SeanLSD

Ak by ste sa k tejto surrealistickej hororovej groteske dostali náhodou a nie preto, že vyhľadávate filmový bizár, veru neviem, či by som vás ľutoval alebo vám závidel. Zmätok nastáva už keď si uvedomíte, že hlavné postavy sa volajú Georgeous a Fantasy. A keď takmer jediná mužská postava zahlási: "Leone said, your music is better than Morricone´s", malo by vám byť všetko jasné... - ale nebude. Ak má tento film nejaké príbuzenstvo, tak nejde o Leoneho, ale Argenta. A podobne ako SUSPIRIA z toho istého roku je to číra filmová imaginácia, ktorá sa ťažko popisuje slovami.

Najviac mi to pripomínalo VAN HELSINGA, len lepšie natočeného, brutálnejšieho a pusteného väčšou rýchlosťou. Podobne ako SÚDNY DEŇ je to krvavá zábava s mišmašom motívov, ktorá sa bez nadýchnutia valí dopredu a ani trochu sa neberie vážne. V momentoch, kedy to scenár vyžaduje, tak pôsobí nepresvedčivo až trápne. Nasadené nemilosrdné tempo, z ktorého sa do konca nezľaví, vôbec neumožňuje dostať sa do príbehu. Marshall totiž vôbec nebuduje atmosféru ani vzťah k postavám. Tie sú nahodené ako šablóny - ostatne podobne aj centrálny dej - a jednotlivé zastavenia príbehu nevyťažené a nedotiahnuté, skok sem - skok tam. Trollovia, zombies aj pekelné monštrá ako vystrihnuté zo SILENT HILLU, už ani nehovoriac o vyslovene luxusnej Babe Jage, tak vychádzajú nazmar, podobne ako hláškujúci Hellboy, studená škótska výprava či pekná morová čarodejnica z Artušových čias. Po tejto skúsenosti by som vážne ocenil, keby Marshalla vrátili ku komornejším projektom s pevnými mantinelmi, kde je jeho udivujúca energia využitá pre dobro projektu a nápaditosť vyniká ďaleko efektívnejšie.

http://www.nekultura.cz/film-recenze/hellboy-2-zlata-armada.html

Veľkolepý (a drahý) hororový opus na najdlhšiu noc v roku bol starostlivo vybratý ako predmet neskonalej túžby po chytrej a hlbokej filozofií hrôzy z fyzickej bolesti, Veľmi slušný Remake-Reboot-Sequel legendárneho HELLRAISERA, o ktorom som už ani neveril, že vznikne, vyčnieva po dvoch dekádach lacných fetišistických videoshitov nielen rozpočtom a filmárskou snahou, ale hlavne čo sa týka príbehu s jeho halucinačnými špliechancami nádherných detailov. Nie je to geniálne ako originál, nepôsobí to v rámci súčasnej tvorby nekompromisne ani vizionársky, ale je to hrozne poctivo prepracované, a krásne pracujúce s Barkerovými motívmi. V mnohom je nový PEKELNÍK poplatný súčasným trendom, hlavne čo sa týka "emocionálnej" ukecanosti vzťahových línií, zamrzí aj oplieskané a dnes už trápne "zradcovské" klišé a veľký rešpekt som necítil ani z príliš "krásnych", uhladených cenobitov. Beriem ale, že sú to umelci telesných tkanív, takže po zhodení tých lacných sado-maso oblečkov minulých dielov si môžu dovoliť vyzerať vo svojich vypreparovaných telesných kreáciach až metrosexuálne elegantne. A popritom tu mám v rámci možností spletitý príbeh a po poltucte lacných polystyrénových pokračovaní z pivnice ozajstnú veľkú výpravu s úchvatnou architektúrou, jemným umeleckým dizajnom a prekrásnymi rekvizitami. Ano, v tejto línií môžete znovu spustiť sériu pokračovaní! Veď ako vraví nový trans-bi-femi Pinhead: "Enough is a myth"!

Oh, no tears, please. What a waste of good suffering! ___ Prečo je HELLRAISER geniálny ? Lebo vznikol z ničoho, história jeho vzniku je jedným z tých veľkých príbehov z dejín filmu, ktoré fascinujú, lebo túžba tvoriť, realizovať svoju víziu v nich stojí nad všetkým ostatným. Z mála peňazí vyťažil neskutočné veci, necháva priestor predstavivosti, tak ako veľké knihy... Väčšina ostatných dielov sa snaží ukázať nepredstaviteľné, ale iba jednotke sa to vďaka náznakom a úžasnej práci s tajomnom podarilo... pretože za príbehom nebola iba exhibícia, ale skutočná vízia veľkého umelca, vychádzajúca zo strachov a túžieb, ktoré sú univerzálne. A hoci prešlo 30 rokov. keď príde krvavý efekt, ešte stále vyráža dych... - a to sa nikdy nemôže podariť obyčajným filmovým remeselníkom.

Z piateho dielu série, ak má na ne vôbec odvahu dívať sa, musel mať radosť aj sám Clive Barker. Noirová atmosféra s psychologicky prepracovanou postavou nejednoznačného detektíva pripomína niektoré jeho poviedky aj film LORD OF ILLUSIONS a pozornosť tvorcov si tu zaslúžil každý detail. Paradoxne prvá časť série, ktorá šla priamo na video, má nielen profesionálny look a nápaditý prístup k téme, ale aj bezchybnú precíznu réžiu, prekvapivo výborný výkon hlavného hrdinu, fantastickú hudbu a stále skvelé efekty. Nie že by sme ako diváci netušili, kam to bude smerovať, ale prepadanie sa do šialenstva je pôsobivé a uvedomenie si pekla dostatočne znepokojivé..Osobne som veľmi šťastný, že sa mi podarilo z toho pekelného kruhu uniknúť... prehral som si znovu niekoľkokrát prvú emotívnu scénu s Josephovou krásnou rodinou a tou nádhernou prostitútkou, a vypol film tesne predtým, ako otvorí kocku. Radšej večnosť váhať, či som neurobil chybu, ako celú večnosť svoje chyby opakovať...

Ambiciózny scenár s pôsobivým rozmachom v čase i priestore katastrofálne doplatil na producentské zásahy a výsledný patvar stojí za pozornosť hlavne pri komentovaní s kamošom po litri vína. Nikdy totiž netušíte, čo sa bude diať v nasledujúcej chvíli a przniace strihy vás z ničoho nič prenášajú do nezmyselných scén, doslova šokujúcich vsuviek a (ne)vysvetlení. Vidieť z nich, že nápady neboli zlé - vysvetliť pôvod kocky v minulosti a definitívne sa zbaviť pekelnej brány kdesi v budúcnosti - a to veľmi originálnym spôsobom na vesmírnej stanici v charakteristickom tvare - mi príde logické a súčasne i hodne kreatívne. Aj v tejto podobe sa však zo skazeného HELLRAISERA: BLOODLINE stáva najprekvapivejší diel série - čo zrejme aj bolo zámerom, len asi nie v takejto podobe. Vrcholom všetkého je z cestovania vesmírom zozelenelý Klincohlav, ktorý sa všade motá ako taký retard a neprestajne žvaní, kecá, melie... bez hlavy a päty, až v takých krčmovo-shakespearovských rozmeroch.

Keby som sa dlho nečudoval, aké hrozné to je, umriem od nudy! Najviac ma prekvapilo, že ten film nebol ani o byľku lepší než Harlinov. Čo som ostatne mohol čakať od rutinéra Ratnera, ale na tak neuveriteľne rutinérskej fušerine sa musel aj on prekonávať! No nestačil som sa diviť! Tie najhoršie klišé podané najtuctovejším spôsobom. Okej, nemám už 12, ale aj televízny HERKULES s Kevinom Sorbom bol lepší! Prečo niekto s toľkými peniazmi neotvorí školskú čítanku starogréckych mýtov a nevytiahne stade ten príbeh, namiesto aby vymýšľal takéto obohrané sračky?! Nebyť Rocka (a jeho bohovskej vizáže, len nech sa jej chlapík drží!), nemám nervy to dopozerať, fakticky! Jediná čestná hviezda za neho a za zvieratá – Hérine hady, Lernská hydra, Nemejský lev, Erymantský diviak, a vlci, tí boli! A videl som ich už v traileri, takže ostatok je len stratený čas života...

Najviac o tomto filme vypovedá skutočnosť, že Renny Harlin je v propagačných materiáloch stále označovaný za režiséra CLIFFHANGERA, akoby ďalších 15 filmov jeho pravidelne navyšovanej filmografie ani neexistovalo! A pritom réžia je tu zďaleka to najlepšie, hlavne lahôdkových akčných scén, v aréne vo svojej prehľadnej efektnosti priam ukážkových. Ale scenár je príšerná demencia, množstvo scenáristov nenasvedčuje ani tak spolupráci, ako skôr tomu, že si fušovali do remesla - nepochybne k uspokojeniu producentov, ktorí chceli dať každému niečo a napokon neuspokojili nikoho. Že urobili z Herkula tradičného = tragického romantického hrdinu by som ešte skusol, ale nie s tak nemožným nemehlom v hlavnej úlohe! Niečo tak vážne myslené a súčasne absurdne komické ako bol tento voskovaný napumpovaný Romeo ani nepamätám. Veľmi podobné POMPEJE boli 1000-krát lepšie!

Vedomí si toho, že na Herkulove silácke kúsky nemá TV produkcia dosť silácke efekty ( a je pravdou, že lepšie vyzeral aj o 10 rokov starší, televízne prevarený predchodca ), stavili tvorcovia na umný scenár. Ten je postavený na súperení ( a zmierovaní ) ženského a mužského princípu, fatalizme pokrvného a rodového intrigovaniu a nevyhnutných tragédiách, presne v duchu antickej drámy a s najväčšou pravdepodobnosťou aj reálnej histórie starovekých a stredovekých spoločností. Vo svojich motívoch veľmi výstižný mytologicko-historický prepletenec a obraz, dostatočne verný tradičnému podaniu a súčasne ho reflektujúci. V postave Herkula sa vymaňuje z pradiva pevných pravidiel starého žánru i pravidiel archaického sveta povier, mágie, svojvôle panovníkov a rozmarov bohov, ich servílnosti i nepriateľstva. Oproti iným spracovaniam za posledných x rokov, ktoré si s Herkulom svojvoľne robia čo chcú, je zaujímavé sledovať, ako si s tradovaným podaním herkulovskej mytológie poradil scenárista Charles Edward Pogue. Zmeny, ktoré uskutočnil, sú v záujme príbehu ( a možno aj berú ohľad na reálny rozpočet ). Kým zachované starogrécke cykly sú na dnešok predsa len trochu príliš cyklické a lineárne ( Héra na Herkula pravidelne zosiela šialenstvo, on v jeho záchvate niekoho zabije a potom musí svoju vinu vykupovať ponižovaním sa a službou ), tu sú dobre zakomponované do celkovo sa vyvíjajúceho a k zaujímavému záveru dospievajúceho príbehu. Aj Herkulových úloh nie je 12, ale 6, no oboznámený divák objaví aj tie ostatné, predvedené v správnej chvíli k lepšej službe celému myšlienkovému konceptu na iných miestach príbehu.Večná škoda rutinérskeho, či ( lacného ) TV spracovania, ale obávam sa, že výborne poprepisovaný známy cyklus by zrejme aj v inom prípade dokázalo oceniť iba minimum divákov...