Madsbender

Súčasný nemecký generačný film je pre mňa neznámym územím, problémy hrdinu Nika však nie. Jeden deň zo života mladíka v súčasnom Berlíne je formálne i obsahovo nesporne atraktívnym návodom, ako sa vyznať v hlavách mládeže, ktorej nik nerozumie. Nikov deň je vlastne sofistikovanou a tematicky rozpriestranenou rozprávkou - hrdina sa na začiatku dňa dostane do menších existenčných problémov, v zápätí sa však ukáže, že sa s nimi dokáže vysporiadať, pomôže susedovi s jeho psychoterapiou, získa možnosť dostať sa do filmu, neskôr stretne krásne mladé "osudové" dievča z minulosti a ku koncu dňa ju dokonca "zachráni pred drakom". Do toho sa okrajovo vmiešava v epizodných zábleskoch posttraumatické vyrovnávanie spoločnosti s hrôzami II. sv. vojny (film), kancelárska chladná byrokracia (psychologický posudok), uvedomenie vlastnej nezrelosti (otec), ale hlavne absurdne geniálne zhmotnenie neduhov dostatkovej spoločnosti, v ktorej je ústredný protagonista neschopný dostať sa za celý deň k jedinému kelímku obyčajnej kávy. Prívlastok "kafkovské" je viac než výstižný. 80%

Nepríliš zdarený pokus o kráčanie vo šľapajách Salinui chueok, ktorý mi potvrdil, že aj Juhokórejci dokážu odpozerávať od amerických vzorov spôsobom, ktorý začne byť čoskoro otravný. Jediné ozvláštnenie v podobe ctižiadostivého reportéra ústi len do tézovitých úvah a moralitiek. Konanie postáv dáva postupom času stále menší zmysel a srdceryvný záver ukazuje, že toto je slepá ulička. 40%

Celkom vtipná, dobrodružná a hlavne infantilná záležitosť, pri ktorej som sa však nemohol ubrániť dojmu, že príbeh je tam len na to, aby nám mohli ukázať ešte viac mladých školáčok s extrémne krátkymi sukňami a sem tam aj hore (či úplne, ale v prijateľnej forme) bez. Je to celkom zábava a nechýba ja nejaká tá akcia, avšak pokračovanie AIKa Zero si určite nepozriem, zatiaľčo pôvodný seriál AIKa celkom rád.

Celkom zaujímavý akčný kórejský seriál o príslušníkoch NSS, ktorý, pokiaľ od neho neočakávate prepracovanú schému fungovania zahraničných tajných služieb a nevadí vám ľahká romantika, prepletená sieťou konšpirácií čo honbou za teroristami, pobaví a udrží. Výhodou je, že taký Byeong-heon Lee je vďaka sérii G.I.Joe či westernu Dobrý, zlý a čudný známy aj u nás (teda aspoň z videnia), a preto treba oceniť zaujímavý casting rovnako ako výbornú hudbu.. Pri IRIS sa človek zabaví, ale k inteligentnému thrilleru to má ešte ďaleko. Zato mu nechýba mladícka húževnatosť a energia, ktorá z neho priam vyžaruje. Zatiaľ lepšie 4*. UPDATE: Po 5. diely naberá dej riadny spád a seriál sa zlepší po každej stránke - viac akcie, zaujímavejšie zápletky a zvraty, a hlavne sa divák začína dostávať k príbehovému jadru celej série - teda politické hrátky s jaderným výskumom a vzťahom medzi oboma Kóreami, ako aj, čo je to IRIS... Seriál ma jednoducho až do konca neuveriteľne bavil aj napriek jednoduchosti a priamočiarosti, s akou je scenár vystavaný. Akurát ten patológ a Mi Yeong boli občas uletení až príliš aj na mňa.

Distopická hard urban sci-fi s prvkami neexplicitného znesiteľného hardcore yaoi s ambíciami veľkými ako Blade Runner, ktorý silno pripomína, a zaujímavo rozpracovanou sociálnou a hierarchickou štruktúrov, lenže celok v druhej polovici po všetkých stránkach absolútne zlyháva. 1. diel 70%, 2. diel 20%, celkový priemer = 45%.

Ako prísť o rozum za 2 hodiny.

Veľké detské dobrodružstvo na pozadí súdneho prípadu s rasistickým podtónom. Mulligan je skvelý režisér a filmu veľmi pomáha aj hviezdne obsadenie - najvýraznejší výkon však nepodáva Gregory Peck, ale hlavne deti, Collin Wilcox Paxton, James Anderson, Brock Peters a v závere Robert Duvall - už z toho je vidieť skvelá práca s hercami. Záver prípadu je prekvapivý, koniec skôr idealizovaný no nekazí zážitok, práve naopak. Na 5* nejdem len kvôli tomu, že od Pecka čakám trochu viac. 88%

Ako za starých čias. Teda s trochou dôchodcovského rozvláčneho tempa a malým podielom Alana Arkina, ale aj tak - staromilských skorogangsteriek nie je nikdy dosť. Keď už by vás to scenáristické teoretizovanie na tému "keď vyjdeš z väzenia a chceš si pripomenúť staré dobré časy, vráti sa to dobré aj to zlé" prestávalo baviť rovnako ako dej preplnený gagmi a situačno-konverzačným humorom, je tu ešte šanca, že si všimnete niektorej z pár desiatok citácií známych filmov, či už prostredníctvom postáv, scén, paralelou s obsadenými hercami či celými motívmi príbehu. Ja som spoľahlivo objavil odkazy na Reservoir Dogs, Pulp Fiction, The Bucket List, Scarface, The Maiden Heist a mnohé ďalšie. Keď človek chce, v Stand Up Guys nájde všeličo. Veselý film, ktorý zlepší deň a dokáže vám, že nielen Arnold Schwarzenneger či Bruce Willis ešte nepatria do starého železa. Aj tí neakční hrdinovia minulej éry tu stále majú svoje miestečko a divákov, ktorí úprimne tešia na chvíľu, keď ich znovu uvidia na plátne. Alebo aspoň mňa :-) 80%

Dve slová: Chris Carter. Prípadne štyri s dodatkom: Mulder-Scullyová.

Staručký Anwar je milý, priateľský a populárny dôchodca. Má to len jednu chybičku - je to masový vrah s približne tisíckou obetí na účte. Silná, sugestívna štúdia masových vrahov v Indonézii 60.-tych rokov minulého storočia, ktorí si dnes pokojne nažívajú na dôchodku či zastávajú vysoké funkcie v štátnych organizáciách a vláde, a hrejú sa na výslní popularity bez akejkoľvek známky svedomia, súcitu či pochopenia svojich činov. Pre kamerami dánskych filmárov sa neštítia ničoho, prezentujú účinné vražedné praktiky, kódex obliekania, otvorene rozprávajú o napáchaných zverstvách a potom vám s úsmevom podajú ruku a odídu. Krásna ukážka politiky "keď je to dostatočne ďaleko, nás sa to netýka" - krajina, v ktorej sú deti od narodenia vychovávané v nenávisti ku komunistom, posiela medzinárodnému tribunálu v Haagu a morálnym zásadám efektný pľuvanec do tváre. Akt zabitia je jediným dokumentom, ktorý ma svojou záverečnou scénou Anwarovho uvedomenia, čo vlastne vykonal, dohnal k slzám. Videl som predĺženú verziu, a ani jednej minúty, strávenej pri obrazovke, neľutujem. Viac v recenzii.