Marius

V tomto komentári sa tak trochu zamyslím nad potrebou existencie rozprávok pre dospelých. Nie, nemyslím adult filmy. Myslím na filmy, o ktorých skrátka viete, že sú nereálne ale napriek tomu sa v nich až po uši vyžívate. A i keď Slumdog zo začiatku na takúto rozprávku vôbec nevyzerá, v poslednej tretine sa do nej nechutne zvrhne, ba dokonca neuveriteľne dynamickú prvú polovicu odstrelí do škatuľky „nič len forma“. Pretože práve prvé dve tretiny sú na filme to najlepšie. Boyle ukazuje neuveriteľné formálne čary, ktoré v spojení s drsným prostredím predmestského slumu niekde na periférii Bombaja tak trochu evokujú Meirellesove Cidade de Deus, avšak bez jeho bezútešnosti a sociálnej kritiky. Slumdog veľmi klame, keď nám v prvom dejstve predkladá akúsi sociálnu sondu v kontraste s obľúbenou televíznou súťažou. Súťaž má vlastne vo filme len funkciu naračnej kostry, ktorá funguje spôsobom čo otázka to príbeh o tom ako Džamal získal odpoveď . Formálne na nej je zaujímavé napríklad to, ako Boyle často používa detaily tvárí rovnako pri výsluchu v base, ako aj pri „výsluchu“ v kresle Milionára. Zobrazovanie odpovedí potom vyzerá ako sonda do každodennej reality slumu a formovania postavy Džamala. Boyle tu predvádza úžasné montáže obrazu a zvuku, strieda emócie trpkosti, smútku v kontraste s detskou radosťou (vôbec zobrazovanie detských lapajstiev Džamala a Salima je na filme to najlepšie), nechá hrdinov zostarnúť pri páde z vlaku (palce totálne hore !) a jednoducho sa s filmom hrá. Akonáhle však príde k tomu, že Boyle vyjde s pravdou von, film je zrazu ako príslovečný kráľ nahý, pretože Slumdog Millionaire sa zvrhne v totálne nereálnu sladkú zamilovanú rozprávku čo je v kontraste so všetkým, čo až do vyslobodenia Latíky vystaval a túto pracne vystavanú hravú horkosladkú atmosféru života detí v slumoch vystrieda naprosto tupučký ohratý romantický príbeh. Nemám nič proti romantike, ak je podávaná originálne a hlavne nenápadne a dôveryhodne (prípadne i surreálne ako napr skvelý thajský Mah Nakorn), avšak ak sa jedna z postáv zmení zo „so what ?!“ na roztúženého zaľúbenca v priebehu desiatich minút tak to jednoducho nepoberiem. A keď si príbeh začne na pomoc volať „osud“ tak to už škrípem zubami. Jednoducho povedané, Slumdog je formálne geniálnym spôsobom vyrozprávaná rozprávková lovestory, ktorá v konečnom dôsledku presne spĺňa šablónku Oscarovského filmu, hoci je jeho forma navonok „indie“ a kvôli tomu si budete cca 80 minút hovoriť že akademikov niekto nafetoval, keď dali osem sošiek niečomu takto geniálnemu. Lenže, ako všetci vieme, je pekné raz za čas vidieť rozprávku o tom ako nie-zas-tak-chytrý chlapec s dobrým srdiečkom získal nielen obrovské bohatstvo, ale i vytúženú lásku krásnej slečny tým, že jej povedal, že budú žiť z lásky. V živote to síce chodí úplne inak ale občas chceme tomuto všetci veriť. Ale povedané slovami Tylera Durdena, jedného dňa sa zobudíme a zistíme že to tak nefunguje a začne nás to pekne srať. Lenže potom si spomenieme na formálne dokonalú prvú polovicu a zabudneme na lovestory, okoreníme silným dojmom z excelentného OST a naparíme 9/10. P.S. Ak chcete život v slumoch, siahnite radšej po fenomenálnom Meste bohov, to sa aspoň na nič nehralo.

Dole dole dole dole nepadáš, ja sa nehrám, už si mal byť dávno mŕtvy na-ze-mi. Keď narátaš do desať, môžeš vstať a ďalej hrať, zakričať si niekde dole dole na-ze-mi. 10/10

UPOZORNENIE: Tento komentár obsahuje sprosté slová takže by ho nemal nikto čítať. Kde bolo tam bolo, žil jeden talentovaný režisér. Odrástol na reklamách, natočil najlepšieho Votrelca, prerazil temnými a neraz kultovými thrillermi, natočil jednu majstrovskú generačnú výpoveď a jednu výbornú kriminálku bez konca. Ale stále nebol docenený Mekkou filmového priemyslu, len kritikou a divákmi. A tak si povedal, že tentokrát na to pôjde inak. Že natočí niečo čo rozplače masy, a prinúti tú nevďačnú bandu v Akadémii aby mu ako posledná méta padla k nohám a natočil film o starnutí pospiatku. A tak prestal do filmov lepiť penisy, šiť to zblízka do obetí guľkami i nožmi a posielať hlavičky v krabiciach hlavným hrdinom aby nevyčnieval príliš z radu a miesto toho urobil zradu na náročnejšom divákovi, a to veľmi podlú. Zarytí fanúšikovia rozhodnutí za každú cenu dať miláčikovi plný kotol budú hľadať čokoľvek (a budú nachádzať ! ) aby svoje hodnotenie pre BB ospravedlnili. Napríklad ako ide o prehliadku štýlov a foriem kinematografie 20 storočia (kde ale potom ostali noir, muzikály či western ?), či zmenu rozprávača, alebo upozornenie na samotné plynutie času fyziológie hrdinu (rozprávanie o hodinách) ako vysvetlenie spôsobu narácie života BB, či nešťastná zhoda okolností pri ktorej nebol vlastne nikto a v dôsledku ktorej prišla Daisy o svoju kariéru baletky. Problém je v tom, že tieto naračné finesy v tomto filme nemajú žiadnu úlohu pre rozprávanie samotné a skôr mám pocit, že ide len o návod ako čítať tento film (hodiny) resp. zaujať diváka niekde uprostred filmu aby to nebola len „nehoda“ ale „NEHODA“, ktorá de facto aj tak pre vlastný príbeh BB nie je výrazne relevantná. Aby sme sa rozumeli, oba tieto nápady by boli úžasné, keby vo filme mali nejakú nosnejšiu funkciu než vysvetľovačku a spestrenie. V jednom však s tými, ktorí sú z BB odpečení, musím súhlasiť a to je „Forrest Gump“ syndróm. Ono, pri dostatočnom zovšeobecnení sa podobá všetko na všetko. A pokiaľ je podobnosťou plynutie času pre jedného človeka, potom sa tieto filmy skutočne podobajú ako vajce vajcu. Ja však nemám dojem, že by okrem tejto črty mali oba filmy niečo spoločné. FG poukazoval na prerody Ameriky v priebehu druhej polovice 20 storočia, kdežto Fincherov posledný film sa snaží o komornú štúdiu plynutia času, ktorá sa mimochodom v jednej či dvoch scénach musí stať výpravnou (úvod s narodením kvôli koncu prvej svetovej, a ponorka pri potápaní US flotily) z čisto naračných dôvodov. Fincherov hrdina nemení svet v čase, práve naopak je to svet a čas, čo menia jeho, na rozdiel od Forresta meniaceho nechtiac dejiny. V konečnom dôsledku však BB nie je ani filmom pre náročnejšie publikum, ani ďalšou poctivou Fincherovinou a už vôbec nie snímkom s parametrami Oscarovskej záležitosti. Kto nad filmom trochu porozmýšľa, zbadá kde a ako to škrípe a to napriek skvelej forme. Predovšetkým v scenári, ktorý je veľmi plytký a priamočiary (komu nenapadne po dvoch minútach kto je otcom Julie Ormond tomu závidím, lebo si užije to „prekvapenie“), nemá poriadny dramatický oblúk a chýba mu nejaká vrcholná scéna (a že ich tu mohlo byť). Ďalej v spôsobe akým sú prezentovaní herci. Nikde som snáď nevidel Pitta byť väčšou ikonou sexappealu ako je to v druhej polovici tohto filmu. Lenže, na to aby film fungoval ako zamyslenie nad životom a smrťou a nad tým, koľko času ešte máme, to chce človeka a nie jednovrstvovú ikonu. Ak za túto úlohu príde Oscar, je to ďalší dôkaz o degradácii tejto ceny pretože Pitt zahral snáď všetky role v ambicióznejších projektoch (Seven, Fight Club, Assassination of Jesse James), a to i vedľajšie (12 Monkeys, Snatch) omnoho výraznejšie a plastickejšie než tu. Cate Blanchett je na tom podobne, i keď v tomto filme je asi najkrajšia aká kedy bola ;-) . Záverom len, dúfam, že to David za tento film dostane, hoci natočil lepšie, a to práve preto, aby sa vrátil k vlepovaniu penisov, šitiu do obetí zblízka guľkami i nožmi a posielaniu hláv manželiek v lepenkových škatuliach. A aby už nikdy nikdy nenatočil takýto POP. 7/10

Moje milé Bravíčko. Volám sa Bella. Mám 16 a viem dve veci. Po prvé Edward je upír....a po druhé som do neho šialene zamilovaná. Čo však neviem je, prečo Edward na mňa pozerá akoby šiel každú chvíľu hodiť tyčku. Ani to, čím to je, že vždy keď sa chceme nežne milovať ho odhadzuje na tri metre do steny. Ja snáď ostanem pannou do konca života. Poraď mi bravíčko, ako to mám urobiť, aby som konečne pocítila čaro telesnej rozkoše a naplnila tak náš dokonalý romantický vzťah. Za Bravo dnes odpovedá : MUDr. René Lamia : Milá Bella, nie je ti snáď potrebné pripomínať, že na milovanie so sedemnásťročným upírom, čo je mimochodom samo osebe úchylkou v odborných kruhoch zvanou “nekrofília“, si psychosexuálne nezrelá. Ale neplač, nie je to tvoja chyba. Časom pochopíš, že hlavným defektom tvojho života je to, že americká ústava nemá dodatok, ktorý by zakazoval pod trestom smrti sexuálne frustrovaným gazdinkám v domácnosti písať a publikovať romány o šťastnom živote a súdržnosti upírskych rodín a romantických láskach medzi plytkými postavami. Aj tvoj slovník milá Bella je len dôkazom neschopnosti stvoriteliek dať ti do úst niečo zmysluplnejšie než klišoidné nič nehovoriace frázy. Nehovoriac o tom, že múza scenáristky tvojho príbehu bola na dovolenke niekde v Patagónii, ani o tom, že režisérka tvojho života hoc vie vybrať slušnú hudbu, nedokáže tvoju lovestory podať tak aby sa nerozpadala. I keď vzhľadom na scenár by to bol zázrak. A ako všetci dobre vieme milá Bella, zázraky sa nedejú a keď robia film tri ženské, nemôže to skrátka dopadnúť dobre. 1/10 ...lebo na Ashley Greene sa mi veľmi dobre pozeralo.

Som dostatočný masochista, aby som to dopozeral, takže doplním Subjektivov trefný koment o hrôzy, ktoré sa odohrávajú v druhej polovici prvej série. Ním vymenované perly blednú popri tom ako sa v ďalších častiach začne riešiť minulosť mužských postáv a z nich vyplývajúca rebelská rozorvanosť a vnútorné konflikty a z toho prameniaca vzbura proti nespravodlivosti sveta naokolo. Táto háremovka však asi zaujala množstvo emo otaku dievčatiek a tak sa samozrejme musela dočkať pokračovania, ktoré asi pozriem až keď budem mať chuť na ďalšiu totálnu sračku. Normálne totiž anime diel trvá asi 25 min, ale ja som každý diel pozerať tak hodinu, lebo v kuse to fakt nešlo. 1/10

Kokteil zvaný Anakonda : Silvester 2008 + Olmeca + Ender + Tommy + Romča + The Hot Chicken + René = veľký umelecký zážitok nahor klesá nadol stúpa. 0/10 P.S. Silvester bol za 10/10.

Aj tak je to len vyťahovanie peňazí z našich vreciek, resp. mobilov ale za slečnu Koščovú , ktorej prvý album museli sprasiť aby druhý mohla konečne urobiť bez slovenských "hitmakerov" sama a po svojom, tj. veľmi dobre dávam 5/10.

Svet je opäť raz v ohrození psychopatickým vizionárom. Opäť raz bola ukradnutá neporaziteľná tajomná technológia a musí nastúpiť Hrdina aby zloducha porazil. I tentokrát je hrdinka výsledkom nevydareného vojenského experimentu. ALE...cieľom zloducha je tentokrát opäť zaľudniť planétu, ovšem svojim potomstvom splodeným s asi miliónom nádherných anime rošteniek oddane slúžiacich na jeho vojnovej lodi a Aikin bojový oblek je ehm, taktne povedané sporý. Aika je pantsu ecchi, je to ale podľa mňa jedno z najzaujímavejších ecchi, pretože sa tu do erotických situácií nedostávajú nevinné stredoškoláčky ale povačšine slušne vyvinuté dvadsiatky, nepadá sa tu na prsia ale skôr do rozkrokov ;-) a hlavne žiadna z účinkujúcich sa v zápale divokých bitiek za svoje pantyshoty nehanbí, nečervená a nejačí. Seriál je staršieho dáta takže je prostý dnešných zažitých (a prežitých) ecchi klišé. Súc si vedomý svojho žánroveho zaradenia a svojej béčkovosti sa nesnaží o žiaden veľký príbeh, celá kompozícia scén je podriadená len a len a len belostným nohavičkám. Je však potrebné si uvedomiť, že je neuveriteľne zábavné pozerať sa na to, ako sa musel režisér vytrápiť s tým, aby dievčatá pri boji padali do tej „správnej“ polohy vždy inak, resp. ako zariadiť aby uhol záberu umožňoval i v tých najnevinnejších situáciách pohľad na pantsu no rakuen. Po súčasných ecchi nedorobkoch (To-Rabu-Ru, resp. They are my noble Masters) je pre mňa táto ecchárna veľmi milým prekvapením a preto dávam plným právom recesistických 10/10

Skratkovitosť a ona v poslednom období filmármi adorovaná „zrýchlená kontinuita“ narácie ťahá tento film do škatuľky priemernosti. Je síce pravda, že príbeh tisícdňovej kráľovnej Anny Boleyn je dobre známy a niekoľkokrát sfilmovaný, avšak práve to malo byť pre Chadwicka výzvou urobiť to úplne inak ako doteraz. The other Boleyn girl sa však dopúšťa rovnakej chyby ako nedávne pokračovanie Alžbety – preskakuje a zjednodušuje udalosti a nedáva komplexný pohľad ani dôraz na kľúčové udalosti príbehu. Na druhej strane, čo sprasili scenáristi, zachraňujú herci. Po druhý raz tento rok (po My Blueberry nights) budem ospevovať Natálku, pretože to,čo tu ona predviedla považujem za najlepší ženský herecký výkon z toho čo som doteraz z tohoročnej produkcie videl. Uplietla príslovečný z ... bič, lebo jej postava nie je napísaná nijak výrazne. A rovnako po druhý raz kričím „dajte jej už niekto poriadnu rolu!“, nech sa konečne zaslúžene dostane do extratriedy charakterových herečiek (môj typ je, že to dievča umrie s aureolou Audrey Hepburn  ) . Bana ani Scarlett hrajú viacmenej svoj štandard, neurazia a na druhej strane ani nepotešia, vo vedľajšej role je však i na malom priestore viditeľnejšia Anna Torrent ako Katarína Aragónska. V konečnom dôsledku som na tento film nezabudol len kvôli neodbytnej myšlienke, na to, že keby niekto Anne Boleyn tesne pred popravou povedal, že to bude práve jej „neželaná“ dcéra, kto položí prvé pevné základy britského impéria a Henrich bude známy ako notorický odstraňovač svojich žien, asi by šla pod meč s hurónsky škodoradostným rehotom. 8/10 P.S. jedna hviezda z tých štyroch je výlučne za Natálku.

Takže v 4 592 834 598 687mom CGI animáku som zase videl tancujúce zvieratká, ktoré za pomoci rodiny a priateľov porazia všetko zlo a nájdu svoje šťastie. Ďakujem, neprosím. Tučniaky si pýtajú vlastný cynický animák. 1/10 P.S. Dokedy budú ešte scenáristi z Hollywoodu takto strašne impotentní ?