Paldiny

Som hluchý ako poleno a ten jazz tiež nemám pod kožou, no toto bola jazda ako hrom. Učiteľ posadnutý dokonalosťou a chlapec, čo sa videl na predných stránkach novín. Obaja to rozbalili vo veľkom a ja sa väčšinu času potil ako keby som za tými bubnami sedel sám. Ani neviem, čo vychváliť skôr či nekompromisné praktiky výučby, nepredvídateľnosť, alebo s ňou spojený prerod hlavnej postavy. Jednoducho špička od začiatku do konca a filmárčina tej najvyššej úrovne.

Popravde už som nečakal, že ma v takmer prelúskanej filmografii režiséra ešte niečo prekvapí. Stalo sa. Film je podľa popisku klasifikovaný ako muzikál, no s tradičnými hopsajúcimi číslami sa stretneme až v záverečnej polhodine. A aj tie nenesú značku načančanej zábavy, ale sú originálnym prerozprávaním sledovaného príbehu len s hollywoodskymi pravidlami. Hlavná linka je našťastie iná, viac si berie z reality a menej z toho čo bežný divák očakáva, už aspoň tuším odkiaľ bral inšpiráciu La-La-Land. Hudba je tu ale prítomná celý čas. Dej sa odohráva po konflikte Američanov s Japoncami a na jednej z osláv víťazstva dá dokopy dvoch hudobníkov. Energický jazz ústredný pár spája a zároveň rozdeľuje. A nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že to má na svedomí najmä De Nirov predobraz saxofonistu, ktorý sa doslova vnúti do priazne začínajúcej speváčke a nešetrí ju ani počas randenia s ňou. Často sa dostáva do konfliktov, potrpí si na poslednom slove a "nie“ nepovažuje za odpoveď, taký La Motta z budúcej Scorseseovky. Neraz mi pri jeho excentrických výstupoch nezliezol údiv z tváre, rovnako pri sebavedomej hre na pódiu, kde by som rodákovi z New Yorku uveril aj ten saxík v krvi. A posledná hádka v aute? To už bolo herecké ultimátum, kde svojim kúskom prispela aj filmová partnerka Minnelli. Tá záverečnú dilemu nemohla rozhodnúť správnejšie a ja neváham s hodnotením ani na sekundu.

Lepší reštart si opičky ani nemohli priať, na moste, a teda v akčnej časti, už síce strácali, no celý ten výskum, liečba otca či pozorovanie a vývoj Cézara, ktorý má charizmy na rozdávanie, boli skvostné.

S Čiernou mačkou jednoznačne môj najobľúbenejší Lugosi! Béla tu predstavuje posadnutého chirurga, čo do krajnosti túži po svojej Lenore, a preto usporiada priateľskú večeru. A z nej sa pár jej známych už vrátiť nemusí. Spočiatku sa hráme s poéziou a tieňmi na stenách, ale časom nám hlavný antihrdina predstaví tajomstvá svojho kráľovstva. Zatiaľ čo búrka vonku láme stromy, vo vnútri sa podozrivo približujú múry, z priestorov, kde si ľudia väčšinou odkladajú zaváraniny, vysvitne mučiareň s hračkami aké by ste deckám nekúpili a železné okenice nedovolia pomyslieť na útek. Do tónov gradujúceho šialenstva kvíli hrozivý smiech grófa Draculu a nárek poslušného Borisa. Ten sa s jazvou na tvári a bôľom v duši musel uspokojiť s rolou sekundanta. Jedno malé víťazstvo maďarskej superstar.

15. storočie v Británii vyzeralo z pohľadu Čiernej zmije sakramentsky príťažlivo. Máme tu kráľovskú rodinu, venkovskú spodinu, boj o moc, boj o pôdu, škriepky s kresťanstvom a politicky nekorektné sobáše. Diel-dva si dosť možno budete zvykať na atypickú zmesku toho najsuchšieho britsko-britského humoru, aby ste zhruba od polovice prvej série mohli nasávať chytro napísané dialógy s množstvom vtipných situácii a vydarených gagov. Milovníci tohto typu či ateisti majú samozrejme na ružiach ustlané, tých druhých, ak neukrižuje scéna s bufetom kresťanských predmetov, tak diel s upaľovaním čarodejníc určite. Pre mňa najlepšou epizódou zostáva "Vousy španělské královny". Čomu sa ale vyhnite je starý Nova dabing, teda ak si nechcete princa Edmunda rozhnevať hneď na začiatku. Predsa len citovaný preklad troch dabérov s potlačeným zvukom originálu na atraktivite nepridá. Po dvoch dieloch som to našťastie napravil opakovanou projekciou s novo-vydaným dabingom z roku 2008, ktorý až na jeden otáznik obstojí. Z akýchsi podivných príčin má totiž sprehádzané diely v poradí (1,4,3,2,5,6), takže pokiaľ sa nestretnete s originálnou zvukovou stopou, nenechajte sa týmto prešľapom zmiasť. Zmija sa s druhou sériou posunula o rovnú storočnicu vpred, aby nemalou mierou poškádlila dvor kráľovnej Elizabeth. A že jej to sakra sluší ukáže hneď prvé stretnutie. Rowan priostril, stáva sa sarkastickou sebavedomou sviňou, pardon zmijou, ktorá svojim presvedčivým prejavom zatieni nejedného, inak skvele hrajúceho kolegu. Vracia sa neodmysliteľná súčasť Edmundovych poskokov na čele s ešte (s)prostejším Bodrickom a štvorpercentne nevyrovnaným Percym. Prvé epizódy príjemne bavia dialógovými prestrelkami, aby od tretej s podtitulom "Brambora“ nabrala séria deštrukčné tempo, ktoré vydrží bez vážnejších zakopnutí až do konca. Práve „námornícku“ Bramboru považujem za najsilnejší diel s najlepšou epizódnou roličkou kapitána Ruma, výbornými scenáristickými nápadmi a vypointovanými vtipmi. Pre mňa najrýdzejšie obdobie Čiernej zmije plné satirického výsmechu doby aj keď potitulková scéna poslednej časti bola z môjho pohľadu zbytočná. Tretí Black Adder mal náročnú úlohu a to udržať krok s excelentnou druhou sériou. Dejstvo sa posunulo do ranného veku 19. storočia na panstvo Princa Regenta. Už vkusná úvodná znelka navodí do nálady kultivovanej doby honosných sídel, elegantných kostýmov a afektovanej spoločnosti. Samotná postava princa v podaní Hugha Laurieho častokrát irituje afektom a hlúposťou. O to viac poteší fackovací (neprekladať do angličtiny prosím) záverečný diel, kde si s Čiernou zmijou vymenia úlohy. Ešteže má seriál skvelého Rowana Atkinsona, ktorý dá svojim ostrovtipom znovu zabrať domácej kultúre, rovnako sluhovi Bodrickovi či odvekým rivalom zo Škótska a Francúzska. Po rozbiehacích úvodných epizódach je práve tá tretia s Francúzskou inváziou vôbec najlepšou, čo séria ponúka. Úvodná spŕška hlášok z baru ma totálne odrovnala, nehovoriac o scéne, v ktorej naštartovaná Zmija odkopne okoloidúcu mačku. V kocke hodnotím toto obdobie za vydarené, má veľmi silné diely (3,4,6) a pár vysoko nadpriemerných, ktorým to kazí iba redší výskyt vtipných momentov. Medzi treťou a štvrtou sezónou prišli hneď dva pozdravy od Zmijáka. Mini epizódka Roky kavalérie zo 17.storočia predstavuje Lorda Čiernu Zmiju a jeho snahu ukryť kráľa Charlesa I. pred šibenicou, aspoň tak sa to spočiatku javilo. Vzhľadom na krátku minutáž nie je čas na zbytočné odbočky, čím sa od prvej minúty spustí lavína gagov. Zmiják ako vzdialený bratranec D´artagnana nešetrí ostrovtipom, verný Boldrick tupými pripomienkami a kráľ svojou šušlavo neodolateľnou galantnosťou. Škoda len, že si námet neukradol viac než štvrťhodinový štek. Takto podaktoré tváre dostanú menej priestoru, ako by si zaslúžili. Oliver Cromwell prahnúci po hlave kráľa, by o tom vedel hovoriť svoje. Druhý z kraťasov si zobral na paškál čas radosti, splnených prianí a srdečného obdarovávania, no aspoň tak nás to učili. Dobráka Zmiju, čoby najláskavejšieho človeka Anglicka 19.storočia, určite tiež, čo pohladí po duši nejednu veriacu ovečku. Zlom prichádza s nástupom ožralého Ducha Vianoc, ktorý vyzerá ako keby vyšiel z priľahlých lesov Rockfordu, aby nechtiac vykecal, čo za čísla boli Edmundovi predkovia. Príbehovo pestrý diel ukazuje Čiernu Zmiju v rôznych obdobiach. Čoby chlapík s veľkým srdcom je viac zaujímavá ako zábavná kapitola. Zmiják by síce daroval aj poslednú obličku, ale genetické predispozície začínajúce ostrým jazykom a končiace šibalským pohľadom našťastie nezaprie. Príbehové odbočky do obdobia druhej, tretej a neexistujúcej futuristickej série sú osviežujúce a dajú zaspomínať na staré známe postavy v nových zápletkách. Tie však nedostanú toľko priestoru, aby slušná kadencia fórov hrala na pevnejších základoch a bola údernejšou. Najmenej zábavný je asi výlet do budúcnosti v rytme Gordona F, ktorý v zámerne gýčovom podaní nekladie ani tak dôraz na vtip ako na výslednú pointu. So záverečným prezretím "zlosynom chutí život viac“ však vianočné koledy dosahujú nového rozmeru a po humornej stránke naberajú na červených obrátkach. Boldrick, darmožráči, každý si príde na svoje. 4.séria je najnebezpečnejšou náložou od dôb kráľovnej Elizabeth. Zmiják tu predstavuje kapitána zákopovej jednotky, ktorého cieľom nie je sa stať vojnovým hrdinom, ale čo najrýchlejšie z vojnového frontu zmiznúť. Jeho priami podriadení mu to čakanie spríjemňujú po svojom a vo väčšej miere, než tomu bolo v minulých dekádach. Prosťáčik Bodrick je úžasný ako zvyčajne, poručík Hugh Larrie už nepôsobí otravne, ba dokonca nabral na sympatiách. Po absencii v tretej rade sa vracia Percy v koži svojrázneho generálovho poskoka Darlinga, ktorého priezvisko vyznie vtipnejšie v angličtine, a preto sa v dabingovej verzii hneď niekoľko fórov s ním stráca. Hlavnou hviezdou je znovu sarkastický Edmund, ktorý nič nestratil na svojom intelekte, snobskej povahe a suchom humore, s ktorým aj poprava nežného pohlavia vyznie komicky. Otváracia epizóda je tradične zoznamovacia, záverečná zas rozlúčková, ale čo sa deje medzi tým je explózia vyšperkovaných dialógov a ostrej satiry na armádne zmýšľanie a slepý patriotizmus. Neminie nás ani konfrontácia možno najvýraznejších komikov storočia Atkinson - Chaplin a vôbec najlepšia epizóda Vojenský Lazaret s nepredvídateľným rozuzlením a najväčším objemom vtipu na meter štvorcový. Jediné čo touto kapitolou života Edmunda obťažovalo bol neprirodzene výrazný smiech publika. Ach, keby sa dal vo všetkých sitkomoch vypnúť. Po štvrtej sérii si vypočujeme "Mám vychytralý plán pane“ ešte raz. Bestian sa s Baldrickom nechtiac vrátia v čase, aby sa zmocnili starých predmetov a popritom ovplyvnili tok dejín. Epizóda je na polhodinovú minutáž doslova nabitá nápadmi a venuje sa všetkým pre Britániu dôležitým obdobiam, ktoré Zmiják nestihol v seriále navštíviť. A či už zdecimuje Robina Hooda, odkloní Shakespeara na inú kariéru, alebo zničí vlastnú menu, ide len o zlomok toho, čo tento špeciál ponúka. Vskutku mi chýbala už len facka Johnovi Lennonovi počas duetu s uvrieskanou Yoko Ono. Hotový gejzír narážok a zbesilého tempa takmer dokonale zamaskuje jedinú slabinu a tá prichádza s hlavnou postavou. Zostáva tak veľkým paradoxom, že pri všetkých tých historických premenách zistíte, že tou najväčšou prešiel samotný Zmiják. Stále si uťahuje z Boldricka a má kopu nápadov ako prísť k bohatstvu, ale zo slovníka vypustil tie najcennejšie, toľko typické, uštipačné a neprirodzene dlhé prirovnania. To je asi jediná chybička krásy, na ktorú dočista zabudnete s jedným z najsilnejších záverov vôbec. Pri finálnej scéne a zasadnutím na trón (verte že to nie je spoiler) už len cítite zaslúžené zadosťučinenie po všetkom tej smole a odstrkovaní ústredného dua. Pár slov ku kauze dabing: áno, vypadol nahratý smiech, áno, je znesiteľnejší ako príšernosť z Novy, ale zároveň nie, nie je tak dobrý ako ten z roku 2008. Keď si to ale preložím, môžeme byť len radi, čím je viac mrších dabingov, tým bude národ jazyka znalejší. Tak a môžeme rekapitulovať. Zábavná jazda začala za kráľa Richarda IV. pomerne nesmelo, no kdesi v polovici 16. storočia chytila závratné tempo, s akým vytrvala až do konca 1. svetovej vojny. A že nikdy nevznikla V. séria zaoberajúca sa liverpoolskym fenoménom? Tento bôľ aspoň z časti zahojí prítomnosť troch bonusových epizód, kde sa cestuje do dinosaurích liet, spomína na mušketierov či spievajú vianočné koledy. A najlepšie na všetkom aj tak je, že sa dá seriál s odstupom času schuti pripomenúť. Veď prečo nie, Atkinson za 27 epizód dodal svojej arogantnej a pomstychtivej postave nepriestrelnú osobnosť, aká je toľko odlišná od tej Beanovskej a pritom sú obe rovnako funkčné, len so zásadným rozdielom. Zatiaľ čo je postava Beana pre každého, Zmija len pre určitú divácku obec.

Toulon sa rozhodol rozrozprávať o dávnych časoch kedy už síce nebol bohvieakým mladíkom, no plieskala s ním puberta, prevádzkoval divadlo a v laboratóriu miešal tajomný elixír života. Séria nám dorástla do najkrásnejšej podoby, príbehovo zakotvujeme v horúčke druhého svetového konfliktu a je na čo pozerať aj keď sú zrovna boje o nadvládu za humnami. Aby sa ale príslušníci čistej rasy dostali do výhody, túžia po tajomstve her Toulona, a teda oživovaní už neživého. Ten však nie je natoľko silný, aby sa im ubránil len nevinnou satirou z mini pódia, a tak musí v mene pomsty povolať zlých démonov. Samotní drevení panáčikovia sa zoskupili v plnej sile (čas pána Vardera má ešte len prísť), aby zobrali spravodlivosť do vlastných rúk, koltov, nožov, vrtákov či slizkých bozkov smrti. A ak vám náhodou niektorí bude chýbať, nezúfajte, počas filmu sa rodia ďalšie a ďalšie malé príbehy. Bábky si v nich brúsia pevný charakter a cit na prevzatie iniciatívy pri popravách. Nežiaducich postáv je tu našťastie dosť a odchádzajú krvavo a neokukanými spôsobmi. Iba taký Kovboj by mohol dávať školenia v presnosti streľby inak hroznej muške uniformovaných. Človek sa im ani nediví, prečo svoju misiu nezvládli, navyše im to kecá v angličtine a za zradu sa platí cena najvyššia, aspoň tak to kázal vodca, či?

Audiovizuálny orgazmus! Ako inak opísať štartovaciu štvrťhodinku, ktorá ma bez vrúcnych omáčok chytila a posadila na zadok. Ďalšie minúty krapet upustili od výraznej štylizovanosti a začali klásť dôraz na príbeh a postavy, ale to už ma mal Argento omotaného okolo prsta. Nečakal som, že jeho rukopis môže byť tak výrazný a už vôbec, že sa spracovaním bude dotýkať perfekcionizmu pána Kubricka. Stáva sa to tak v pedantne nasvietenej scéne, netradičnom snímaní záberov, trebárs aj cez žiarovku, práce s napätím, hercami, pomalým odhaľovaním minulosti, tak pompéznym finále, kde budú praskať omietky a rinčať črepy na podlahe. Nemalú zásluhu má na zážitku až hnusne intenzívna hudba, ktorá do vás pumpuje strach a neistotu. So Suspiriou som moc - moc spokojný a to ešte vrany šeptali, že to s opakovačkami naberie na sile.

Gojira neponúka len papundeklové besnenie, ale aj ekologicko-proti vojnové posolstvo navlieknuté na tenkú dejovú nitku. Oné vyčíňanie si tak človek spôsobil sám a pod metaforou môžeme hľadať vinníkov, tiež dúmať nad riešeniami, ktoré nebudú bez obetí. Moc sa pritom vydaril zvuk, rev netvora je skutočne hrozivý, výzor akýsi mix najzlejších jašterov našej minulosti a hudobné motívy pekne pracujú s napätím. Japonci mali s filmom zrejme aj medzinárodné úmysly a pre zvyšok sveta prispôsobili hereckú zostavu. Z tých dôležitých tu máme mladú Japonku, jej snúbenca, staršieho ekológa a vedca s páskou cez oko. Nemôže sa tak stať, že by sa nám ich tváre plietli ako tomu býva pri iných ázijských snímkoch.

Tak toto bola soda! Vážne si nespomínam, kedy som sa stretol s tak agresívnym spôsobom strašenia, moc pomohli tiež stiesnené priestory najnehostinnejších útvarov našej matičky zeme a ich odporní domáci by kľudne mohli vkráčať do jednej vitríny s alienom. Mal som v gatiach ešte ani nevykukli od kvapľov, no pri scénke, kedy sa odhodlali babám spríjemniť párty, kričal ako chlapec, ktorému pred očami prešlo auto psa. A to je len štartovné celého radu prečisťovákoch aké už radšej tlmil do vankúša. Je pravda, že sa mi babenky plietli a rozoznával asi len tri tváričky, no za svoje chovanie a lezecké schopnosti sa vážne hanbiť nemusia. Dokonca dali priechod živočíšnym pudom prežitia čo vždy u podobného typu filmu vítam. Rovnako ako som uvítal prepracovanú zvukovú stránku, dokonalé nasvietenie a špičkovú kameru s akou to jej obsluhovači určite nemali ľahké. Vážne uvažujem o dvojke aj keď viem, že halucinogénna bodka už dodatok nepotrebuje.

Poetická nádhera aká pohladí po duši, teda pokiaľ jej to dovolíte. A pritom je to tak prosté. Skúste len načúvať aj keď slová tu nenájdete, skúste sa nechať unášať farbami, ktorých jednoduchosť nemôže byť sýtejšia a najmä dovoľte nechať do seba plynúť obsah. A ten má čo povedať, je pravdivý a zrozumiteľný aj básnickým jazykom. Za správnej konštelácie hviezd vaše vnemy pocítia dotyk harmónie, smiechu, smútku. Hlavne prežijú niečo neopakovateľné, čo si budete chcieť zopakovať a smelo to odporúčať ďalej.