corpsy

Improvizovať sa dá skutočne len na niečom takom. Chytiť ´´osmičku´´ či 16stku do ruky a otvoriť si myseľ a popustiť fantáziu. Lenže aj na to treba talent a ochotu myslieť pri tom aj na divákov, ktorí vzniknuté dielo budú chcieť vidieť. SHADOWS ma rozhodne v tomto smere nenadchli a obdivovať snáď len perfektne nasnímané newyorské ulice.

Ak máte radi načančané šatičky, horúce hnedé telá rozplývajúce sa pri zvukoch latino hudby a staré diela v modernejšom háve, ORFEO NEGRO je pre vás. Ako kinematografický zážitok to pre mňa ale nemá veľký dopad. Takáto príliš ukričaná a prchká spoločnosť vo mne prebúdza skôr odpor, ako sympatie. Všetko, je ale vec vkusu.

Čo by na to povedal náš štedrý Deduško Večerníček? Excelentné! Pri takomto spektákli sa dá tak ľahko zaspávať. Roger Corman - executive producer - nám spravil ďalšiu, pre divákov ľahostajnú minútku, ktorá nebude rezonovať ani 129 sekúnd. Hor sa na ňu!

Preskočím 70 minút a poznamenám ten strašlivý záver, ktorý neviem z akého dôvodu musel byť tak náhle dojeb@ný. To, že sa snímok celých spomenutých, viac ako 60 minút neskutočne plazí, to teda tvorcom nevadilo, ale akonáhle sa v nich prebudil cit pre napätie a akciu, tak to radšej stopli. N@srať! Jediné, čo ostáva po tomto filme je odkaz, že je neradno kŕmiť creaturistické hovädá a pritom nemať za to tú ,,great responsibility,, povinnosť.

Mini filmík, využívajúci už ( v tej dobe ) dávno vyhynutý subžáner o múmiach ( a ich prekliatiach ) s kvalitnými maskami ( počítam aj tú dámsku, factorovskú Zivi Rodannovej ) a samozrejme prehnane naivným scenárom ( ak sa to tak dá nazvať ) a slnečnou kalifornskou lokáciou ( Egypt bol ďaleko - či drahý ? ).

Akýsi cree(p)tén si privlastňuje londýnsky underground a masakruje každého, kto sa mu odváži postaviť sa. Totálne priemerný slasher, nič pre fanúšikov žánru a vlastne ani pre obyčajných konzumentov. Tí prví potencionálne zaspia a tí druhí sa k takémuto druhu filmov hrnúť nebudú.

Záver Andersonovej bizarnej, voľnej trilógie ide snáď ešte viac na doraz, ako tie predchádzajúce snímky. Sociálny podtext, frankensteinovský motív a hlavne čierny britský humor dávajú najavo zmysel tvorcov pre netradičný, za to ale čisto komerčný snímok.

Nielen v Texase, ale aj v Georgii sa prevádzkujú masakre. Tento je ale jeden z tých menej krvavých a desivých. Titulok ,,Inspired by true events,, tomu tak isto nepomohol k tiesnivosti.

Film dobrý ( a dokonalý ) maximálne pre párty plné návykových látok, kde sa viac prejaví jeho súvislosť s kinematografiou a svetom samotným.

Moderná čínska kinematografia si môže podať ruku s Hollywoodom. A to hlavne z toho dôvodu, že podobne ako tam, aj v Strednom kráľovstve získavajú status komerčných megahitov nevýrazné snímky. Ak si odmyslím jednu malú komickú scénku ( ktorá má šancu dostať sa medzi tie filmovo nezabudnuteľné ) a záverečný akčno - emocionálny klimax, ide o produkt bez chuti a zápachu.