Recenzie (2 096)
Riddick (2013)
"Jsou špatné dny, a pak ty legendárně špatné. A tenhle se k nim začínal řadit." Riddick sa vracia, a s ním aj špinavá, pochmúrna atmosféra nehostinnej planéty s ešte nehostinnejšou faunou, ako aj banda žoldnierov idúcich na smrť a poriadne krvavá sekaná, ktorá k tomu už neodmysliteľne patrí. Nebyť toho, že sa jedná o tretí diel a až príliš kopíruje ten prvý, bola by to plná paľba. Takto je to "len" o niečo brutálnejší a akčnejší Pitch Black v novom háve. 75%
Unesená (2012)
Ničím výnimočný thriller s už dlhšiu dobu nehrajúcim Cageom, ktorého hlavným problémom je, že vďaka snahe o realistickosť sa z neho nemôže stať guilty pleasure, a tak zostáva len 90 minút nudy s prašivým scenárom plným nelogickostí. Rozvádzať to ďalej si ani nezaslúži.
Ailiseu (2009) (seriál)
Celkom zaujímavý akčný kórejský seriál o príslušníkoch NSS, ktorý, pokiaľ od neho neočakávate prepracovanú schému fungovania zahraničných tajných služieb a nevadí vám ľahká romantika, prepletená sieťou konšpirácií čo honbou za teroristami, pobaví a udrží. Výhodou je, že taký Byeong-heon Lee je vďaka sérii G.I.Joe či westernu Dobrý, zlý a čudný známy aj u nás (teda aspoň z videnia), a preto treba oceniť zaujímavý casting rovnako ako výbornú hudbu.. Pri IRIS sa človek zabaví, ale k inteligentnému thrilleru to má ešte ďaleko. Zato mu nechýba mladícka húževnatosť a energia, ktorá z neho priam vyžaruje. Zatiaľ lepšie 4*. UPDATE: Po 5. diely naberá dej riadny spád a seriál sa zlepší po každej stránke - viac akcie, zaujímavejšie zápletky a zvraty, a hlavne sa divák začína dostávať k príbehovému jadru celej série - teda politické hrátky s jaderným výskumom a vzťahom medzi oboma Kóreami, ako aj, čo je to IRIS... Seriál ma jednoducho až do konca neuveriteľne bavil aj napriek jednoduchosti a priamočiarosti, s akou je scenár vystavaný. Akurát ten patológ a Mi Yeong boli občas uletení až príliš aj na mňa.
Päste zo železa (2012)
Mierne ujeté guilty pleasure, miešajúce takmer tarantinovskú dávku brutality s legendárnymi ázijskými hopsacími a lietajúcimi bojovkami. Škoda len, že scenár je úplne naprd, hudba príliš nesedí je to nepekne zostrihané z originálu, ktorý mal rozhodne väčšie ambície. Ale vďaka stále očarujúcej Lucy Liu, štýlovému Russelovi, pár kvalitným bitkám a mosadznému chlapíkovi to celkom ujde.
District 9 (2009)
Surová, s ničím sa nemaznajúca sci-fi, v ktorej ideály, demokracia, byrokracia a krv tečú prúdom. A apartheid, apartheid a ešte raz apartheid. Perfektne natočený, nápaditý a surový film s vynikajúcim scenárom. Šialený Copley included. Po opakovanom zhliadnutí nevidím dôvod nenapáliť plný počet. 100%
Nočné vlny (2003) (TV film)
Príbeh civilne pôsobiacej krimidrámy dejovo pripomína spoly Disturbiu či legendárne Okno do dvora (osoba s dočasným alebo trvalým fyzickým problémom sleduje susedov) a spoly klasickú šedú thrillerovú produkciu z USA a Kanady. Z priemeru a nudy ju nevyťahuje ani výrazné poprsie hlavnej predstaviteľky.
Azumi (2003)
Silný úvod, okúzľujúca Aya v hlavnej úlohe, zaujímavá zápletka o skvele vycvičenej skupine zabijakov a poriadna nálož skvele spracovaných a natočených, správne krvavých a akčné súbojov. Problémom je však slabší príbeh, prílišný výskyt šialených a bizarných postáv (chlapík v bielom totálne prehráva), zbytočné a otravné pokusy o odľahčenie inak vážneho filmu a úplne zbytočných záverečných 15 minút. A postrádal som tam ten ikonický japonský pátos spojený so samurajskou cťou a ideálmi.
Pád Bieleho domu (2013)
Fuqua ma desí. Digitálne vrtulníky ale ešte viac.
RocknRolla (2008)
Červenák to vystihol úplne dokonale, ja len dodávam, že už bolo pre Ritchieho vážne na čase a toto bol od Podfu(c)ku prvý film, ktorý som mu absolútne zožral aj s navijakom (ani Lock, Stock & Two Barells ma tak nebavilo). Mená ako Statham, Fletcher či drsňák Vinnie Jones tam trochu chýbajú, ale nová partia si s nimi nezadá a výsledok je vlastne starý dobrý Ritchie s novou metalízou pre nové milénium. A to je jedine dobre.
Wolf's Rain (2003) (seriál)
Teda, wow... Myslím, že už k tomu, čo povedali na margo Wolf´s Rain ostatní, nemám čo dodať...