SeanLSD

Emmerich na entú - a absolútnu! Nie že by 2012 nebolo rovnako prihlúple a podľa tej istej schémy ako ostatné jeho fláky, ale tentokrát je to natočené s takou chuťou, dobrými hercami a zdravým kusom odstupu, že sa nedokážem ubrániť nadšeniu - čo som rozhodne nečakal... Tá rodinka vyvolených ako zo Starého zákona - s tak gargantuovskou porciou šťastia, že ju musela vybrať aspoň od miliardy spálených, utopených a rozmliaždených pozemšťanov - totiž uniká autami, lietadlami a archami cez a pod a skrz padajúce cesty, mosty, mrakodrapy, mestá, hory a kontinenty s takou pompéznosťou a štýlom, že ma donútila výskať od nadšenia. Wow! - tak nejak sa Roland ešte raz vypäl, aby ma totálne zničil svojou nádhernou, definitívnou deštrukciou, a už nikdy viac by sa o to nemal pokúšať, pretože viac už sa mu to nemôže podariť!

2047. hodnotenie na ČSFD - pretože čas stále plynie a cesta naspäť je nemožná...

Horor desivý a chladný ako zamrznutá krv. Upíri a polárna noc, že na to nikto neprišiel skôr ! Keď ráno nevyjde slnko, kto ich zastaví ? Kruté a depresívne, miestami šokujúce, väčšinou stiesňujúce. V záplave brakov vydávaných posledné roky za horory, všetkých tých debilných vyvražďovačiek pre dementné decká, je to niečo ako svieži závan klasiky v novom šate, čo ako paradoxne to znie ! Pritom sa nedeje nič prevratného, zachovaná je tá najklasickejšia schéma hororu - mestečko odrezané od sveta zoči voči nepredstaviteľnej hrôze, postavy ubúdajúce rýchlosťou svetla ( alebo žeby tmy ? ), ľakačky, skrývačky aj chvíľka triumfu, zdesenie z nakazenia a sebaobetovanie, zvestovateľ temných správ aj hrdinstvo obyčajných ľudí atď, atď.. Logické nezrovnalosti vo filmoch veľmi riešiť nezvyknem, a v tomto žánri už tobôž nie, inak by som sa musel napr. opýtať, kde tvorcovia prišli na to, že polárna noc na severe Aljašky trvá 30 dní ( keď trvá v skutočnosti viac ako 2 mesiace . . :D ) ? Na SILENT HILL sa 30 DNÍ NOCI nechytá, ale je to jeho príbuzný, ktorému priaznivci hororu nebudú mať veľmi čo vyčítať. Nie je to horor revolučný, ale musím povedať, že som na plátne už dávno nevidel tak desivú beznádej. A málokedy bol východ slnka smutnejší . . http://www.nekultura.cz/film-recenze/30-dni-dlouha-noc.html

V porovnaní s inými americkými "paródiami" po roku 2000, aj predchádzajúcej tvorbe Craiga Mossa, to vyznieva takmer ako sofistikované dielo. Hlavne spočiatku slušne rozbehnuté zosmiešňovanie "found footage" žánru a kdejakých afektovaných "reality series" však ku koncu stráca kompaktnosť a stále viac pribúda nezmyselných a nevtipných vložiek až je z toho celkom nezmyselný a otravný film, pri ktorom divák zabudne, že do polovice boli aj celkom podarené vtipy.

Iba hlupák tu môže rozprávať o histórií. Miniatúrny teroristický štát ovládaný fašizmom versus liberálne svetovládne impérium a otázka, kto dal svetu viac... 300 je práve naopak dokonalým stelesnením mýtického filmu, jedným z najlepších spôsobov zobrazenia podstaty legendy, čo som mal kedy možnosť vidieť. A je pravdou, že legenda nevzniká činom, ale tradovaním a v ľudských dejinách zohráva mimoriadnu úlohu... - ako aj noví hrdinovia, ktorí sa ňou inšpirujú. Oni posúvajú dejiny. Vraví sa aj, že medzi hrdinom a hlupákom nie je veľký rozdiel. Podobne ako veriaci, šialenci či vizionári, dosahujú šťastia v neochvejnom presvedčení, za ktoré zomrú s blaženým úsmevom na tvári. ___ Zvrátené ( pretože netreba zabúdať, že bitku pri Thermopylách považoval za najslávnejšiu epizódu gréckych dejín aj sám Hitler a priamo sa ňou inšpiroval v prípade Stalingradu ), ale fascinujúce umelecké dielo. Perfektné skĺbenie dvoch umeleckých foriem, komiks v pohybe. Zovreté a koncentrované. Poetika traileru úspešne natiahnutá na celovečernú stopáž. Tak opojne krutý a súčasne úžasne poetický mytologicky pôsobiaci film tu nebol snáď od BARBARA CONANA. Neuveriteľne vystihnutý fatalizmus, estetika tela, smrti a odvahy. Obdivuhodné, dráždivé a kontroverzné. Ako ostatne aj celý ten skutočný príbeh, skrytý za legendou...

Ten najvhodnejší film, ktorý som mohol navštíviť na MDŽ, škoda že bez naladených kamarátov. V stručnosti to najlepšie vystihol chlapík, čo vrazil do kina s pokrikom : "SMRT PERŠANŮM!" Dalo by sa hodiny diskutovať o tom, či je legendaristicko - historickú koncepciu 300 vhodné opakovať. V ohľade formy a dramaturgie je VZOSTUP RÍŠE jasný pokles, hoci zvládnutý viac než dôstojne, čo sa príbehu a "historickej" stránky týka, je zas ďaleko záživnejší - o čo sa ostatne posnažiť mal, aby nezostal len u obyčajného kopírovania estetiky spomalených záberov, špliechajúcej krvi a extrémne čiernobieleho fatálneho nepriateľstva. Poctivo sa snažiaci, no stále dosť nevýrazný Themistokles, charizmou zdaľeka nedosahujúci Leonida, nemusel byť hlavnou slabosťou, ale nakoniec mu to vďaka ostatnému výsledku nevďačne prischlo. A vďaka opäť raz neodolateľnej Eve Green dokážeme tentokrát fandiť aj záporákovi, až s ľútosťou som si po celý čas uvedomoval jej nevyhnuteľný koniec. V čom sa celkom očakávateľne VZOSTUP RÍŠE svojmu predchodcovi bohate vyrovná, je falšovanie dejín...- pretože inak by vôbec nemohol byť filmom, ktorým byť chcel. A dejiny poskytujú ešte bohaté priehrštia podobných historiek, takže bez strachu - pokračovať ďalej je možné donekonečna. Už aby tu boli PLATAJE!

Poctivý western – v tom najlepšom slova zmysle – a zároveň dôkaz, že dnes už takmer nejde skĺbiť umelecké ambície a čistotu tohto žánru. Dnes si už totiž ani taký film nemôže dovoliť striktne čierno-biele narysovanie dobra a zla ( hoci neviem, aké bolo rozloženie vlastností v originále a rozhodne nejde tak do extrému ako ZABITIE JESSEHO JAMESA ). VLAK DO YUMY je silný príbeh, v ktorom však obrovský dramatický náboj námetu zostal trestuhodne nevyužitý, a jeho spracovanie v pomalom rytme nepríjemne dráždi. Na príbeh o výnimočnej odvahe, ktorá vyplynie iba z bezvýchodiskovej nutnosti je málo dynamický A nepôsobí dosť fatalisticky, čo by pravda nevadilo, keby sa nespreneveroval reálnosti, ktorej dojem sa tak veľmi snaží vytvoriť – pretože zhlnúť až hlúpu záverečnú prestrelku a niekoľko naozaj zásadných logických kiksov som nedokázal ani ja, čo mávam inak realitu vo filme celkom v paži, ak je tak naladený celok. Divák sa tak musí sústrediť na prepracované postavy, či chce alebo nie . . a tie sprostredkované hereckými výkonmi potom aj prinesú skutočný pôžitok zo sledovania. Crowe je skvelý, hrozne si svoju postavu užíva, nemôžete si nevšimnúť vedľajšieho, no kilometer nad prériu vytŕčajúceho Fostera, a Bale exceluje ako obvykle, hoci v kladnej úlohe nemá veľmi čo hrať, podobne ako v NOVOM SVETE. Ako výnimočné dielo si dokážem tento ( anti? )western užiť iba skrze psychologizmus a neľahké úvahy o ľudskom osude a situáciach, do ktorých priviedol ústrednú dvojicu, rovnako ako vedľajšie príbehy, ktoré zazneli z ich úst. Je to morálna dilema ako hrom, poctivosť zas vyzerá ako chudobná príbuzná a zmysel pre morálku hraničí so šialenstvom. Aj vďaka tomu je lákavý a obdivuhodný ako väčšina takmer nedosiahnuteľného... Lúzer, ktorý vykoná nemožné, je v peknom protiklade k drsnému machovi, ktorý má všetko, ale je úplne nikým. Fakt, že bez Wadeovej pomoci nemôže byť úspešný– čo je tiež dosť absurdný zvrat, ale dobre dokladá jeho takisto zložitú protichodnú povahu – už nezohráva natoľko dôležitú úlohu. Podstatné je, že sa tak napriek svojmu životu a možnosti ľahších riešení za cenu morálneho ústupku predsa rozhodol... Na tom vlastne príbeh a jeho príťažlivosť stojí – na dvoch nesmierne zložitých charakteroch, ktoré na seba pôsobia a vyvolávajú v sebe tie najneočakávanejšie postoje a reakcie, ktoré prekvapujú aj ich samotných, ale na ktorých a za ktorými si ako tvrdí muži činu Divokého Západu pevne idú a stoja – nech už nám to vo výsledku príde akokoľvek absurdné...

Ach jaj, tak už aj k nám dorazil ten nešťastný trend hraných scén a "sprievodcov" dokumentárnym filmom, ktorí objavujú jeho tému spolu s divákom! Bože, prečo!? Prečo sa musím pozerať na nejakých dvoch študákov-pátračov, ktorých z neviem akého dôvodu namontovali do filmu a ktorí sa snažia vylúdiť na svojich tvárach celú škálu emócií, pričom mňa rozčuľujú, seba strápňujú a ten silný príbeh, o ktorom sa pojednáva, degradujú ? Osudy dvojice V+W za druhej svetovej vojny patria k tým silným príbehom o vôli, odvahe a vynaliezavosti ľudského ducha v túžbe po slobode a spravodlivosti, ktoré fascinujú a oduševňujú už len ako samotné holé fakty. Ale tri štvrtiny obrazovej zložky tohoto filmu je úplne zbytočná hmota, nič, prázdno, čo je škoda už len preto, že informačná časť nie je na zahodenie a prináša aj zaujímavé a prevažne neznáme poznatky, ako cesty troch kópií správy k západným spojencom alebo vyjednávanie maďarskej židovskej obce s Adolfom Eichmannom či horký kanadský súdny proces s popieračom holokaustu, v ktorom Vrba neuspel. No, podobne ako Bebjakova SPRÁVA, ani tento film  neprezentuje V+W tak, ako by si zaslúžili. Snáď do tretice.

Už len za schopnosť natočiť ľudsky citlivú a pritom inteligentne zábavnú komédiu na tak prekérnu tému je skutočne umenie, ale Judd Apatow to potiahol ešte ďalej, keď ju rozviedol do zaujímavých súvislostí v podobe vplyvu na ostatné, charakterovo pekne rozpracované vedľajšie postavy, ktoré prirastú k srdcu ako málokedy.

Už sám zámer parodovania komédií, ktorých samotnou podstatou je do istej miery preháňanie, nedáva zmysel... ale tento výsledok navyše dokazuje, že pánom Seltzerovi a Friedbergovi, či ako sa volajú tí hrôzostrašní dementi, pribudla zdatná konkurencia..