ti88na

Len náhodou som v upršané popoludnie prepla na stanicu, kde dávali Krádež diamantov. Najskôr som myslela, že budem prepínať ďalej, ale tváre Demi Moore a Michaela Caina ma na chvíľu zdržali a akosi nepustili až do konca. Tento film úplne unikol mojej pozornosti, ale príbehovo ma chytil a zaujal. Spracovanie bolo odeté do retro šatu, čo korešpondovalo s obdobím, v ktorom sa odohrával dej. Jednoduché, ale zároveň prepracované, scenár nepokryvkával, išiel si tou svojou líniou, bez najmenších odbočiek. Vôbec to na mňa nepôsobilo zdĺhavo a nudu film zahnal skvele.

Popravde už mi tieto postapokaliptické námety, s ktorými sa vrece roztrhlo, lezú krkom. Stále je to o tom istom, predstavený svet je síce celkom zaujímavý, ale padá to na pubescentných hlavných hrdinoch, ktorí sú slabí herci a tu navyše s úplne tupým záverom, ktorý zrazil do prachu aj tých málo pozitív, ktoré som dovtedy filmu prisúdila. Na Osadu a Equilibrium si to nesiahlo ani vzdialene, hoci vykrádanie bolo dosť okaté.

Takéto sklamanie som nečakala, hlavne preto, že svet lodí a námorníkov mám veľmi rada. Prvú polovicu neviem nazvať inak ako digitálnou sračkou, na lov veľrýb sa mi nepozeralo dobre a pre mňa mohol film skončiť víťazoslavným zmetením Esexu z vodnej hladiny nasranou bielou veľrybou. Finito! Ale ono to pokračovalo ďalej akýmsi mixom Strokotanca a dokonca mi to v jednej scéne pripomenulo aj Titanic. Nudné, zbytočne naťahované, neoriginálne a herecky absolútne nevýrazné, bez hrdinu, ktorý by si dokázal získať divácke sympatie.

A ja že som objavila poklad v podobe American Horror Story, čoby hororového seriálu so všetkým ako sa patrí, kde v tejto nádeji ma podporovalo hlavne vysoké hodnotenie tunajších spoluužívateľov. Prvú sériu som vynechala a z časti kvôli hereckému obsadeniu som sa pustila hneď do Asylumu, ktorý ponúkal pre hororový žáner atraktívne prostredie blázinca vedeného rádovou sestrou. Lenže už po dvoch epizódach som nahodila úškrn používaný v prípadoch keď vám niekto niečo povie, ale vy pochybujete že to môže myslieť vážne. Zo sebazaprením a len a len vďaka tomu, že to malo len 13 epizód som dokázala dopozerať túto paródiu na horor, kde tvorcovia zrejme nemali ani kúsok talentu, keď si nedokázali vystačiť len s bláznami a prostredím fakt hrôzostrašnej psychiatrie, ale museli tam natrepať nacistov, diabla, smrť a mimozemšťanov, pričom s ničím z toho aj tak dostatočne nepracovali. Posledná epizóda bola ako z mexickej telenovely, záver ťažko predvídateľný a dve hviezdy dávam sama sebe, že som to dokázala sledovať. Celá American Horror Story je pre mňa týmto komentom uzavretá.

Od Dumasa som čo to prečítala, ale Grófa Monte Christa som vynechávala, akosi som si ho až príliš spájala s detskou spomienkou na film s Richardom Chamberlainom, ktorý mi je ako herec veľmi protivný a okrem Skleneného pekla a Troch mušketierov som celú jeho filmografiu kruto ignorovala. Túto verziu mi doporučila mama, ktorá sa pri ukážkach len veľmi letmo zmienila, že to bolo pekné. Teda som sa do toho jeden večer pustila, a musím povedať, že mala pravdu. Naozaj to bolo pekné a večer strávený v prítomnosti zradeného Jamesa Caviezela, krásnej Dagmar Dominczyk a zloducha Guy Pearceho bol veľmi príjemný. Dlhšia stopáž bola naplnená, hudobný doprovod fajn. Neznalá predlohy a predchádzajúcich filmov nemám s čím porovnávať, preto hodnotím len túto verziu samostatne bez ďalších vnemov a okrem pár detailov mu naozaj nemám čo vytknúť. Chváliť musím Jamesa Caviezela, ktorý bezchybne a dôverihodne odohral niekoľko polôh, ktorého jeho postava mala, okrem toho mi v niekoľkých vzácnych momentoch pripomínal Christiana Bala, takže za mňa spokojnosť. Určite som nalákaná aj na prečítanie knižky, ktoré už nemám žiadny dôvod odkladať.

Ani tento pokus Paula McGuigana oživiť najznámejšie literárne monštrum nedopadol veľmi dobre. Stále som mala pocit, že sa až príliš inšpiroval Sherlockom Holmsom Guya Ritchieho, no tomuto príbehu to absolútne nesvedčalo, skôr ho zosmiešňovalo. Predovšetkým úvodná akčná scéna bola úplne mimo misu a ani ďalej film nenabral tú správnu hororovú atmosféru, akú by som od Frankensteina čakala. McAvoy ani Radcliffe nepatria medzi mojich vyhľadávaných hercov, no ich výkony boli tu asi tým jediným pozitívnym momentom.

Pomyselným vrcholom Craigovej kariéry ako Jamesa Bonda bol pre mňa Skyfall. Spectre vo mne zanechal zvláštnu pachuť nadbytočnosti a hlavne príbehovo a ani atmosférou nedosiahol na svojho predchodcu. Inak sú tam zachované zrejme všetky tie prvky, čo robia Bonda Bondom. Skvelé akčné scény a Craig, ktorému to v nich ale aj mimo nich riadne sekne. Na Christopha Waltza v roli záporáka som sa dosť tešila, no bola som sklamaná, neviem čím to bolo, že pôsobil tak úboho. Nechápem tiež mini úlohu Monici Bellucci, trochu nasilu ju tam vopchali a tradične ma absolútne nezaujala ani Léa Seydoux, ktorá je síce pekná, ale to je tak všetko. Zdá sa však, že to jej ku kariére vyhľadávanej herečky stačí. Neodpustím si ohovoriť príšernú titulnú pieseň, naspievanú zrejme nejakým kastrátom, ktorého som vydržala počúvať asi pol minúty a môj sluch utrpel. Na záver, keď teda už viem že Daniel Craig v úlohe Jamesa Bonda končí, pokladám za správne priznať, že po prvotných antipatiách k tomuto hercovi, si ma nakoniec v tejto úlohe celkom získal, jeho dobrodružstvá ma bavili a nezávidím jeho náhradníkovi.

Time Changer je pľuvancom do ksichtu našej dobe a skutočne zvrátenej predstave o morálke a o tom čo je dobré. Veľmi pekný kresťanský film, ktorý však nie len poučí a rozprúdi myšlienkové pochody, ale aj pobaví a zaujme spracovaním, pričom sa ho nemusí báť pozrieť prakticky ktokoľvek. Nie je to o Cirkvi, ale hlavne o Bohu a jeho učení a kam to dospelo, keď sa Boh začal ignorovať a zostalo len učenie.

Austrália vykradla všetko čo sme v danom žánri už stokrát videli a napchala to jedného totálne nudného a po všetkých stránkach priemerného filmu s pubescentom v hlavnej úlohe. Ewan síce pôsobil dôveryhodne aj v takejto preňho neobvyklo drsnej úlohe, ale ja predsa len nie som na zlých chlapcov. Takže ako to tu už niekto napísal, snímok vhodný len na to, ak Vás pri nespavosti už nebaví rátať ovečky.

Fakt sa mi nechce veriť, že som sa pozerala na ten istý film, ktorý tu takto všetci vysoko hodnotia. Dať si päť lyžíc cukru, je to to isté. Účel to splní, ale o pôžitku sa hovoriť nedá. Dokonca ani námet sa mi nezdal až tak originálny, nehovoriac už o jeho nezáživnom spracovaní. Absolútne na mňa ten film nijako neúčinkoval, nedojal ani nerozochvel moje srdce peknou romantikou, skrátka nič len vzduchoprázdno. Blake Lively tiež okrem peknej tváre nič neponúkla, pretože stvárnenie ženy, ktorá prežila 107 rokov s výzorom 25 ročnej si predstavujem oveľa viac charakternejšie a nie, že vychrlím na vás pár vedomostí z histórie a ovládam 5 jazykov, čo je asi celý rozmer tej postavy. Jediným pozitívom bol Harrison Ford, aj to len preto že som ho už dlho vo filme nevidela, takže ma nostalgicky jeho prítomnosť potešila.