dr.horrible

Do tretice a zasa inak. Carax má ako vždy trochu problém s tempom, na druhú stranu ma prekvapil, zrovna pri tejto téme (na neho) konvenčným rozprávaním, a v dialógových scénach až nečakanou hĺbkou. Herecky bezchybné. 85%

“Hi kids, do you like violence?” Skvelý seriál o tom, ako dvaja muži zmenili hudobný svet. Mám len trochu problém so záverečnou epizódou, kde moderná hudba zdegenerovala a už to skrátka vyznieva inak (50 Cent nikdy nesiahal Eminemovi po päty. Black Eyed Peas? Really? Gwen Stefani bývala kedysi super speváčka, a keď ju Jimmy Iovine privedie do komerčne megaúspešného spojenia s rapermi, už to neni ten víťazoslávny úspech, ako keď dal Patti Smith zahrať song Toma Pettyho. Finančne áno, ale tá hudba je shit. Pripadám si tak starý, keď toto píšem,  ale aj keď sa od objavenia Eminema všetky ťahy Jimmyho s Andrem premenili na zlato, nevyšiel z nich snáď jediný skutočne kvalitný počin. Možno s výnimkou Kendricka Lamara). V tretej epizóde ma trochu prekvapilo odignorovanie Biggyho smrti. Tiež by sa dala podstatne natiahnuť stopáž a v závere mohli byť titulky s informáciami o tom, ako kto dopadol (všimli ste si, že to postupne vychádza z módy?). To sú ale len nepodstatné chyby na kráse, pretože dokument, ktorý začne s Beatles, pokračuje Comptnom, a v tretej časti vyše 80 minút na preskačku rozpráva o 90.kovej vojne medzi pobrežiami, cenzoroch a Mansonovi a Reznorovi, dokáže pozerať kriticky na Tupaca Shakura, nechá Dre-a jammovať Nirvanu, a navyše si pre seba v závere necháva niektoré tajomstvá (šesť rokov na No Doubt? Daddy a tenký ľad...), si musí každé decko narodené na konci 80’s proste užiť s úsmevom na tvári.

Po dlhej dobe dôvod prehodnotiť rebríček najlepších filmov. Bergman bol snaď jediný autor, ktorý dokázal jedným dielom obsiahnuť celý žáner.

Guilty pleasure. Jasné, že je to odpad, ale ten film je tak strašne zle natočený, že miestami pripomína  školskú besiedku. Izák je malé decko, ktoré krúti rukami a vystrašene pozerá. Scenár tak zvláštne (nezmyselne) vystavaný, až je to vlastne originálne a vtipné. V niektorých líniách (SPOILER! protagonistka v polke filmu zmizne, protagonista ju zvyšok filmu hladá a nájde ju ... mŕtvu. Koniec SPOILERU!) máte chuť hádať sa s telkou, že takto sa to nerobí. A ku koncu to ešte korunujú scénou rituálneho párenia. Hodne som si to užil.

Rovnako bez energie ako Cafe Society. Mám tam obľúbené miesta a Winsletka s Belushim sú super pár, ale proste... asi toto Woodyho obdobie moc rád nemám. 70%

Zbohom Norm, díky za moje detstvo... Robím si prdel. Díky za všetky tie stupidné komédie, díky za tvoj stupidný seriál, zato jak si nevedel hrať a úplne nasilu si rozprával vtipy, jak keby si bol na stand-upe, a že si to popri sandlerovkách dotiahol až na cameá u Formana. Bola to sranda.

Ono je celkom zrejmé, že chce  Carax odkazovať na raného Godarda, predovšetkým na U konce s dechem, Made in USA a Partu pro sebe. Darí sa mu to viacmenej úspešne (Godard nikdy nebol nenapodobniteľný, ani najlepší, bol iba prvý). Ten film dokáže byť neskutočne cool v jednotlivostiach, a rovnako ako Godard sa podráža vlastnou neochotou byť vážny. Za pekné ženy a kultové scény dávam 4*, rovnako ako u Godarda, a rovnako som sa nudil. A rovnako mi tie  zostanú v pamäti.

Zo začiatku mi to prišlo trochu nablblé, lenže jak sa postupne stále viac a viac odkrýva, komu a čomu tu chce Wan vzdávať hold, je stále evidentnejšie, že niektoré veci sú tu úmyselne, pretože k tomu proste patria. Kto tvrdí, že je to ne-wanovské, asi nepozná jeho ranú tvorbu. Za mňa jeho najlepší film od roku 2013, a nevidím dôvod, prečo tomu - v rámci žánru - dať iné hodnotenie, ako je to najvyššie. Pre AppleCore: Condemned je super.

Kombinácia brutálneho násilia, Mary a Tokia, zachránila ďalší netflixovský milkshake scenár, s tým, že je to strašne ohrané, ale tentokrát sme mali Mary.

No justice, no peace.