SeanLSD

Neskutočné 80s Béčko v ktorom sa Delon pred zenitom prispôsobuje ich priamočiarej brutalite a svoju trademarkovú oblekovú eleganciu mení na americký štýl a vynáša na špinavé ulice plné menšín, subkultúr a konzervatívnych hajzlov preberajúcich iniciatívu. Výsledok je dosť crazy. prvú polovicu som si vravel, pre pána, keby aspoň nezbalil inšpektorku!, ale potom to už začne byť chvíľami tak ujeté a Delon raz šialený, a hneď nato umiernený, že v toľkých polohách (asi troch) som ho nevidel vo všetkých jeho filmoch dohromady. K tomu úžasne brakové hlášky ako "Mám čierny pás zo všetkého." alebo "Aj tak ste nemali šancu - 60 na jedného."

Triky pre mňa nie sú všetko, zato však farby a tóny áno, a preto hovorím : Nádherná štylizácia ! Na to ja mám strašnú slabosť, rovnako ako na grandiózne fatalistické eposy akýchkoľvek starých kultúr. Koľkokrát sa mi v duši rozozvučala ozvena toho takmer nezvládnuteľného vytŕženia, ktoré som ako úplne malý znovu a znovu prežíval pri sledovaní OPIČIEHO KRÁĽA ? Nespočítam, ale vďakabohu som zistil, že tú strunu stále v sebe mám, hoci skrytú pod nánosmi vekov.

Neuveriteľný príbeh o tom, ako sa jeden stal z komika prezidentom je jedna vec, niečo úplne iné je, že sa mu to podarilo v krajine nielen s veľkými problémami, ale práve v dobe, kedy tie najväčšie stáli za rohom...  a tak sa chlapík ešte rýchlejšie presvedčil, že politika predsa len funguje inak než showbiznis. Už predtým videl, že problematickú vlasť nevylieči zo všetkých ťažkostí len tým, že skúsi hovoriť pravdu, že bude vtipkovať a obsadí vládu mladými odborníkmi bez politických skúseností. A tak sa mu rúcala jedna za druhou a hoci jeho popularita vydržala, jeho víťazná parlamentná strana Sluha národa spadla už po roku z preferencií. Nebola to strana v pravom slova zmysle, bol to jeho produkt - ktorý na rozdiel od neho nevydržal. A priepasť medzi realitou a fikciou sa začala roztvárať ešte viac. ___ Okrem iných tu zaznie aj zaujímavá myšlienka, že "Zelenskij prezidentom" bol projekt oligarchov, ktorí chceli poraziť Porošenka a jeho súčasťou - prípravou - bol aj samotný seriál SLUHA NÁRODA. Ako väčšina vecí to tu však iba zaznie a nepátra sa po potvrdení alebo vyvrátení ďalej. Ďalšou nevýhodou dokumentu je, že v ňom Zelenskij účinkuje len z archívnych záberov a že je rozhádzaný, nejde ani chronologicky ani systematicky. Už zmienená povrchnosť a náhodnosť - že autorka nejde do hĺbky v žiadnej téme, ktorú jej film nakusol (a že ich nie je málo) zamrzí. Zdá sa však, že ide o televíznu publicistiku - čo znamená málo peňazí, málo konexií a málo času. UKRAJINSKÝ SLUHA NÁRODA je tak predovšetkým portrétom pre tých, ktorí vôbec nevedia. Ale dnes už vie každý...

"Ak chceš byť kráľom, nestačí jednať ako kráľ. Musíš ním byť." A to Guy Ritchie nepochybne je. Nekorunovaný kráľ svojho vlastného žánru, o ktorý sa podobným sposobom snažilo množstvo epigónov, ale žiadny to nedokáže spraviť tak ako on. A hoci tempo je pomalšie a hrdinovia starší (hoci rozmýšľam, či ich imidžom Ritchie hipsterom podlieza alebo sa im vysmieva) princíp je stále ten istý - zauzlovaná vychytralá cool gangsterka s plejádou fantastických postáv zahratých prvotriednymi hercami s takou chuťou, že si to chcem púšťať znovu a znovu, prehrávať si jednotlivé ich repliky a stále si ich rovnako vychutnávať aj vtedy, keď už ich viem naspamať. To sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, keď som dostal na cédéčku ZBAĽ PRACHY A VYPADNI a to isté platí aj pri GENTLEMANOCH. Dalo by sa namietnuť, že je to stále to isté. Ale čo na tom, keď je to stále rovnako geniálne a keď takéto filmy nerobí (alebo urobiť nedokáže) nikto iný ? Popri ostatných plusoch ich totiž podobne ako predchádzajúce svoje autorské filmy natočil Ritchie s takou suverenitou, že výsledok nesmie nikoho nechať na pochybách, kto je skutočným kráľom tejto džungle. Iba to skončilo a chcel som to vidieť znova. A to už sa v strednom veku zas tak nestáva...

V podstate nemám čo vytknúť! Konečne poriadny moderný slovenský historický film, poctivo, otvorene, odvážne a so zameraním na detail zobrazujúci dejiny každodennosti a realitu našej mnohonárodnostnej minulosti. ___ Vidím početné výhrady vzniklé ahistorickým vnímaním historickej látky. Celkom príznačne pre dnešok však nie sú zamerané proti multi-kulti kozmopolitnej spoločnosti, ale proti údajnému pretláčaniu LGBT ideológie. Nuž, podľa mňa sú skorej komentátori na to vysadení, keď si nevšimli, že film obsahuje celý rad rozličných podôb sexuálnych vzťahov a ich proporcionalita je vyvážená. Homosexuálne vzťahy existovali aj v minulosti, chvíľami rovnako rozšírené ako dnes a žiadni transvestiti tam nepobehujú... A že tam nie sú žiadne pozitívne mužské postavy.. - no ale ani tie ženské predsa nie sú žiadne ideály! Sú to proste ľudia, obyčajní a veľmi reálni. Áno, okrem toho, že je to silný historický film, je to aj silne ženský film, ale čo sa čudovať, keď ho stvorili ženy... A aj keď to bude kdejakým skrytým patriarchalistom vadiť, tak toto pohlavie má leví podiel na tom, že v posledných dvoch rokoch naša kinematografia dosiahla istej profesionálnej a umeleckej hranice, za ktorú sa už netreba hanbiť. Aj hlavná ženská herecká päťka je brilantná, takúto odvahu a presvedčivosť v našej kinematografií rozhodne nevídať! ___ SLÚŽKA navyše okrem zaujímavého zážitku, doslova osobného prežitku minulosti, spláca dlh tým našim predkom, pre ktorých bola práve taká existencia, akú film zobrazuje, náplňou väčšiny života...

Ukazovať dno kam spadla slovenská kultúra ako nejakú "smotánku" bola ohyzdnosť už aj predtým, ale až tá karikatúra ženy, čo jej už roky vojvodí, tomu nasadila korunu.

Opäť hrozne intenzívny Polanski, neznesiteľne provokatívny, spoločensky závažný a pritom atmosférický, thrillerovo napínavý a prekvapivo prekvapivý - tým, že som z hľadiska všetkých týchto faktorov okrem žánru očakával, že sa dej ku skutočnej, objektívnej pravde nedopracuje a divákovi zostane bez ohľadu na možný záver iba mučivý nepokoj, že sa nedozvie, či spravodlivosť bola vykonaná, alebo nie, resp. či nebola vykonaná príšerná nespravodlivosť... Najhoršie - i najlepšie, ako sa to vezme - na celom brilantnom filme ( hlavne dialógovo ) je, že keď sa napokon k finále prepracuje a zbaví človeka pálčivej neistoty, nie je spokojnejší... pretože to celé svojou ľudskosťou ( nie v pozitívnom slova zmysle ) získa omnoho brutálnejší rozmer, nejednoznačnejší a pritom pochopiteľnejší - pohnútky k celej tej príšernej histórií, dennodenne sa opakujúcej kdekoľvek na svete, sú svojim spôsobom jednoduché a prirodzené a človeku ( hlavne mužského pohlavia ) tak (ne?)pochopiteľne lákavé. A to desí.

Srbské kultúrne centrum na mňa vybalilo túto nápaditú minimalistickú mozaiku, odzbrojujúci odraz súčasného balkánskeho človeka. V jednej chvíli, posilnený sladkým južanským vínom som spadol zo stoličky, bolo to pri poznámke: "Všetci iba na to čakali!"

Už som dávno nemal tú česť, ale kedysi som ju videl v televízií mnohokrát a vždy ma bavila.

Geniálne!