SeanLSD

Tušil som, že idem na film, čo vyrobili hlavne pre hŕstku takých, ako som ja, a ktorý by mal byť tou najhoršou možnou voľbou na sledovanie v prvý deň po tom, čo som sa vyhrabal z niekoľkotýždňovej depresie zavinenej neprítomnosťou lásky, ale myslel som si, že to bude len taká dickovská paranoidná romanca naplnená Rebeccou Ferguson. To by samozrejme úplne stačilo na nekritickú plnú paľbu, ale REMINISCENCE je okrem toho aj plnohodnotnou noirovkou o zlomených ľuďoch v ťažkých časoch so zmysluplným sociálnym kontextom, dobre vykresleným skoroapokalyptickým prostredím polozatopeného Miami a plnými charaktermi. Nie že by som to potreboval, keďže tieto hrátky s časom, osudom a spomienkami považujem za najsilnejšiu tému a filmársku výzvu vôbec, ale takto nápadito skĺbené žánry s výborne vyváženými zložkami a logicky vystavaným príbehom, v ktorom sú všetky rekvizity využité v jeho prospech, to je splnená méta kvalitnej kinematografie zložená z ingrediencií, ktoré mňa osobne vždy zaručene dostanú.

Myslel som, že takéto filmy sa prestali točiť kedysi v 20. storočí...

Celý čas som mal pocit, že to je to, čo som vždy chcel vidieť!

No tak ale toto páni, to je akčňák ako hrom!

Trošku prilepšujem za oddanosť myšlienke, lebo je tu veľa spievania aj vtedy, keď by už fakt nemuselo (napr. keď postava hovorí "Nie"). Ale zase niektoré iné scény sú ohromne našlapané a plné filmárskej radosti a mágie. Ako séria videoklipov od interpreta, ktorého uznávate, ale nemáte zas tak radi.

Já ti nevím, Guyi. Už pri traileri som mal ten pocit, čo pri sledovaní celého filmu - a prekvapenie neprišlo! - že tento ROZHNEVANÝ MUŽ mi nesadne. Je to tak strašne tvrdé, chladné, nekompromisné, supervážne a dobre zrežírované, že by som si to mal vážiť, ale pritom vlastne aj hrozne jednoduché a v podstate neprístupné ako sám hlavný hrdina.

Byť jednoduchší je oslobodzujúce, ukazujú nám už celé roky filmy o kdejakých blbcoch. Manu a Jean-Gab sú ale v tejto zdanlivo prostej rovine aj zaujímavo vytvorené charaktery, jeden je Pán citoslovcí a druhý Majster cvičiteľ, čo aj obriu muchu naučí nosiť banány. Ich príbeh (kľudne by som si dal celý seriál alebo 12 pokračovaní) je neuveriteľne pohodová letná absurdita s nádychom surreálna a čiste 80´s no problemo štýle, po ktorej máte náramnú chuť ísť sa rozšupnúť za 8,50. A bude aj kafíčko! Pravdaže - najdôležitejšie a nadovšetko je mať k tomu - k čomukoľvek (vrátane sledovania tohoto filmu) - dobrého parťáka!

Rozmýšľal som, ako veľmi vadí, že som nevidel posledných cca 15 filmov marveláckej kinonovely a či sa mi na ČIERNU VDOVU vôbec chce pozerať. Nakoniec nevadilo. - ale aj tak je to jaksi rovnaké ako tie filmy, čo som videl pred x rokmi. A mám ktovieprečo podozrenie, že tých 15 vynechaných bude podobných...

Závidím Paulovi to číre chlapčenské nadšenie, čo pretrváva už 30 rokov.

Ďalšou a ďalšou sériou sa Hank s rodinou a s nimi celé CALIFORNICATION iba nezmyselne cyklí a devalvuje a divák nadšený prvou sériou sa postupne musí zmieriť s tým, že sa zvrhol na niečo iné, ako to, čo ho spočiatku zaujalo. Štvrtá séria síce ponúka skutočnú drámu v súvislosti s obvinením zo zneužitia a zaujímavé prostredie Hollywoodu, ale šanca nie je príliš využitá, a hoci by sme sa s hlavnou postavou mali ocitnúť na úplnom dne, v skutočnosti pokračuje všetko vo vyjazdených koľajach. A Hank Moody, napriek tomu, že konečne zase niečo napíše, už definitívne nie je sympatickým spisovateľom v kríze, ale chronickým prúserárom a kurevníkom, ktorému to, čo ide (teda písanie, zvádzanie a sex), ide automaticky a všetko ostatné konštantne a flegmaticky posiera. Plejáda excentrických figúrok aj starých známych, ktoré mu sekundujú, je síce zábavná, ale prudké striedanie a nevyrovnanosť výborných, priemerných aj vyslovene trápnych momentov robia už iba konzum z pôvodne milovanej záležitosti.