Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Animovaný
  • Sci-Fi
  • Komédia

Recenzie (171)

plagát

Woman at War (2018) 

Toto je tak roztomilo bizardne-severský film, ktorý pohladí po duši. Odrovnalo ma búranie štvrtej steny s turistom. A tá kapela!

plagát

Zaklínač: Vlčí sen (2021) 

Audiovizual výborný, ale ak toto je ukážka toho, ako verní budú predlohe, tak to nech radšej už nič ďalšie nerobia.   To, čo mi vadilo najviac, je, že vývoj charakterov tam nebol žiadny, respektíve je veľmi odbitý.   Ale to ostatné nebolo o nič lepšie. Čarodejka privolávajúca monštrá, a pritom sama vraví, ze je proti monštrám (zaklínačom) a ľudia úplne v pohode bojujú spolu s monštrami proti zaklínačom? Znamenia, ktoré by si s ničím nezadali s bežnými kúzlami mágov (príliš silné)?   Ďalší z filmov, ktorí možno označiť "Bol by to obstojný XY, ak by sa to nevolalo XYZ" - bol by to obstojný akčný animák, ak by sa to nevolalo Zaklínač.   Mám pocit, že duch kníh (aj hier) im uniká.

plagát

Králi videa (2020) 

Unikátny dokument o časoch, ktoré sa už nevrátia - a ktoré som už nezažil, ale jemne som ich lízol (doma sme mali takúto VHSku s filmom Modrý Hrom (1983) s polským lektorom, a ten film som ako dieťa žral - fascinovalo ma, prečo sú tam dve zvukové stopy a prišlo mi to strašne cool :) ).   A je skvelé sa dozvedieť o skupine ľudí, vďaka ktorým to celé bolo možné, a že medzi nimi bol aj Ondřej Neff alebo František Fuka, ktorý sa pre mňa stal známym až vďaka videohernej scéne, ale teraz mi je jasné, že tam sa dostal vďaka rýchloprekladom - robil napr. oficiálny preklad návodu k Redneck Rampage (Naše hovna jsou i vaše hovna!).   Zaujatých 4/5*, lebo je to kusisko histórie Slovenska, Česka, Maďarska aj Poľska :)

plagát

Love, Death & Robots - 2. svazek (2021) (séria) 

Kvalitatívne rovnaké ako prvá séria, ale náhodnému okoloidúcemu sa môže zdať, že menej, lebo dielov je viac. Keď si ich ale pozriete, zistíte, že tam je z každej z variácie aspoň jeden - jeden-dva komické, jeden vážny, aspoň jedno klasické sci-fi, post-apo, a zopár slabších (zaujímavý nápad, ale nevysvetlený / atmosférická jednohubka bez príbehu (forma nad obsahom)).   Ten vážny príbeh ma zasiahol najviac, lebo už z traileru som usudzoval, že je to sfilmovaná poviedka Popkomando od Paola Bacigalupiho - nemýlil som sa, a je výborne spravená.   Určite budem rád, ak vznikne aj tretia séria a budem rád, ak sa vrátia k pôvodnému počtu dielov.

plagát

Rodinka Bélierovcov (2014) 

Príjemné francúzske prekvapenie, ktoré zahreje na duši :)

plagát

Duna (1984) 

Videl som tú najdlhšiu, trojhodinovú verziu – a bol som šokovaný, koľko toho povynechávali oproti knihe až tak, že nechcem vidieť, ako hnusne vyklieštená musí byť tá pôvodná kinoverzia.    - výpravu a audiovizuál riešiť nebudem, i keď mi nesadli, beriem to ako autorskú interpretáciu často krát veľmi halicnogénneho textu a nejednoznačných opisov, ale to čo Lynchovi neodpustím, je zobrazenie mentatov ako fanklubu Leonida Brežneva – obzvlášť, keď medzi nimi a ostatnými ľuďmi žiaden zjavný rozdiel nie je, až na modré oči   - nepochopiteľné (a na produkciu nákladné) odchýlky od predlohy – navigátori ako groteskní mimožemštania? WTF? Zbytočná smrť Duncana Idaha, ktorého sa len v scenári zbavili, a čerešničkou na dorte bolo „tajné bojové umenie Usúla“ – vydávať zvuky počas pálenia z hranatých zbraní – nielen, že si to celé vymysleli, bolo to totálne béčkové, lebo nemali na post-produkciu, aby im z tých fiktívnych zbraní lietali nejaké projektily, takže to vypadá rovnako trápne ako pálenie zo zakňaktelov v Hviezdnej bráne, keď k nim zabudli pridať efekty (zasvätení vedia).  Toto boli scény, kedy akékoľvek zahĺbenie do filmu išlo do hája   Hlavný problém filmu je niečo, čo som dúfal, že sa tomu vyhnú: úplne vyzradenie hlavných zvratov knihy na začiatku, v prológu (čo chcú potom ukazovať po zvyšok filmu?) a opisovanie rozprávačom(!) toho, čo by mal divák zažiť vo filme, často krát počas toho, ako na to pozerá – ten istý hriech, ktorý urobil z Atlasu Mrakov nepozerateľný paškvil, urobil z Duny presne to isté. Prvá tretina filmu sa ako - tak drží predlohy, ale druhá a tretia už strašne skáču v deji a vynechávajú kopu dôležitých vecí a pre diváka neznalého predlohy sú určite mätúce – to je nezvládnutá scenáristka ako vyšitá.   Posledná tretina je uponáhľaná, zbytočne filmová smrť jedného zo záporákov, koniec ju useknutý, ale ten debilne-naivnučký epilóg, hovoriaci o tom, ako hlavná postava odteraz všade vo vesmíre rozsieva lásku, pokoj a dobro – to čo, dopiči?   Ako sci-fi priemerné, ako adaptácia Duny podpriemerné.

plagát

Dobrodružstvá Buckaroo Banzaia naprieč 8. dimenziou (1984) 

"Wherever you go... there you are." Toto bola tak prazvláštne pitomučká absurdnosť, že ani neviem, čo si mám o nej myslieť. Doteraz neviem, či ten film mysleli úplne vážne, alebo sa rozhodli, že natočia ten najbizarnejší úlet, aký ich napadol. Ten film obsahuje snáď všetky možné geek trópy (hlavný hrdina je neurochirurg, tajný agent a rocková hviezda v jednom (kam sa hrabe Jára Cimrman), ktorá náhodou objaví mimozemskú hrozbu), ale tak zle použité a sfilmované, že sa celý čas smejete na tom, ako to nefunguje. PS: Ten melón nevysvetlili!

plagát

Ztracení chlapci (1987) 

Konečne si pozrel toto eponymum 80. rokov, a veruže bolo sa na čo pozerať: od vkusného soundtracku, atmosféry letných nocí, džezového koncertu na pláži, cez účesy (Kiefer Shuterland s mulletom!) až po módu, tento film videli snáď všetci, čo vtedy vyrastali. Je cielený na masové publikum, hrá tam vtedy vychádzajúci fešáčik Corey Haim (ktorý, ako mnohé deti z tohoto obdobia, dneska už nežije - predávkoval sa) a nebyť slabšieho scenára poslednej tretiny a nedopečeného konca (podobne ako Americký vlkodlak v Londýně (1981)), určite by to išlo do červených čísiel, atmosféru a spád to malo. Takto je to slabší priemer.

plagát

Colectiv (2019) 

Otrasný dokument o katastrofálnom stave nemocníc v Rumunsku. Začalo to tragédiou s požiarom v klube Colectiv, ktorý by bol v normálne funugjúcom štáte len poznámkou pod čiarou, lenže pacienti s minimálnymi zraneniami z tohto požiaru začali v nemocnicach umierať v priebehu niekoľkých týždňov po ňom. Tak sa do toho oprela skupina novinárov a začali to vyšetrovať. A klub bol len špicka ľadovca. Nielenže mi to pocitvou investigatívnou novinárčinou a ich odvážnosťou pripomína nedávne udalosti s Jankom Kuciakom, ale je mi aj zle z toho, keď si predstavím, že by niekto mne blízky išiel do takej nemocnice. Ani neviem, či mám davať číselné hodnotenie - reže do živého.

plagát

Mesiac 44 (1990) 

Tučné guily pleasure. Tento film si pamätám v telelvíznych programoch v 90. rokoch, nikdy som ho nevidlel, aj keď som vždy chcel. Viem, že keby som ho bol býval videl v puberte, miloval by som ho. Triky, ktoré kričia 80. roky, prepoužité rekvizity z Blade Runnera (steny v Deckardovom byte) a možno aj Votrelca (chodby základne), s celkovou industriálnou atmosférou, aká sa už dnes nerobí, ale v rannej Emmerichovej réžií a s klišé prvkami - cool hlavný hrdina-samotár, geeky teenage-sideckick hacker, očividní zlodusi, predstavení už v prvej tretine a ambivalentný, nakoniec napravený väzeň. Priemerné hodnotenia sú zaslúžení, ale ja som si to užíval.

Časové pásmo bolo zmenené