MontyBrogan

Príbeh ako zo života, postavený na seriálových hercoch, ktorí mu ale nerobia hanbu. Práve naopak. S obsadením som celkom spokojný, len zápletka nie je nič moc objavné, ani výnimočne dobre zvládnuté: značne neúplnej rodine naruší "pokojný" život cudzinec, bla bla. Je to pre nich ďalšia skúsenosť, hlavne teda pre jednu z nich. Nádej/sklamanie. Misky váhy, ktoré oscilujú ako o život. Žeby skôr to prvé? Ale keď si dvaja ľudia navzájom vedia niečo sľúbiť, malo by to byť viac než len nádej. No práve to sklamanie môže nadobudnúť úplne iné rozmery, ak sa s ním už neráta. Ďalej sa vyhnem spoilerom či vnucovaniu životných samozrejmostí, a radšej len odporučím. Na jedno pozretie, nie do každej nálady, ale aj tak.

Ja sa len obávam, že sa také niečo raz skutočne stane. :) Civilizácia utláča prírodu, vzťahy sa inštitucionalizujú v akési manželské zväzky a chápu to len ľudia, ktorí si to sami vytvorili. A potom všetkom sa im zachce kľud a súkromie na nejakom odľahlom mieste? No nasrať! Chcete si, vy mutanti, urobiť medové týždne v lese? Nech sa páči, ale potom sa nečudujte, keď vás prijme medzi seba a nenechá ísť. Najmä keď to jednému z vás možno už urobil dávno predtým, než ste ho spoznali. S prírodou sa netreba zahrávať. A ja som rád, že to vie už aj nejaký iný tvorca ako vyplytvaný Shyamalan.

Takto prvoplánovo si vypýtať 4. hviezdu a nacpať do soundtracku The Doors... Čo už no, nepomôžem si. Ináč vo svojom žánri slabší nadpriemer. Ale Sean Harris bol so svojou posadnutosťou celkom presvedčivý.

Za to lakonické pojatie by sa toho dalo zo strany diváka doplniť podstatne viac, ako len jedna "choroba". A Elle je navyše až mrazivo presvedčivá. Celkom pozoruhodné dielko.

Telá nevinných padajúce na oltár absolútnej moci cirkvi a všetko to valcujúce kolesá dejín. Len umenie sa zachovalo. Formanov (zatiaľ?) posledný film ako famózna bodka za stredovekom.

Vražedný humor so smrteľne vážnou tvárou, prípadne hysterickým úsmevom. Myslel som, že to takto vie len Allen. No Formanovi sa stačilo presunúť do jeho pôsobiska, aby nasadil bizarnosti generačnej konfrontácie korunu, a začal za to dostávať doláre. But I guess I accept contradictions...

Indiánsky posol kričí: neskôr budú náznaky spoilerov! Joe je slušný policajt so ženou a dieťaťom. Jeho brat Frankie je ale čierna ovca rodiny, ktorá sa svojím chovaním vždy vie postarať o to, aby sa ostatní doma nenudili. Neudrží si prácu, veď ako by aj mohol, keď je každú chvíľu v base, a doslova vyhľadáva násilie. Časom si však nájde dievča, ktoré je síce bláznivé, no myslí to s ním vážne, a prekvapivo je to snáď aj vzájomné. Pre Frenkieho búrlivú povahu je napriek tomu ťažké v tomto vzťahu zotrvať a vyvarovať sa popri tom bežných výtržností. Dokáže to aspoň keď sa rysuje možnosť, že by mohol byť otcom, alebo nájde v tejto situácii len ďalšiu zámienku, prečo od všetkého utiecť? A mohol by vôbec tento potomok zachrániť jeho svedomie a spálené mosty, ktoré za sebou zanecháva? To už ale nezávisí úplne od neho. Či bude nádejou na niečo pozitívne, alebo len predĺženou rukou jeho zlosti, to je asi tak jedna k jednej. A ukáže to život, ktorý v tomto filme už nevidíme.

Rozvod, bankrot, tvorivá kríza, ... Nebyť priateľov, ostala by im len únava zo života a spomienky na minulosť, alebo naopak.

Ok, takže toľko k sexu. A o čom budeme fantazírovať teraz?

Prírodné úkazy, filozofické monológy, príbeh ako metafora. Toto všetko mi tu pripomínalo Tarkovskeho. Len s tým rozdielom, že zatiaľ čo on mi často hovorí z duše, Herzog sa mi tam ako keby snažil vtesnať niečo nie úplne kompatibilné. Moje hodnotenie teda hovorí skôr áno ako nie, ale srdce mi z toho ako zo skla nepuklo.