Dado

Som presvedčený, že akýkoľvek dlhší komentár by tu bol úplne zbytočný. Čierna farba, do ktorej nám ČSFD takéto "skvosty" odieva, má totiž viac než postačujúcu výpovednú hodnotu. 1* však musím dať aspoň za to, že tento príbeh o partičke prenasledovanej digitálnym paškvilom akéhosi mýtického vtáka nepresiahol svojou stupiditou pomyselnú hranicu, ktorej zdolanie by ma donútilo film vypnúť ešte pred záverečnými titulkami. (20%)

V poslednom čase mi občas vŕta v hlave, či nie som na niektoré filmy zbytočne prísny. V prípade The Voices však nedokážem vytiahnuť hodnotenie vyššie, ani keby som z úcty ku skvelému kastingu akokoľvek chcel. Ten je totiž jednou z mála svetlých chvíľ, na ktoré som pri sledovaní filmu narazil. Snaha tu nepochybne bola, no výsledný produkt ako komédia príliš nefunguje a ako thriller už vôbec nie. Navonok hlúpy český názov to vystihuje asi najlepšie - je to sonda do mysle magora a ja v nej nedokážem nájsť nič, čo by stálo za úvahu nad jej opakovaným absolvovaním. (45%)

Mohlo to byť azda i najlepšie sci-fi za posledných pár rokov. Sám veľký James Cameron by ale v scenári musel okolo ohromujúcich akčných sekvencií vystavať zápletku, ktorej by bok po boku vládlo niečo diametrálne iné než suchopárna dejová vata s kŕčovitou romancou. Potenciál tu však nepochybne je a pokiaľ nebude polovicu pokračovania tvoriť nezmyselný mišung basketbalu, rugby a rýchlokorčuľovania, ktorý je spolu s lovením odmien zjavne jedinou aktivitou, ktorá sa dá v Iron City vykonávať, určite si ho už len kvôli Edwardovi Nortonovi v úlohe záporáka ujsť nenechám. (60%)

Poldruha hodiny trvajúci guľáš, ktorý Besson postavil na tom najošúchanejšom mýte o fungovaní ľudského mozgu. Áno, možno v ňom plávajú lákavé ingrediencie (zaujímavé obsadenie a zábavne poňatá akcia), no výsledný produkt nedokážem s čistým svedomím opísať ani len prívlastkom stráviteľný. (40%)

Príbehy zachytávajúce 2. svetovú vojnu a jej následky majú stále čo ponúknuť a ani The Aftermath nie je výnimkou. Oplýva predovšetkým znamenitou výpravou a vskutku svedomitým vyobrazením zdevastovaného Hamburgu. Príbeh ladený do tónov romantickej drámy ma však príliš neuchvátil; nemôžem ho síce označiť za nezáživný, no vzhľadom na spomínané obdobie na mňa dej pôsobil tuctovým dojmom. Ako celok to v tomto smere popri presvedčivej hereckej dvojici Keira Knightley - Jason Clarke (Skarsgård taktiež nie je márny, no skôr mi prišiel ako magnet na ženské publikum) dvíha čiastočne nahor záverečné rozuzlenie, ktoré napokon dalo celej zápletke dovtedy neočakávanú hĺbku. Vyzdvihnúť okrem toho musím vedľajšiu dejovú líniu s nacistickým odbojom, ktorá ma aj napriek obmedzenému priestoru dokázala zaujať a rozhodne by som nepohrdol samostatným filmom venujúcim sa práve tejto téme. (65%)

Samuel L. Jackson hrá po stý krát Samuela L. Jacksona a i tentoraz je to hrozná prča. Príbeh je síce klišé ako vyšité a aj akcie mohlo byť rozhodne viac, no i napriek tomu si Shaft dokáže pohodlne ustrážiť status síce nenáročnej, no v rámci možností vydarenej akčnej komédie, priam stvorenej pre nudný večer. (70%)

Ako žuvačka na podrážke - šedé a otravne sa naťahajúce. Nichols mal pritom v rukách solídny materiál, z ktorého mohol vystavať drámu pozostávajúcu z niekoľkých vrstiev. Napokon sme sa však nedočkali ani vypätých pojednávaní zo súdnej siene a na minimum výnimiek ani ťaživých okamihov zachytávajúcich tvrdý stret manželov s rasistickými predsudkami. Takmer celá pozornosť sa zameriava na dejovú líniu zachytávajúcu nažívanie manželov, ktoré je však nezaujímavé, nemá prakticky žiadne tempo a jeho jediným stabilným spojením s vývinom celej zápletky je telefónne slúchadlo. Nebyť zvučného hereckého ansámblu, Zakázaná láska by mala problém presadiť sa čo i len v konkurencii tuctovej televíznej tvorby. (40%)

Doteraz som bol presvedčený, že práve romantická komédia je pre filmárov vďačným žánrom, pretože nevyžaduje toľko námahy a ani talentu na to, aby vznikol prinajmenšom obstojný produkt, ktorý ak už neohromí, tak diváka neurazí a aspoň trochu pobaví. Dnešným dňom sa však musím poďakovať Tomášovi Svobodovi a jeho kolegom, ktorí ma dokázali z tohto omylu vyviesť. Nech sa totiž snažím, ako len viem, vo filme Ako sa zbaviť nevesty nedokážem nájsť absolútne nič, čím by si vyslúžil aspoň tú vytúženú nálepku "průměrná podívaná". (25%)

Technicky skvelé, a to ani nemusím použiť obligátnu frázu "na slovenské pomery". Práca s kamerou a zvuk dodávajú filmu tú očakávanú hustnúcu atmosféru už v opustenej budove psychiatrie a po presune do hôr ju ešte viac umocňujú. Celé dianie je však príliš zbrklé, až mám pocit, že orientovať v jednotlivých súvislostiach som sa dokázal iba vďaka znalosti knižnej predlohy. Tento nedostatok však má šancu aspoň do istej miery napraviť formát trojdielnej televíznej minisérie, čo sa však nedá povedať o hercoch. Tomáš Maštalír a Dávid Hartl stvárňujúci vedľajšie postavy sú skvelí, čo je však vo výsledku možno skôr škoda, keďže tým výrazne zatieňujú zvyšok obsadenia, ktoré spĺňa maximálne parametre nekonečných slovenských telenoviel. Film tak celkovou kvalitou príliš neprekvapil, no i napriek tomu som rád, že sa domácej produkcii aspoň z času na čas v kinách takto zadarí. Snáď sa v budúcnosti dočkáme aj adaptácií iných Karikových kníh, predovšetkým o dilógii Na smrť som presvedčený, že by dokázala výrazne zarezonovať aj ďaleko za hranicami našej malej krajiny (to by však chcelo asi "trochu" vyšší rozpočet). (60%)

Denzel Washington to s náradím pre kutilov rozhodne vie a v kombinácii s jeho neortodoxným chápaním princípov spravodlivosti máme my diváci možnosť prežiť ďalšiu z mnohých akčných filmových jázd. Ale nedokážem si pomôcť, tieto príbehy akýchsi superhrdinov z ľudu mi prídu až na minimum výnimiek, medzi ktoré Equalizer bohužiaľ nepatrí, podobné ako vajce vajcu. Nevidím preto jediný dôvod, prečo by som mal v tomto prípade siahnuť po vyššom hodnotení, než aké obyčajne udeľujem podobným "dobrodružstvám" Liama Neesona či Jasona Stathama. (60%)