Raccoon.city

Podľa historičky Eleny Kurincovej navštívil generál Piccioni Vajnory 24.5.1919. Podľa dostupných informácií to bola sobota a nie nedeľa. Veľká noc v roku 1919 bola 20.-21. apríl. Takže pravdepodobne nejde o Kvetnú ani Veľkonočnú nedeľu.

Do filmu vzniklo množstvo záberov urobených z auta alebo z motorky. Na motorkách sedeli aj skúsení profesionáli, vtedajší majster sveta vo šlapačkách Petr Dobrý, či neskorší plochodrážnik Zdeněk Kudrna, ktorý zomrel predčasne v roku 1982 na pretekoch v Holandsku.

Na natáčanie "vyfasovali" novú americkú kameru značky Mitchell, ktorá vtedy stála milióny. Jej výhodou bolo, že mala výbornú statiku. Kamera bola pripevnená na statíve, ktorý museli koľkokrát ovládať dvaja ľudia. Kamera umožňovala používať objektívy s dlhými ohniskami. Nakrúcali sa z veľkej diaľky a celé to malo inú perspektívu.

Sprievodcom hercov v Bechyni bol Viktor Sodoma (Michal), ktorý mesto poznal. Študoval v 60. rokoch tunajšiu keramickú priemyslovku.

Miluše Voborníková (Markéta) bola v prvom rade speváčka, v dobe natáčania nová v divadle Semafor a iba príležitostná herečka. Kvôli úlohe si u susedky v pražských Vršoviciach objednala troje letné krátke šaty. Mali staroružovú farbu, čo nie je v čiernobielom filme vidieť. Šaty, ktoré si nechala súkromne ušiť, jej ale nenechali, zostali trvalo v Barrandovskom ateliéri kostýmov. Pri natáčaní mala spadnúť z motorky a veľmi sa bála, ale motorkár išiel veľmi pomaly a dopredu jej povedali, ako má padať z motorky a následne sa kotúľať.

Režisér Jan Kačer spomína: "Bola to krásna práca s milými hercami a príjemným štábom. Raz točili tzv. nočku, čiže nočné zábery. Všetkým som v miestnej pekárni, ktorá piekla celú noc, kúpil za päťdesiat korún sto horúcich rožkov."

Podľa režiséra Jana Káčera mal snímok pololegálny osud. Vo filme na záver znie pieseň Petra Skoumala a Jana Vodňanského "Všetko je premenlivé". Obaja tvorcovia mali už v tom čase problémy s režimom kvôli postojom k roku 1968. A aj preto film nedali vôbec do distribúcie a režisér nedostal ani korunu honoráru.

Hneď v úvode je vidieť známu železničnú trať z Bechyně do Tábora, ale režisér podotkol, že nemohli s kamerou vlak poriadne zachytiť, hodiny čakali na záber. Vo filme je vlaku nakoniec len kúsok.

Režisér Jan Kačer požiadal režiséra Pavla Juráčka, aby to natočili spoločne. Odmietol, ale nakoniec sa na pľaci niekoľkokrát predsa len ukázal.

Režisér Jan Kačer spomína: "K réžii tohto filmu som sa dostal náhodou. Bolo po roku 1968 a dobrí režiséri mali zákaz. Scenár zostal vo výrobnej skupine, kde som robil literárneho poradcu. Niekomu napadlo, aby som to natočil ja, lebo nič proti mne nemali."

Film sa natáčal v uličkách, na oblúkovom moste, štvrti Zářečí v parku medzi kláštorom a vilou Elektra, pri rieke Lužnici, Vyhnanickom rybníku, Černickou oboru a na skalách Židově strouze, všetko v meste Bechyne a okolí. Bechyni a jej okolie si Jan Kačer nevybral pre exteriéry náhodou. Študoval tu v 50. rokoch keramickú priemyslovku. Natáčalo sa aj v obci Bečice, kde mal režisér chatu.

Premiéry sa nedožili Jára Kohout (opilec Láďa), Antonín Jedlička (Montág) a autor hudby Jiří Šust.

Režisér Muchna si pivo z miestneho pivovaru, kde sa natáčal film, tak obľúbil, že si objednal od nich pivo do svojej reštaurácie v stredných Čechách.

Most z ktorého sa na príkaz sypala soľ do vody, ide ponad rybník Vítek. Most sa dostal do filmu minimálne ešte dvakrát, a to v rozprávke Z pekla šťastie (1999) a v dráme Všetci moji blízki (1999). Most, ktorý je kultúrnou pamiatkou, bol postavený v roku 1781 a tvorí ho 5 oblúkov z lomového kameňa. Bol súčasťou pôvodnej cesty medzi Starou Hlínou a Třeboní a dopravným účely slúžil do roku 1988. Most zničili záplavy v roku 2002. O rok neskôr bol opravený a pri jeho rekonštrukcii bol použitý pôvodný materiál a vzhľad sa maximálne priblížil pôvodnej podobe.

Armáda Kara Mustafu Pašu nemala tristotisíc vojakov. V skutočnosti bol jej počet 138 až 170 tisíc vojakov, v ktorom sú už zarátané aj armády Tatarského Krymského chanátu a Uhorské vojsko Imricha Tököliho. Presný počet skúsených tureckých vojakov bol iba 50 tisíc, zvyšok boli neskúsení vojaci rôznych národností ako Rumuni, Moldavčania. Kara Mustafa, ako sa ukázalo neskôr, veľa vecí podcenil aj vo výbere armády.

Film zostal bez pozornosti odborného a bežného tisku. Snímke so zvláštnym prepojením dvoch žánrov nevenovali svoju pozornosť ani kritici. S nástupom normalizácie sa film na nejakú dobu vytratil z distribúcie. Za rovnakých okolností bol Kája Saudek na vrchole svojich tvorivých síl viacmenej ignorovaný. Bohužiaľ sa po tomto filme k práci na filme už ani raz nedostal.

Vo filme sa objavia časti z rôznych komiksov Káji Saudka: "Pepík Hipík", prerábky stránok z komiksu o Muriel, dokonca jemnejšia varianta z komiksu "Kdo by nezabil bestii". Nadšenie zo Saudkových kresieb bolo tak veľké, že počas premietania filmu niektorí z fanúšikov fotili jednotlivé kresby. Taký vzťah k tvorbe kresliara zdieľali aj premietači, ktorí vystrihovali jednotlivé okienka s kreslenými pasážami. Vo filme sa prvýkrát objavili fragmenty z druhého komiksu o Muriel, ktorý tiež nebol nikdy vydaný, "Muriel a oranžová smrť".

Kája Saudek pre nový film vytváral aj propagačné materiály, a to vrátane niekoľkých verzii plagátov. Jedná sa o štyri realizované verzie plagátu, z ktorých je iba jeden celo kreslený. V prípade ostatných dokresľuje fotografie a dopĺňa ich tak, aby znázorňovali komiksovú stránku filmu. Na starosti Káji Saudka boli aj ďalšie propagačné materiály, ako napríklad štvorstranný leták, ktorý obsahoval zábery z filmu a krátky rozhovor s režisérom Oldřichom Lipským. V zloženom stave leták napodobňuje komiksový zošit s portrétom Jiřiny Bohdalové (Sabrina) s Lubomírom Lipským (Georg Camel) na titulnej stránke a zoskupením gangstrov na poslednej.

Miloš Macourek bol v dobe písania scenára pomerne blízkym priateľom Káji Saudka. Mal komiksy rád a bol so spoluprácou so Saudkom spokojný, preto počas písania scenára pre nový film s výtvarníkovou účasťou priamo počítal. V propagačných materiáloch film charakterizovali ako "komixo komediu". Film bol vymyslený ako žánrový experiment s vizuálne nezvyklou formou.

Jediný film, v ktorom hrali súčasne bratia Jan Saudek a Kája Saudek.