SeanLSD

Sledované od februára do mája 2024. _ Druhá séria EUFÓRIE je nekonečná vyhrotená situácia, v ktorej človek definitívne prestáva hrdinom závidieť ich mladosť, krásu, sex, drogy a večierky. Tu už nie sú žiadni vinníci, sú len obete. A seriál definitívne prestáva byť "zábava" aj pre samotného diváka. Je to hlboký ponor do vyextrahovanej dekadencie dnešnej mládeže. A pritom zachované to, čo je pre teen vek trvalé bez ohľadu na dobu – silné city, idealistické predstavy o živote a vzťahoch a fatalistické konanie. Plus starý dobrý freudizmus – nie spoločnosť, politika, technológia… - ale neprítomný ocko (a prítomné drogy) sú spúšťačmi abnormálneho správania. _  Hodnotiť tu časti osobitne, nielen diely, ale hádam aj série, nemá veľmi zmysel, čím ďalej, tým viac vyznieva EUFÓRIA ako celok, a aj v rámci dielov si prechádza ľubovoľne medzi postavami, ktorých osudy sú previazané. Iba výnimočne sa prezentuje ako seriál s uzavretými, charakteristickými epizódami, väčšinou ide skôr o moderný trend sledovania krátkeho seriálu ako dlhého filmu naraz, v jednom ťahu, prípadne na pár šupov. A podobne sa to má aj so sériami - sú tu veci, ktoré sa doriešia, aj tie, ktoré sa nechávajú otvorené do tretej série. A tak to môže ísť donekonečna – tak ako život. _ Sam Levinson si na rozdiel od prvej celú druhú sériu napísal a zrežíroval sám. Niet sa mu čo čudovať – stvoril popkultúrny fenomén a chce si ho ďalej robiť iba podľa seba – a výsledok dosahuje väčších výšok, ale aj nedostatkov, ako v prvej sérií. Z rozličných pohľadov sa mu dá všeličo vytknúť... Dosť zvláštne rozvíjanie (či skôr zdržovanie) zápletiek stojí proti režijne a štylisticky neuveriteľne premysleným jednotlivým scénam. V tých jednotlivostiach je to ale majstrovské a ako celok emocionálne zasahujúce až zdrvujúce, čo je pre mňa rozhodujúca kvalita.. Ťažko si vybavím porovnateľné dielo, ktoré by tak presvedčivo sprostredkovávalo pocity a komplexné emócie, vrátane tých najextrémnejších.

Herecká ansámbl je niekde úplne inde než býva obvyklé u céčkových akčňákov a preto som čumel ako puk, že skoro celú polovicu filmu nedôjde na tie obvyklé detské strieľačky vo vidláckych exteriéroch, ale nechajú tie baby predviesť sa a dokonca im píšu ozajstný scenár... Normálne sa mi chvíľu nechcelo veriť, že to má na svedomí Asylum, lebo dokonca aj réžia vyzerá, že jej nešéfoval nejaký amatér z ulice. Potom však, v druhej polovici, asi aby sa zavďačili svojim verným fanúšikom (pretože pre koho títo ľudia točia??) prídu tie stupídne štandardné atribúty pseudoakčnej sračky a postavy aj scenár zhlúpnu raketovou rýchlosťou... ale na časomieru som pozrel len zopár ráz a čo si budeme hovoriť - väčšina filmov Seagala či Lundgrena je ďaleko horších! Vlastne mi bolo naozaj ľúto, že sa nevydržali snažiť až do konca, pretože prvá polka ma vyslovene bavila.

Kde inde si doplniť túto pixarovskú lahôdku ako v Paríži obložený syrom a bagetami ? Navyše v deň, keď som zachránil myšku ? Ale to mi pravdaže nikto neuverí...