Raccoon.city

Už v roku 1895 bolo toto dielo vydané v češtine nakladateľstvom J. R. Vilímek po názvom "Ocelové město". Až v roku 1911 bolo toto dielo v češtine vydané z jeho prekladom pôvodného francúzskeho názvu "Pět set miliónů Begumy".

Autorstvo tohoto románu vydaného prvýkrát v roku 1879 je sporné, lebo je doložené, že základom knihy bol text od iného francúzskeho spisovateľa dobrodružných kníh André Laurieho, ktorý Jules Verne prepracoval.

V roku 1982 nakrútil v Československom rozhlase rovnomennú rozhlasovú hru režisér Jiří Horčička. Hlavné úlohy nahovorili Josef Somr, Viktor Preiss a Jaroslava Adamová.

Film bol v roku 1979 ocenený na 17. festivale českých a slovenských filmov v Hradci Králové. Zvláštnou cenou a na 19. festivale filmov pre deti v Gottwaldove Cenou Českéj míerovéj rady. V roku 1983 bol na 1. medzinárodnom filmovom festival mladého diváka vo Francúzkom Laone ocenený Ludvík Ráža cenou Čestné uznanie za filmy Tajemství ocelového města a Poslední propadne peklu (1982).

Trochu tezovitý, protivojnový príbeh pre mládež presvedčivo buduje pochmúrnu atmosféru Oceľového mesta, ktorého totalitné usporiadanie malo byť obrazom devastujúceho, vykorisťovateľského kapitalistického systému.

Vladimír Javorský (Ctibor Voříšek zvaný Kyslík) povie svojej známej z knižnice Michaele Dolinovéj (knihovníčka Anna), keď sa rozprávajú o sfilmovaní knihy "Bedári", že román bol prvýkrát sfilmovaný už v roku 1918. Ale prvýkrát bol román sfilmovaný už v rokoch 1909, 1913,1917. V zmieňovanom roku 1918 takýto film neexistuje.

Vladimír Javorský (Ctibor Voříšek zvaný Kyslík) priniesol svojej známej z knižnice Michaele Dolinovéj (knihovníčka Anna) knihu z názvom "666 profilů zahraničních režisérů" od autorov Jaroslav Brož & Myrtil Frída, ktorá vyšla v roku 1977 iba v jedinom obmedzenom náklade 10 000 kusov a v súčasnej dobe ju vlastniť je rarita.

Diváci seriál prijímajú s kladnými ohlasmi, aj keď je každému jasné, že sa v podstate jedná o klasickú štátnu totalitnú propagandu. Avšak už ani režim sa tento fakt nesnaží nijako zvlášť zakrývať. Dôkazom toho je napríklad aj uvedenie Československej ľudovej armády v záverečných titulkoch čoby koproducenta seriálu.

Režisér Gejza Dezorz autom prechádzal popri Vysokých Tatrách, v rádiu šli správy a jedna z nich bola o českej turistke, ktorá sa stratila na túre. Potom zistil, že v Tatrách ročne zmizne vyše dvanásť ľudí a nikdy sa nenájdu, nanajvýš objavia časť tela alebo o rok pár kosti. Tento mrazivý fakt mu vnukol nápad na spracovanie. So spisovateľom, publicistom, dramatikom a scenáristom tureckého pôvodu Agda Bavi Painom si sadli k počítačom a napísali prvý scenár k filmu.

Rekvizitár filmu mal na pľac zabezpečiť slepé náboje, ktoré mávajú kartónový projektil, no podarilo sa mu zohnať iba ostré. Tie potom rozobral a urobil z nich slepé, no použil pôvodný olovený projektil. To bol dôvod, prečo sa guľka roztrieštila a zasekla v hlavni pri skúšobnej streľbe. Následne sa zbraň odložila a nepoužívala, použila sa až o dva týždne neskôr. Brandon Lee (Eric Draven) nezomrel, ihneď bol rýchlo prevezený do nemocnice. Stratil ale veľké množstvo krvi a ani po 6hodinovej operácii ho doktori nedokázali zachrániť.

Vladimír Hajdu (Ján) sa počas natáčania platonicky zamiloval do španielskej herečky Maru Valdivielso, ktorá stvárnila postavu menom Diva.

Vladimír Hajdu (Ján) spomína, že herec Remi Martin bol anarchista a divoká povaha. Dokonca to došlo tak ďaleko, že Hajdu sa bál s ním nakrúcať náročné scény. V dobe natáčania ako na zahraničného herca sa doslova nalepila celá Bratislava, ktorej výstredný herec platil pijatiku. Hajdu ho priviedol na chalupu Maťa Landla, kde preverovali, či pijú viac Slováci alebo Bretónci.

Z neznámych dôvodov bolo zmenené meno postavy stvárnenej hercom Miroslavom Nogom. V technickom scenári bol uvedený ako Bradatý, vo filme však bolo meno zmenené na Nosatý.

Rozprávka sa natáčala taktiež na poľskej strane Tatier a v slovenskej dedine Vojka nad Dunajom, v chránenej prírodnej rezervácii na Dunaji pri Komárne s názvom Lélský ostrov.

Honorár Adiny Mandlovéj (Eva) bol 5 000 korún.

Honorár Vlastu Buriana (Rozruch) bol 150 tisíc korún. Adina Mandlová (Věra) si presadila aj napriek menšej roli honorár 100 tisíc korún.

Róby a šaty pre Adinu Mandlovú (Zuzana) do filmu boli šité vo vtedy najprestížnejšom salóne v Československu – Salon Podolská.

Podľa osobného svedectva historika Václava Březiny bola natočená ešte scéna zo Zuzaninho (Adina Mandlová) bytu, v ktorej Kristiána / Aloisa (Oldřich Nový) zvádza, do filmu však nebola zaradená a vraj je zachovaná v NFA.

Sekvencia, v ktorej je Kristian (Oldřich Nový) zobrazený len záberom na jeho kráčajúce nohy, bola starostlivo pripravená a spočítaná na sekundu presne. Zámerom bolo čo najviac oddialiť zobrazenie tajomného hosťa – napokon aj jeho tvár sa prvýkrát objavuje v zrkadle, nie priamo.

V Orient bare bol na pohľad nákladný bar postavený za necelý týždeň z náhradných a zvyškových materiálov.