Slovensko hľadá SuperStar

Superstar mánia. To bol rok 2004, keď konečne aj na slovenské televízne obrazovky prišiel franchisový svetový program o hľadaní "speváckej hviezdy" za účelom ju dať ľuďom do povedomia za pomoci toho najlepšieho, čo v slovenskej hudobnej produkcii máme. A celé toto haló bolo fakt veľké. Už len fakt, že repeťákmi okupovaná STV išla do tohto formátu a i napriek veľkému odporu neprajníkov ("Takýto program nemá čo robiť na obrazovkách verejnoprávnej televízie...") sa nebála a zopakovala si to ešte raz. Ale pekne po poriadku. Koncept programu mal na televízne obrazovky prilákať divákov, aby spatrili na vlastné oči, ako sa z šedých myšičiek, ktoré by hudobnú kariéru nenaštartovali, ani keby sa stal zázrak, stanú "hviezdy" slovenskej pop-music. Samozrejme okorené aj vsuvkami tých, ktorí si naivne myslia, že porota padne z nich na riť a popravde nemajú ani hudobný sluch, nieto ešte hlas. A stalo sa, takmer celý národ hltal dovtedy nevídanú šou so zatajeným dychom. A ani sa nečudujem, pretože tá základná zostava bola presným úderom kladivom po hlavičke. Moderátorská dvojica Pyco & Adela, ktorí už nejaký čas fičali na veľmi krátkych vlnách jedného nemenovaného komerčného rádia a teraz dokonca aj ukázali svoje tváre. Porota v zložení: Laco Lučenič - hudobný producent, dotvárajúci kolorit hudobných podkladov pre mnohých spevákov 80. rokov (Žbirka, Gombitová...), pionier elektronickej novovlnovky na Slovensku, milovník hudby 60.rokov a v neposlednom rade aj spevák (i keď pravdupovediac, veľmi priemerný až podpriemerný), ďalej Lenka Slaná, šéfka slovenskej pobočky BMG, v dnešnej dobe béčkové vydavateľstvo, ktoré proste nestíha vydávať také veci, ako konkurenčné veľké zvieratá typu EMI, Sony Music, Universal a pod., Julo Viršík, rozhlasový moderátor a dramaturg, človek, ktorý vie "čo letí a čo chcú poslucháči v rádiu počúvať" a nakoniec Palo Habera, spevák, ktorý z druhotriednej a spevácky slabej skupiny Team urobil špičku vtedajšej československej hudobnej scény a nech si hovorí každý čo chce, ale je to človek, ktorý si to, slušne povedané, musel veľa toho odsrať, aby sa dostal tam, kde sa dostal. A celé pozadie mal na starosti Bruno Ciberej, rovnako ako Pyco a Adela, aj on dovtedy prepožičiaval hlas v tom istom nemenovanom komerčnom rádiu a tiež ukázal po prvýkrát svoju tvár. Teraz ako to prebiehalo v skratke: na kastingu sa pretriedilo zrno od bordelu, niekedy ten bordel sa odhadzoval veľmi kruto (ale nebolo mi ich ľúto, vedeli do čoho idú) a potom z toho zrna sa cez rôzne kolá, cez semifinále (vďaka divákom) dostalo to "prvotriedne" zrno až do finále (kde aj tak mali tú najväčšiu úlohu práve diváci).Komentáre poroty boli koncipované v zmysle, Laco: to je úplne jedno, ako si to zaspieval(a), hudba sa dá napísať na telo, to je fakt fuk... Lenka: to je jedno, ako si to zaspieval(a), pri dobrom prome sa dá predať všetko.... Julo: to je jedno, ako si to zaspieval(a), v rádiu sa hrajú aj horšie veci... a Palo sa nebál povedať všetko na rovinu, čo mnohým ľuďom vadilo a mali dojem, že sa vystatuje... ale taký bol scenár. Prvá séria skončila tak, ako skončila a ja som si potom povedal, svoj účel to splnilo a pevne verím, že bude pár rokov kľud, kým to všetko vyprchá... a onedlho už tu bola druhá séria. Tú som pravdupovediac už len veľmi rýchlo preletel. A tretiu som sa neunúval vôbec sledovať, lebo už bolo tejto masáži na mňa priveľa. Prvá séria ale splnila ešte jednu vec: singel s pesničkou finalistov sa stal snáď najpredávanejším singlom v histórii samostatného Slovenska, tuším sa predalo niečo cez 110 tisíc kusov a aspoň vtedy som si povedal, že nie sme takí necitliví "ťahači z internetu", ktorí svojim odporom kupovať fyzické nosiče pochovávajú hudobný priemysel hlboko pod zem. Takže za prvú sériu tri hviezdičky + 1 špeciálna za Joža Suchého, ktorý bol vlastne prvý superstárista, ktorému vyšlo CD. Druhá séria si zaslúžila odo mňa 1 hviezdičku, pretože sa tam objavili mimo iného ľudia, ktorí už predtým vydali niečo na veľkom labeli (M. Krausz a jeho CD, ktoré vydal OPUS) a za tretiu sériu na Markíze odpad, lebo už toho bolo naozaj dosť. Beztak sa vlastne nezrodili žiadne veľké hviezdy slovenskej pop-music, tej kráľujú stále Desmord, IMT Scheisse a Gulevátor. A vlastne celá slovenská pop-music je už taká urážka hudby ako takej, že v konečnom dôsledku táto reality show nesplnila očakávanie vôbec a tak si zaslúži také dve slabé hviezdičky. Jednu hviezdičku, alebo odpad dať nemôžem, lebo prvá séria mala naozaj veľmi svetlé momenty. (27.07.2011) (menej) (viac)