balcazar

Animák, z ktorého sa dalo/malo vyťažiť oveľa viac. Animák, ktorý si zapamätám pre hlavnú myšlienku aj veľa ďalších, no nie pre postavy či humor. Pritom film chcel stavať aj na týchto dvoch pojmoch. Humor bol však slabý, tvorcom sa mohol podariť krásny kontrast medzi vážnym a vtipným, čo sa nestalo. Postavy tiež nič moc, policajt mi liezol na nervy, opica ako vedľajšia "funny" postavička funny často nebola, celkovo humor aj postavy dosť kŕčovité. Hovorím, hlavná myšlienka ako základ boli špičkové, aj ďalšie myšlienky ako zmrzlinový dážď a podobne, ostatné zložky sa buď nepridali alebo vznikol nesúlad.

Keď partia okolo grófa Drakulu nasadla v nastupujúcom závere do auta so snahou zájsť na letisko a zachrániť situáciu, vtedy sa humor dal nazvať tým pravým orechovým (napr.scéna, keď vlkolak zožral stádo oviec). Nie, že by predtým film neponúkol originálne a zábavné momenty, to nie, snažil sa byť za každú cenu (zbytočne) originálny a iný, možno nekonvenčný, práve toto zakrylo tie zábavné a skvelé veci. Keby sa spojila väčšia uvoľnenosť v humore so spojením "super postavičky", ktoré som si povedal v úvode, dalo by sa z toho vyťažiť oveľa, oveľa viac.

V úvode blikala nádej, že to nebude len priemerná romantická komédia, humor bol originálny a svieži. Postupom času však zaujímavosť filmu klesala, humor nebol taký svieži, čaro irónie sa nenápadne vytrácalo...To, že to je one woman show, musí divák prijať, veď meno hlavnej postavy je už v názve, Hugh Grant sekundoval slušne, pri Colinovi Firthovi som bol rovnako kŕčovitý ako jeho postava, jemu sa proste hodia vážne postavy (áno, Kráľovu reč som videl skôr ako Denník Bridget Jonesovej)...

Rozmýšľam, čím to je, že Aziati vedia vždy daný príbeh či tému podať tak úprimne a vierohodne. Či to je tým, že im, na rozdiel od angličtiny, nerozumiem a dialógy mi prídu tým pádom viac reálne, alebo to je niečím iným, neviem. Každopádne je Malaton ďalším skvelým počinom. Skvelý výkon hlavnej postavy, výborné spracovanie veľmi citlivej témy, vhodná hudba, úplne obyčajné veci, ktoré však pre ľudí s autizmom obyčajné nie sú, vytvárajú smutno-veselé situácie. Beh je z veľkej časti o tom, či to máte správne nastavené v hlave a to, čo sa deje v hlave autistu, nevieme my ani samotný autista (inak by už boli všetci vyliečení), záver, v ktorom hlavný hrdina, postihnutý touto chorobou, nájde počas maratónu sám seba, je jednoducho veľkou vecou, ktorej spracovanie hodnotím tiež mimoriadne pozitívne. Všetky kladné stránky, ktoré som vymenoval, tak v pohode zakrývajú občasné prehnané sentimenty v niektorých scénach a záberoch.

Keď v priebehu filmu ho máte chuť vypnúť, tak niečo nie je v poriadku. Množstvom násilia sa film snaží vyznieť maximálne dôveryhodne, čo sa mu síce darí, no na môj vkus a na moje hranice bolo množstvo násilia aj jeho zobrazenie a spracovanie také, až sa mi hnusilo natoľko, že ma to už prestalo baviť. Hlavným problémom teda nie je fakt, že som sa pri pozeraní občas stratil, ale dôvod môjho stratenia sa...

Nebudeme si klamať, nikto sa nehodil na postavu génia s viacerými psychickými (nazvime to) odchýlkami viac ako Cumberbatch. Podáva skvelý výkon, to áno. Je však veľmi ťažké sa odosobniť a nepovedať si: Sherlock, do toho! To, že film riešil dve veci - rozlúštenie enigmy a problém homosexuality, je vlastne celkom v poriadku, iba prvá vec by bola na film málo (muselo by byť pridané trebárs viac vojny a pod.). Problém homosexuality však mal byť v priebehu filmu viac naznačovaný a riešený. Takto po rozkódovaní enigmy zostalo niekoľko minút, počas ktorých sa film povenoval druhému problému, pri záverečných vetách boli uvádzané fakty, spojené s problémom homosexuality v Británii, hoci tá dostala v porovnaní s rozlúšťovaním enigmy oveľa menej času. Takto to v závere vyzeralo, že film primárne riešil problém homosexuality, hoci tých vyše 100 minút hovorilo niečo iné.

Keby som film hodnotil pred rokom, dvomi či tromi, možno by som z fleku "vypálil" plné hodnotenie, asi sa teda mením a som kritickejší. Pútavý plagát aj názov, no dej proste ničím výnimočný a originálny, ničím extra sa od ostatných priemerných športových filmov neodlišuje. Pomaly každá postava si prešla niečím drsným a má v zálohe na každú ruku niekoľko múdrych poučení, výrokov, ktoré sú pre dobro hlavnej postavy nevyhnutné! Musím pochváliť športové scény, ktoré ma, napriek tomu, že ma ragby nebaví, zaujali, veľké plus dávam aj za haka, no opäť opakujem, keď si už len otec so synom niekoľkokrát poučne a srdcervúco vymení hlášku z haka, tak to začne byť otravné...

Filmy, ktoré sa s tým od úvodu "neserú" (na rozdiel od tých, ktoré si pripravujú pôdu a začnú "makať" až po desiatkách minúť), síce majú môj rešpekt, no nesú so sebou veľké riziko - udržať si divákovu pozornosť. Americký ostreľovač je tento druh filmu. Od úvodu vás chytí, strieda scény z osobného života so scénami z výcviku, neskôr z frontu. Po čase však moja pozornosť upadala. Všetky štyri turnusy v Iraku dostali jednoducho priveľa času, striedali sa síce so scénami z návratu domov, tie však času dostali asi tisíckrát menej, takže to bola stále len vojna vojna vojna, náboje a streľba. Záver ma tiež príliš nechytil. Bradley Cooper, ktorý mi vlastne do tejto role stopercentne nepasoval, ako vojak, ktorý zabil vyše sto ľudí, v začiatkoch s úplnou nechuťou a trápením, sa do osobného života vráti bleskovo rýchlo (iba jedna scéna tejto zmene odporovala - na oslave so psom), v momente sa hrá s deťmi, užíva si návrat k rodine a jeho trápeniu pri pomyslení na hororové scény z vojny venujú tvorcovia niekoľko minút. V pomere vojna:osobný život a osobnosť vojaka prvý menovaný pojem v minutáži doslova kráľoval, čo malo byť oveľa viac vyvážené.

V určitom bode pri strentnutí rodiny pri stole som si povedal, že to je vlastne len stretnutie hereckých hviezd na smútočnom obede. Myšlienka filmu sa mi zdala pre toľko hviezd, koľko sa ich v tomto filme stretlo, slabá. Dialódom jednoznačne chýbala väčšia šťava, akcia, dráma, prvý náznak prišiel až po hodine a hneď ma to zaujalo viac. Nakoniec teda myšlienka nemusela byť až taká zlá, no viac by som ju prešpikoval spomínanými vecami, ktoré mi chýbali, vymlátil z hercov, ktorí podali už teraz skvelé výkony (v rámci toho, čo mali zahrať), ešte viac. Lebo sa to, myslím, určite dalo. Tak by vzťahy, povrchnosť v nich či striedajúca falošná a pravdivá úprimnosť v snahe niečo vyjadriť boli oveľa kvalitnejšie zobrazené. Meryl skvelá.

Je skutočne ťažké hodnotiť filmy, ktorých téma a myšlienka je z úplne iného súdka, ako z toho vášho, stráca sa veškerá relevancia. Bolo by hlúpe viniť tvorcov za to, že sa podobné filmy nesnažia čo najviac vytvoriť pre masového diváka a urobiť z nich "film pre celú rodinu", mohlo by to ľahko vyznieť smiešne. Hovorím, Interstellar ma nijako špeciálne nezaujal, no na druhej strane plne chápem, že sa ostatným vyznávačom filmov o dimenziách, priestoroch a všeobecne o scienceveciach páči a doslova z neho šalejú.