balcazar

"Ako by to ani nerobili Slováci," povedal som si už v úvode po niekoľkých minútach. Po mesiacoch a rokoch kritiky slovenskej kinematografie, keď už človek ani neverí, že by sa mohlo objaviť niečo naozaj pozerateľné, to predsa len prišlo. Kandidátovi to proste vyšlo. Veľmi dobre spracovaná myšlienka, kamera a zábery, skvelý Kubovčík (jeho monológ v mekáči je proste mega). Majeský sa pomalšie rozbiehal, no jeho výkon pekne vygradoval, čo mi vadilo, boli občas (na slovenské pomery v totálne zanedbateľnom množstve) strojené dialógy a s tým spojená mierna divadelnosť. Inak super film, porovnateľný so zahraničnými. Nemyslel som si, že pri slovenskom filme niekedy napíšem niečo podobné.

Romantická odrhovačka, ktorá si drží svoju úroveň. Ak ju pozeráte v správnej spoločnosti, rozpoložení, jednoducho, v správnych podmienkach, neomrzí snáď nikdy.

Minulosť vás vždy nejako dobehne, nech ste kdekoľvek, nech robíte čokoľvek, nejakým spôsobom za vami príde. Filmu dôjde, rovnako ako Cassovi Pennantovi, para, ktorá sa v závere, našťastie, vráti. Dobré časti, striedajúce sa so slabšími, zaujímavé myšlienky a pútavé scény striedajúce sa so slabšími.

Na ceste za lepším hodnotením stojí filmu hlavná postava. Ako Mark Wahlberg, ktorý sa mi tam príliš nehodil, tak samotný charakter postavy, ktorý bol, napriek rozmlátenej stoličke a tvrdom americkom futbale až príliš sentimentálny, suchý, uplakaný. Potom tie gestá, ktoré Disney tak rád používa, vyznievali neuveriteľne a takmer až komicky. Mali teda diváka úplne strhnúť na svoju stranu, čo sa im v tomto prípade celkom nepodarilo. Plusom sú však scény zo zápasov (či už s kamošmi alebo na štadióne Eagles) aj tréningov, tie sú mimoriadne uveriteľné.

Je pravda, že keď sa na film pozerám s odstupom niekoľkých hodín či dní, tak mi nepríde až taký skvelý. Striedanie časových rovín či prostredí vo filme je výborný a účinný nástroj, treba s ním však pracovať dôsledne, tu mi striedanie športovej a vojnovej roviny prišlo veľmi zmätočné, čakal som, že sa to v priebehu vysvetlí, mohlo sa však lepšie, po skončení tohto striedania mi scény prišli až zbytočne rovnaké: Japonec zbil Američana, ten si dal dokopy rany, zbil ho znova, a takto sa to opakovalo. Prečo teda dávam také vysoké hodnotenie, keď vlastne film len kritizujem? Scény samotné boli úžasné a na každú ďalšiu som netrpezlivo čakal a nevedel som sa dočkať, čo príde v nasledujúcej minúte. Možno to je niečo medzi tromi a štyrmi hviezdami, to, že bol film natočený podľa skutočnej udalosti, ho postrčilo k vyššiemu hodnoteniu.

"Nie je nič dobré na demonštrácii fyzických deformácií." Každý človek je výnimočný, len musí prísť na to, čím. Predsudky, pozeranie sa na druhých cez prsty sú rakovinou ľudského charakteru. Krátkometrážne filmy nepozerávam, preto sa ešte ťažšie ako inokedy (nerozhodnosť u mňa celkom bežná) rozhodujem, aké hodnotenie udeliť. Čítam v komentároch, že to je vlastne skutočný príbeh, preto je možné, že po ďalšom pozretí odpálim plné hodnotenie.

Čo sa týka myšlienky, tam nie je čo vytýkať, film (alebo rozprávka, ako chcete) na konci ponúka úžasné ponaučenie, v tomto to bolo na top úrovni. V iných veciach vidím rezervy. Príbeh muža, ktorý celý život snil o vycestovaní a spoznávaní nových vecí, no je zhodou okolností prippútaný k domovu, je ako myšlienka samotná super (ako som v úvode komentára spomenul), no ako ubiehali minúty, desiatky minút, tak sa to pre mňa až zbytočne ťahalo a začínalo to byť trochu o tom istom. Tým pádom brilantný záver a ďalšiu skvelú myšlienku v ňom, keď hlavná postava spoznala svet, v ktorom by nežila, som v tom momente nehodnotil absolutóriom, pretože po spomínanom "ťahaní" som už len vyslovene čakal na pointu. Skvelý záver som si tak nedokázal naplno vychutnať, čo je škoda, pretože po ubehnutí niekoľkých hodín hlavnú ideu a kostru ako takú veľmi oceňujem.

GSH 2 má v sebe niekoľko odkazov na jednotku (vrátane súboja WHU cs Milwall), vďaka ktorým sa tvári ako jej pokračovanie. No v skutočnosti je to úplne iný a oveľa slabší film. Dva nepriateľské tábory sa stretli vo väzení a neustále sa mlátili. Hoci boli do toho zapletení dozorcovia (skorumpovaná a spravodlivý), stále mi to prišlo dosť bezduché a povrchné. Záverečný zápas a výhra v ňom ako podmienka odchodu z väzenia mi po osemdesiatich minútach bitiek prišla zábavná (nie celkom pozitívne myslené), napriek tomu to vyslovene negatívne nehodnotím. Je jedno, či tento film beriete ako dvojku a porovnávate ho s jednotkou, alebo ho hodnotíte ako samostatný film, je proste slabý.

Páči sa mi, ako sa film venuje tejto tématike, hoci, rovnako ako som to tvrdil v prípade Football factory, to mohol ešte viac prepojiť so športom, so zápasmi (scéna, keď chuligán, oblečený v press veste šiel provokovať fanúšikovský tábor hostí, to bolo super). Napriek tomu musím dať plné hodnotenie, Príbeh ako taký, herecké výkony a charaktery postáv, a najmä pohľad na chuligánov, z ktorých je každý normálnym pracujúcim človekom z mäsa a kostí a nie nejaké, večne fetujúce zviera. Každý z nich je členom spoločnosti, pre každého z nich je "hooligans" životným štýlom, vyznávajú ho rovnako, ako iní náboženstvo. V každej "firme" platia pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Výborný film.

A že som veľmi sklamaný? Áno, veľmi, napriek priaznivému hodnoteniu. Úžasný námet, o ktorom je po rokoch známe, že vychádza zo skutočnej udalosti. Skvelé spracovanie, hoci som si hovoril, že vo dvojici policajtov tvrďas - loser bola postava druhého menovaného vykreslená až príliš "loserovito", no dokázal som to spracovať, teda skvelé spracovanie, až do určitého momentu. Do momentu, keď bola akcia policajtov v chuligánskej zrušená. Absolútne mi tento proces unikol, myslel som si, že to je mnou, zvyknú sa mi podobné veci stávať, no po konzultácii s bratom, ktorý film tiež videl, mi bol tento názor potvrdený. V knihe, ktorá bola pred 3 mesiacmi vydaná, to je, samozrejme, popísané oveľa rozsiahlejšie, ako môže film ukázať, čo z toho, keď ja som pozeral a teraz hodnotím FILM? Mohol trvať aj o 15-20 minút dlhšie, no rozobrať spomínaný problém, v ktorom sa film zlomil, poriadne. Dovtedy som príbeh, výkony herov (najmä hlavnej postavy), scény, dialógy aj monológy doslova hltal.