corpsy

Československý pokus o akčnú fantasy vyšiel z dobového hľadiska celkom obstojne. Nechýba prehrávanie divadelných hercov, infantilné triky a melodráma zaobalená do fantastického hávu. A pritom to nemá ani trištvrte hodinku.

Bieda, bieda a ešte raz bieda. Je štatisticky dokázané, že horory staršieho dáta majú oproti dnešným zlátaninám navrch. Majú atmosféru, gore a spoliehajú sa na staré dobré makeup efekty a nie CGI. Tento snímok má z menovaných ingrediencií všetky, ale v minimálnom množstve.

Tento snímok je jedným z dokonalých príkladov filmovej jazdy na horskej dráhe. A dá sa povedať, so všetkými kladmi aj zápormi. Totižto tak ako spomenutá jazda stráca na kinetike smermi hore aj dole aj toto dielo stráca v určitých úrovniach drajv. Občas vás to prinúti dostatočne sa nudiť, občas zase napätím potlačujete dýchanie. Hitchcock vo svojom vrcholnom období.

Hneď v úvodných titulkoch ma dostala úvodná melódia ( popiskoval som si ju snáď všade ) a následne aj film samotný. Pre malého chlapca, ktorý dovtedy veľa westernov nevidel to bola pecka. Dnes, ostala už len tá melódia.

To, že láska dvoch ľudí z rozdielnych vrstiev znamená obrovský problém ( hlavne pre spomínaný pár ), je skutočnosť známa snáď už od praveku. Douglas Sirk túto spornosť predviedol v tých najlepších hollywoodskych farbách a netreba nič, len dodať, že pre sentimentálne založených to bude revačka jak bejk.

Film sa nemôže pochváliť nejakým strhujúcim príbehom, skôr sa zdá, že ide o akísi filmový Harlequin, avšak remeselne výborne spracovaný a herecky vyrovnaný.

Tento film mal za úlohu len baviť a pobaviť. Žiadne umelecké sklony, prepracovaný scenár, iba povrchná zábava. A v tom obstál za výbornú.

Netuším, prečo sa hviezda prvej veľkosti a osobnosť, ktorá určovala hudobný smer, potrebuje znížiť na úroveň dnešných sračkoidných hudobných žánrov. Odpoveď by bola jednoznačná...(z)degenerovaná mládež vládne svetu a práve tam sú peniaze. Ako keby ich Madonna potrebovala. Na klipe potešia iba camea.

Katy Perry sa po vzoru piesne Roar rozhodla natočiť dva klipy pre jeden singel. Prvý, väčšinou verbálne podávaný na rôznych ingredienciách narodeninovej oslavy ( torty, stužky atď. ) a ten druhý, v ktorom sa opäť odhodlala oddať sa do rúk maskérskych špecialistov a spravila horúce chvíle oslávencom a ich hosťom na štyroch narodeninových parties.

V dobe dnešnej, nekonečnej rasovým predsudkom a pohľadom na rôzne výčitky ( prečo nieje čierny čiernym, žltý žltým a biely bielym, resp. prečo nieje čierny bielym a naopak ) by sa Katy s týmto klipom asi neuchytila. Zobraziť Egypťanov ako modrých, či červených otrokov? Nehanbíš sa! Samozrejme, takéto problémy vadia iba rasistom.