vykrádačku západných béčiek a aj cez evidentne vysoký rozpočet nedokázal urežírovať jediný uveriteľný herecký výkon, ani u profesionálov. Vítajte na Balkáne! Vo svete nás musia mať za strašnú riť.

Zvláštny film. Zo začiatku to vyzerá, že chce čo najrýchlejšie prejsť k lesbickej scéne, tá ale neprichádza. Fyzickej stránke je venované minimum priestoru, viac sa film venuje akejsi potrebe byť spolu, prekonať ťažké časy. Scenár zaujímajú úplne iné veci, ako by človek v queer-ovke (resp. romanci) očakával. Ide si pomaly a potichu, prežíva. Rovnako záverečné emócie fungujú utlmene, viac pre postavy, ako divákovi. Drámu prechádza mimo reči. Reč používa knižnú. Tým neustálym šepotom mi pripomínal Malicka. Film je to ozaj nedivácky, na rozdiel od posledných, dobových - omnoho ambicióznejších, zakázaných lesbických lások, nad ním ale ide aj premýšlať, nie len sa kochať. Každopádne, odpad tomu može dať iba idiot.

No, piloty už kostrbaté bývajú. Z dnešného pohľadu som ale rád, že to dostalo stopku. Greta na tom mohla byť zmluvne zaseknutá na niekoľko rokov a tie skvelé filmy čo teraz točí, by možno nikdy nevznikli. Hodne snažiace sa pokračovať v atmosfére HIMYM (random dojemná melódia), viac zamerané na hlavnú postavu, ako na vedlajšie. Slabšie 3*.

Mrtvolná nuda o bezdomovcoch. 3* za dobré remeslo, ale ten film mi dal asi toľko, jak prechádzka po cintoríne.

da what?