balcazar

Pred začiatkom filmu mi bolo jasné, že to nie je tak úplne môj žáner, môj šialok kávy ( :D ), znižovať z toho dôvodu hodnotenie by bolo hlúpe. Je jasné, že súboj Jokera s Batmanom a políciou nemôžu tvorcovia prezentovať len tak obyčajným spôsobom na štýl "on je zlý, on dobrý a bijú sa". Psychologická hra Jokera, ktorú rozohral spolu so sociálnym experimentom v závere, bola brilantná, zápletka pre mňa miestami možno trochu zbytočne komplikovaná. Výkony hercov výborné, možno ešte o kus lepšie ako samotný príbeh a myšlienka, aj z toho dôvodu ma film zrejme až tak nezaujal, veľa vkladám do príbehu. Heath Ledger azda jeden z najprepracovanejších výkonov vôbec, wau!

Napätie, akcia, zatajený dych u mňa - to všetko to malo. Film nezačal z chôdze, už v úvode bol v ľahkom pokluse, z ktorého pekne zrýchlil. Tvorcom sa podaril ďalší úspech, a síce keď hlavnému hrdinovi, ktorý koná protizákonne (hoci ho zákon nespravodlivo obral o ženu), napriek tomu fandíte, aby sa mu aj s rodinou podarilo ujsť, tak sa v určitom momente zastavíte a poviete si, že ste účastníkmi sympatického paradoxu. Celé to bolo o tom, či zvíťazí hlavný hrdina alebo polícia. Film sa s divákom zahrával, niekoľkokrát to vyzeralo, že začne mať navrch druhý menovaný subjekt, potom sa to zase otočilo v prospech prvého, hoci na tejto strane panovala najmä neistota. Toto zahrávanie som si mimoriadne užil a záver hodnotím mimoriadne pozitívne, hoci to nebolo možno podľa šablóny typu: policajta vyriešilo, v prípade nespravodlivo odsúdenej nastane zvrat, nájde sa nový dôkaz a všetko sa vyrieši.

"Čo myslíš, ako to skončí?" spýtal som sa sám seba, keď som pomyselným nástupom záveru stopol film a hneď si odpovedal slovíčkom "neviem" a vedel som, že to je skutočné neviem. Pozitívne neviem. Majster Fincher sa so mnou doslova pohrával, po štyridsiatich minútach sa film začal prebúdzať (kvôli obratu v deji pochopiteľné), po hodine šliapal ako stroj. O to viac ma sklamal záver. Stretol som sa s nejedným názorom, vyjadrujúcim sa na adresu záveru filmu pozitívne, no ja sa s ním jednoducho nedokážem stotožniť. A pritom mám taký konflikt, aký som pri filme asi ešte nikdy nemal, pretože aj napriek záveru, ktorý ma nepotešil, som chcel filmu z fleku plesknúť plné hodnotenie, tak veľmi sa so mnou do toho momentu pohral. Rozumiem, že kvôli knihe ho príliš zmeniť nešlo, no chcelo to tam viac vybičovať, zdramatizovať, nech si divák po konci povie: WTF did I just see?

Pre fanúšikov United a obzvlášť týchto výnimočných futbalistov povinná jazda. Ubral by som z tých mimofutbalových častí (zmeny v stave spoločnosti, dokonca aj vyjadrenia mimofutbalových osobností ako Tony Blair a i. mi prišli absolútne zbytočné), naopak, ešte viac by som to tlačil do podrobnej stránky šiestich legiend United. Keď rozprávali o sebe, spomínali na zážitky, odkrývali viac z kuchyne United aj z vlastností ostatných hráčov Class of 92, vtedy som mal na sebe úsmev, ktorý značil: to je ono, takto nech to pokračuje. Potom však prišla spomínaná mimofutbalová časť, pre ktorú som si jednoducho film nezapínal. Hviezdička dole ide za to, že som musel vidieť, že na mieste môjho obľúbeného hráča Scholesyho dnes sedí Young, vrr. :D

Zas raz nerozumiem hodnoteniu filmu. 74%? Za čo? Nereálnosť, šablónovitosť a klišovitosť by sa dali v tomto filme, povedzme s prižmúrením všetkých otvorov, prehliadnuť. Aj vtipy (často prameniace práve z nereálnosti a charakteru hlavnej postavy v spojení so školou) boli dosť dobré aj nápad zaujímavý (bývalý väzeň sa musí stať učiteľom, aby získal peniaze spod školy, no pritom zažíva nové veci), tú trápnosť však nemôžem prehliadnuť, aj z toho dôvodu klesala vtipnosť. Umrnčaná a afektovaná učiteľka, zaľúbené dialógy a podobné debilinky mi pripomenuli trápne slovenské seriály, ktoré sa nevyšplhajú ani na jednu hviezdičku. Miestami to bol mix Sekerovcov, Búrlivého vína a podobných nezmyslov, ktoré vznikli na našej scéne.

Komédia, ťažiaca z trápnych situácií, ale aj príjemného absurdného humoru. Nereálnosť filmu nemožno vyčítať, všetky scény, ktoré by sa v bežnom živote neboli nikdy stali, jednoducho vhodne pasovali k filmu a zapadli do neho. Niektoré však už boli "too much", tam si to tvorcovia neustrážili. Napriek tomu som sa bavil, čo je podmienkou komédie.

Tvrdohlavý a neúprosný tréner dostihových koní z bežného ľudu sa dostane do vyššej vrstvy, v ktorej vládnu byrokratické ťahy, plné pochybných a zákerných rozhodnutí. Veru, taký je vrcholový šport, nielen v dostihách. Veľmi kladne hodnotím samotnú športovú časť (preteky), detaily na svalstvo Phar Lapa dodávali scéne, filmu a, najmä, samotnému koňovi ešte viac suverenity, majestátnosti. Naopak, tá "špinavá" časť plná čachrov, peňažných hier moju pozornosť po čase trochu strácala.

Je mi to úplne jedno! Je mi jedno, koľko klišé scén či výrazov, koľko chýb ostatní v tomto filme našli. Ja som od napätia a zápletky ani nedýchal a to je pre mňa pri podobných filmoch hlavné. Mám rád filmy, v ktorých môže byť vrahom úplne hocikto (v tomto prípade aj samotný hlavný hrdina, riešiaci prípad), mám rád, keď sa to deje na jednom malom priestore, akým lietadlo v tomto prípade bolo. Liamovi Neesonovi tieto charaktery jednoducho sedia. Opakujem, ja som sa od filmu nedokázal odtrhnúť a nie som ochotný a schopný znížiť hodnotenie ani kvôli záveru, ktorý sa mi zdal až zbytočne prešpekulovaný. Akoby sa v ňom tvorcovia miestami trochu strácali, no katastrofa to zas zďaleka nebola.

Hoci Pána prsteňov a podobné veci som vo filme nikdy nevidel, trochu mi vadí, že to tento animák až príliš tlačí do takejto fantasy roviny, možno som v tom badal prvky Pirátov z Karibiku. :) Preto je aj moje hodnotenie nižšie. Humorom film príliš nezaujíma (ani v 1, ani v 2), skôr sa snaží vsadiť na príbehovosť, často emotívnosť a najmä grafiku. Napriek priemerným trom hviezdam sa v príbehu ako takom dajú nájsť skvelé veci ako návrat matky, pointa vo víťazstve pevného vzťahu a víťaztsva múdrosti nad silou či premakaný záver. Ide tu o celkový dojem z filmu a ten, bohužiaľ, nie je extra.

Tu nejde o to, že by to bolo nejako odfláknuté, tu ide o to, že to bolo zbytočné a zvláštne, bohužiaľ, v negatívnom zmysle slova. Nepasovali mi charaktery hlavných postáv (šialenec + policajt, odchádzajúci do penzie = nič špeciálne pre mňa), akcia v mnohých prípadoch nemala logické opodstatnenie. Zdalo sa mi to celé až príliš nereálne, čo nemusí byť zárukou negatívneho hodnotenie, neuveriteľnosť v tomto prípade však ňou bola. Chápete to? Človek behá s taškou plnou zbraní po meste, na svojej "krížovej ceste" zabije minimálne na každom druhom zastavení človeka a na konci, keď nájde svoju ženu s dieťaťom, tak tam nie je dokopy žiadna polícia, tá to akoby vôbec nerieši, ale na mieste je policajt, ktorý podobné prípady ani nemá v náplni práce riešiť a, navyše, ide v ten deň do penzie? To ma až pobavilo. Tým pádom sa opravujem, bolo to z určitej časti aj odfláknuté. Nie úplná katastrofa, ale viac asi dať nemôžem.