Paldiny

Úvodných 40 minút hrá ešte na temnú nôtu v štýle predchodcov, len o čosi v pokojnejšom tempe. Zoznámime sa s reportérkou naháňajúcou vlastnú kariéru, ktorú po večeroch zase naháňajú nočné mory. Snové sekvencie začnú dávať zmysel až v druhej polke, kedy konečne vypukne to pravé peklo. Pinheadovi sa prvýkrát dostáva riadnej pozornosti, no ten pravý rídzi metal začína až v nočnom bare. Tam sa to roztrhne s nebožtíkmi, akí končia fakt bizarnými spôsobmi. Po ňom sa pri prechádzke mestom zoznámime s novými cenobitmi a záťah zakončíme nočnou omšou, kde sám Pinhead bude rozdávať krvavú eucharistiu. Samotné zosmiešnenie Krista považujem za vrcholný záber série. Dvojité finále je vďaka schizofrenickému duelu dramatickejšie než minule, triky pôsobia vierohodnejšie, herci tiež do pohody a hudba, tá je rovnako ako tretí Hellraiser značne ovplyvnená rockovým vyvrcholením doby. A teda nižšie decibely na stiesňujúcej atmosfére a intenzite, no zároveň pridané basy v prospech bodycountu a coolovosti démonov. Mne to chutilo.

Kto tvrdí, že je Život chrobáka len pre deti asi sám zanevrel na čítanie medzi riadkami. Pixar tu nahodil rozhodne sebavedomejší kukuč a vytasil témy aké sa v animákoch často nenosia. Vykorisťujúca háveď vládne všetkým, mravčia sila má zas len tú vnútornú spiacu silu a do toho veľa menších spoločenských a osobných konfliktov aké v sebe skrývali po väčšinou tragickí cirkusanti. A to sme iba medzi riadkami, Život chrobáka hrá ďalej s pútavým a napínavým príbehom, niekoľkými exkluzívne spracovanými scénami (nálet vtáčika, dážď, cirkusové číslo) a milými postavičkami, z ktorých si získa najviac sympatií vynálezca Flik, jeho kočka Atta a najviac rešpektu pripadne vodcovi bandy, ktorého sila tkvie i v uvedomovaní si svojej najväčšej slabiny. Je tu skrátka toľko toho na sledovanie, že človek ani nemá čas vnímať, alebo mu nevadí redšia prítomnosť vtipu. Ale zas o to viac funguje dramatická a romantická linka.

Je pravda, že to príbehovo iba recykluje už odvysielané televízne epizódy pričom celá rada iných epizód má lepšiu zápletku (Trilogie omylů, Zdánlivě nekonečný příběh). Lenže kadencia hlášok, odkazov a vtipných gagov aké si tvorcovia po dvadsať rokov odkladali po šuplíkoch je smrtiaca. Simpsonovci nestratili nič zo svojho kúzla čo dokazujú vo výbušnej prvej polovici, v tej druhej sa v náznakoch pripomenie sentimentálna hodnota a chuť niečo viac odkázať. Samozrejme, že nehovorím iba o odkaze Toma Hanksa, aby sme ho nechali na pokoj. Ako väčšina i ja som si z filmu odniesol aké je jednoduché dať zbohom viere, aké je zložité (čítaj výnimočné) osloviť jedným a tým istým vtipom detského aj dospelého diváka. Takže vďaka Matte, podarilo sa ti vyvrátiť fámu, že bimbas do prístupnému filmu nepatrí, teraz už nezostáva nič iné ako len popriať veľa trpezlivosti a nových nápadov, žltá farba k televíznej obrazovke patrí, nenechaj ju odísť.

U Disneyho znovu oprášili predlohu Hansa Christiana Andersena a s ideálnym načasovaním využili predvianočný povyk do poslednej kvapky alebo vločky ako len chcete. V čom je Frozen iná (lepšia) od digitálnych kolegov? Zvieratká onemeli čo je po teatrálnych Madagaskarčanoch a iných vtieravých zveroch krok správnym smerom. Dvorný komik snehuliak Olaf sa drží v medziach únosnosti a aj keď je film výhradne smerovaný krpcom neotravuje ani dospelého. Na moje prekvapenie aj ten príbeh nie je až tak predvídateľný ako sa spočiatku môže zdať, máme tu kráľovstvo, nejaké to prekliatie, lásku na prvý pohľad a drevorubača pripomínajúceho Shreka. Animácia hodná vysokého rozpočtu nezaostáva, čo však nebaví je prahopustá jednoduchosť a popová uvrieskanosť muzikálových čísel aké by som neváhal do budúceho projektu vypustiť. Ako miliardový kino-hit určite sklamanie ako doobedňajší vianočný prebudzáčik plne funkčné. Deti sa samozrejme od obrazovky nepohnú ani v iné ročné obdobie.

Tvorcovia sequelu nešpekulovali a príbeh napojili prakticky tam, kde skončil prvý film. Ten sa len bleskovo pripomenie, aby mohlo dôjsť na krátke zoznámenie sa s novými tvárami a znovu otvorenie brány pekelnej. Dejová kostra je určite rozmanitejšia než tomu bolo minule, dostáva sa nám viac motivácií, viac zvratov aj brutálnych záberov (vykúpenie s britvou je riadne mäso). Celkovo prekvapil odvážny prístup k látke, prvá polovica tak ešte v znamení hľadania rozkoše, no druhá dovolí niečo nové, nakuknúť pod kožu samotnej temnote, kde má každý nešťastník svoju kutichu, kde vládne psychický teror, úzkosť a dezorientácia. Miestami možno až priveľká, nakoľko preživšia od minula nespoznáva miesto, kde bola pred pár minútami. V tejto fáze ale prekvapí gotické vykreslenie nekonečného labyrintu, pár neotrelých nápadov (potlačená sexuálna rozkoš, zrkadlá boľavej minulosti) či poodhalenie identity cenobitov. Nezaostáva tu hudobná stránka a príťažlivo je zvolený výraz farieb, aký skúša rozprávať inou rečou než tomu bolo doteraz. Netvrdím, že by som skôr neuvítal priamočiary smer bitúnku, predsa len to znechutenie a dusno bolo citeľnejšie predtým, takto aspoň viem, že tvorcovia nechceli priniesť na svet iba radového zástupcu, čo sa mal zviesť na sláve kultového originálu. Od čoho upustiť mohli, od nešťastného SW motívu, kedy sa nám to zase zaligoce nad rámec vkusu.

Ten najrýdzejší obraz doby, kedy horor musel byť pekelne krvavý, pekelne nechutný a skrátka pekelný vôbec. Máme tu sadistickú hračku privolávajúcu bolesť, utrpenie toho najhrubšieho zrna a jednu utrápenú dušu, aká by sa rada vrátila do sveta živých. Démoni podsvetia čoby sprievodcovia touto exkurziou nepobudnú na plátne dlhý čas, ale keď sa na ňom objavia, nie sú vôbec na smiech. Z veľkej časti môže za to šikovná práca maskérov a samozrejme desivý "look" tiahnuci sa vo vyhrotených situáciách. Vrchol predstavuje znovuzrodenie z podlahy, intenzívne pôsobí premena do ľudského stavu a luxusná je scéna v nemocnici. Herci chirurgicky presní, možno len to finále nešťastne zvolilo cestu paprskových trikov, scenáristickej naivity (kde sú povestné reťaze, keď treba) a hereckého omylu v podobe tínedžera, ktorý sa pri pohľade na zohyzdených pekelníkov tvári ako by ich vyrušila svokra.

Slovenská odpoveď na animáky pre dospelých skončila skôr ako sa stihla poriadne rozbehnúť. Stratila JoJ odvahu? Predsa len od tretieho dielu pritvrdili fóry na agresivite (policajti podobajúci sa údom). Stratil seriál sledovanosť? Nemyslím, veď ho bolo všade plno. Skôr bola výroba príliš nákladná, veď pilotná séria po 4 dieloch zrazu zmizla z obrazovky, potom prišiel silvestrovský špeciál a po dobrom roku bez akejkoľvek reklamy nastúpila séria druhá. Najväčší nezmysel akého sa tvorcovia dopustili, keď chceli byť okamžite kontroverzní a bez vytvorenia pevného základu len tak začali kopať do všetkého okolo seba. Prvý diel s podtitulom Mravec, Mravec mal myšlienku, zbytočne netlačil do extrémov (mimochodom jediný s cenzurovaným slovníkom) a pomaly zoznamoval s triom školákov a hlavným ťahúňom Cigáňom Pištom. Divákovi sa dostáva základný kameň dejovej osnovy trio školákov sa rozhodne pre reportáž, do čoho vstupuje vsuvka s glosujúcimi stromami čoby varianta na Ičiho a Skrečiho. Tá bude sprevádzať každú ďalšiu epizódu. Druhý diel prináša extrémny pokles vtipných momentov aj príbehu, ktorý je len okopírovaný z prvého dielu. Načrtnuté postavy sa rozhodli zostať na mieste a výprava do budovy STV, kde sa to hemží votrelcami a zombies, skrátka nudila. Vrchol seriálu prichádza dvojdielom s Rytmausom, kde sa duplo na plyn s kadenciou gagov a neotrelých nápadov (klip je bezkonkurenčný), lenže s opakovaným pozretím si všimnete viacerých hluchých miest. Tie má na svedomí prítomnosť ústredného tria, ktoré čo do hĺbky nemá moc ponúknuť a iba dokola recykluje tie isté hlášky a rasizmom zaváňajúce narážky (na M1 by seriál sotva uspel). Po tomto diely sa rozbehlo viac sóloviek, Pišta sa upísal reklame a novoročnému príhovoru, stromy zas strihli silvestrovský špeciál a ostatných zúčastnených stiahli do krátkych internetových skečov. Po dlhšej odmlke sa seriál vrátil na obrazovky epizódou Osada Paradaj, ktorý až do príchodu moderátorky Kvetky celkom šlape, po tom čo začne rozdávať súťažné úlohy ide kvalita rapídne dolu. Nasleduje slabučký Rádioaktívny diel o otepľovaní s vybuchujúcimi géjmi. Dvojdielom Bryndza je všetko po starom, príbeh so satirickým pohľadom na drogy dostáva znovu hlavu a pätu, do čoho ešte privodí brutálny záchvat smiechu legendárny telefonát motorkára na tiesňovú linku. V poradí deviata epizóda si podala Mrázika a Vianoce všeobecne. Prvýkrát už bez loga JoJ pobaví extrémne vtipná konfrontácia Rytmausa s Mrázikom. Inak šlo o priemer s originálnymi úvodnými titulkami a vkusnou záverečnou rozlúčkou postavičiek aké sa dovtedy v seriáli objavili. Doposiaľ posledná desiata časť podávajúca si sledovanosť patrí vôbec k najslabšiemu čo Lokal TV prinieslo. Príbeh je znovu zasadený do parodovaného filmu (Pán prsteňov), ale na rozdiel od Mrázika sa nám dostáva iba náznaku humoru. Zato príval vulgarizmov dosiahol svojho maxima na čo dopláca nápad s cieleným výsmechom komerčných televízií. Všetky epizódy spoločne s krátkymi štekmi sú k videniu na oficiálnej stránke Lokal TV, ktorá ignoruje rozdelenie na série a iba jednoducho k dielom priraďuje číslovky s názvami kapitol. Tento seriál mal potenciál pokiaľ vsádza na príbeh a nielen fórky. Musí si tak len počkať na väčšiu vyzretosť tvorcov, ktorí to po animačnej aj dabingovej stránke zvládajú, iba zatiaľ nepoznajú mieru a ich príspevky doplácajú na nevyrovnaný humor a neučesané spracovanie. Ale i tak, klobúk dole, že sa do niečoho podobného u nás odvážili vôbec pustiť, čo k tomu ešte dodať? Len tak ďalej. Chcem nové epizódy, nové postavy, nové príbehy, nové nápady a ako náhle príde deň, keď na Pištu narazíme v Simpsonovcoch bude misia splnená.

Už úvodná melódia navodí zimomriavky, no čo si Aronofsky pripravil s nasledujúcimi minútami sa len tak nevidí. Bez akýchkoľvek príkras sledujeme ako ústredné postavy prepadajú svojej závislosti a čo všetko sú schopné pre ukojenie ich potrieť obetovať. Režisér nenápadne zoznamuje s pravdepodobnými štartérmi tejto krivej cesty a za pomoci jemu typických fínt (bohatý arzenál zrýchlených, neprerušovaných aj dynamicky prestrihaných záberov) vygraduje príbehy do bolestivého vyvrcholenia. Záverečné minúty s urevaným soundtrackom a nezávideniahodnou realitou neprestáva šokovať a nič na tom nezmení ani zbytočný tragikomický tanec s moderátorom z reality show.

Ťažká existenciálna dráma o človeku hľadajúceho vzorec pre pochopenie nášho bytia. Film sa zaoberá otázkami akým často nerozumieme, čo je možno väčším darom ako keby sme sa ich snažili pochopiť, nebodaj zhmotniť. V tejto sureálne ladenej snímke vystupujú hneď tri pohľady na vec, pričom ten náboženský a ekonomický je upozadený nemenej atraktívnym vedeckým. Je genialita dar alebo prekliatie? Ťažko povedať. Dá sa všetko vysvetliť číslami? Snáď nie a ak sa mýlim dúfam, že na správnu rovnicu nikdy neprídeme. Takto zostáva pre diváka najnebezpečnejšou "iba“ forma spracovania Aronofského diela. Režisér zručne využíva kombináciu nepríjemných zvukov a podivných obrazov navlieknutých do depresívneho čiernobieleho hávu. Originálnou kamerou, častokrát sledujúcou hlavnú postavu z tých najbizarnejších uhlov, sa režisérovi podarilo docieliť požadovaného efektu. Netypickým strihom zas zvýšiť pocit vnútornej klaustrofóbie. Finále obsahuje exkluzívnu vŕŕ scénku a najmä uspokojujúci nejednoznačný výsledok. Ten síce nemá tak silný dopad, aký sa podarilo docieliť nasledujúcim žalospevom, ale bude chcieť vŕtať hlavou tak dlho, až kým nesiahnete aj po poslednej hviezde.

Po tom čo bol režisér kritizovaný za zdĺhavé prednášky si došlo pokračovanie hneď po niekoľko zásadných zmien. Okrem toho, že sa menej vysvetľuje a viac behá, prešlo zmenou aj uchopenie fabulových postupov. Príbeh sa pre tentokrát pohráva s myšlienkou zakoreneného stretu vedy a cirkvi, čím opäť vychádzajú navonok nečisté praktiky svätej strany. Spracovanie však upúšťa z podrobného skúmania, tento raz ide o čas, čomu je prispôsobená dynamika rozhovorov, neustály sled udalostí a pravidelný príliv zvratov. Po technickej stránke niet čo vytknúť, Howard si vyšší rozpočet aj istú voľnosť užíva ako pri masových scénach tak i sadistických popravách. Anjeli a démoni sú síce priateľskejší k divákovi, za to pre nárast nelogickostí (čerstvo ocejchovaný kňaz sa vydáva po stopách zločinca, Apokalypsa bez obetí) pôsobia menej realisticky, čím strácajú na atraktívnosti * * * * * Dlhšie hodovanie krýs na čerstvej mŕtvole, detailne zobrazená krvácajúca tepna, headshoty a bolestivejšie upálenia - to prináša SE. Iné pridané scénky ako tie s hodinkami nemajú opodstatnenie. Rovnako ako tomu bolo pri Da Vinciho kóde aj táto verzia nosí českú zvukovú stopu.