corpsy

Niekto si po 30tich rokoch spomenul, že existoval žáner, ktorý splodil horor. Expresionizmus je dokonalým príkladom formy nad obsah. Ale predsa len treba príbeh niečím oživiť.

Snímok, ktorý v dobe svojho uvedenia musel bolieť. Vrcholiaca finančná kríza, masové prepúšťania. A z tejto bolestivej a deprimujúcej svetovej situácie vznikla romantická komédia, ktorá sa nehraje s klišé príliš okato a umožňuje divákom vžiť sa do každej jednej z postáv, postáv skvelo napísaných a ešte lepšie zahraných. Malý, ale silný snímok.

Robert Wiene natočil ďalšiu zvrátenú psychoanalýzu ľudskej duše, po svojom dokonalom Caligarim. Tentokrát ale o dosť menej úspešnejšie. Zrejme to bolo všetko akosi uspechané, vizuálne podobné ako Doktor a vraví sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky ( česť výnimkám ). Expresionistická lahôdka, ktorá ale nedosiahla príbehom výšin jedinečného Dr. C.

Vidieť dneska vydarený horor v minimalistickom podaní, je tak trochu zázrak. A aby fungoval, o to lepšie. Keďže nechcem spoilerovať, musím mlčať o aspektoch, ktoré robia z diela monštrum moderného strašidelného žánru. Nieje to dokonalé, ale ono je to z väčšej časti ORIGINÁLNE, čo je v tejto oblasti, v dnešných časoch, takmer nemožné. Poďte sa báť.

Strhujúca, čierno-humorná hororová jazda, aká sa už dnes neusporiadáva. Proste zlaté 90. roky, v ktorých sa to bizarnosťami len hemžilo. A prečo nie aj dnes?

Snímok začne pomerne svižne a napínavo. Zoznamujeme sa s postavami, ich osudmi a ich cestou do Zóny, ktorá je výtvarne pomerne dobre spracovaná ( aj keď ide len o vhodne použité lokácie ). Avšak to, čo sa začne v spomínanej oblasti diať, má veľmi ďaleko k zaujímavému deju. Bombastická nuda.

Na takéto divočiny som zvyknutý. Preto som nebol ničím prekvapený, rozhodený, rozhorčený. Ukričaný zombie kúsok, kde sa gitarové riffy miešajú s krikom transsexuála, jeho nápadníka, ich prenasledovateľov a živých mŕtvych všade naokolo. Keby to tak nenudilo, bolo by to fajn.

Tento snímok budem uznávať minimálne z jedného dôvodu. Ešte v žiadnom žánrovom filme som nevidel, žeby niekto niekomu vytrhol zažívací systém ( črevá ) cez riť. Wau! Smejte sa, smejme sa. Prvých 60 minút je trapárňa, pri záverečnom zvyšku som pri sledovaní nechcel veriť, že to točil jeden a ten istý týpek. Drama a humus. Musím sa pustiť do workprintovej verzie.

11 Oscarových nominácií a jedna z toho premenená. Naozaj skvelá bilancia pre tento pre mňa neznámi snímok, ktorý ktovie prečo zapadol v dejinách kinematografie. Zrejme ho postihol osud mnohých dobových hitov, ktoré siali vavríny slávy, len aby sa na ne ďalšiu sezónu zabudlo. A z môjho pohľadu, to má svoje opodstatnenie. Napíšem to v skratke. Väčšina tých nominácií, je jedno veľké preceňovanie.

Je zrejmé, že tomuto pánovi by som svoj chrup nezveril, zato moje sympatie má dvojnásobne.