Recenzie (23 007)
Chaplin opatrovníkem nemocných (1914)
Časť odohrávajúca sa na móle, je zadosťučinením za trochu krivkajúci zvyšok. Ako celok, ale super.
Chaplin opilcem (1914)
Opiť sa po jednom tmavom pive ( alebo ide o stratený filmový materiál ), to nezvláda len hocikto. Charlie aj tu maká na tom, aby ste sa smiali každú sekundu.
Charlie flirtuje (1914)
V tom parku sa natočilo veľké množstvo grotesiek a práve preto sa zdá, že všetky vyzerajú na jedno kopyto. Táto má však jednu výsadu. Charlieho Chaplina.
Tango Tangle (1914)
Nieje Charlie, ako Charlie. Hrá iba opileckého mladíka, ktorý má ,,chute,, a rád by si to rozdal...s hocikým.
Tajomstvo starého pôjda (1984)
Mne, ktorému tlačí už na 4 krížiky, bol snímok dosť sympatický a svižný. Nemal som možnosť toto detské dobrodružstvo zhliadnuť v období jeho premiéry, ale z určitosťou poviem ( podobne ako Enšpígl ), že by som vtedy z tohto filmu sral od nadšenia bobky.
Tak už dost, Frede! (1991)
Výborný, výborný námet. Ale fungoval by výborne, ak by sa vymenil režisér, vyvážila romantická, dramatická a komediálna stránka filmu, preobsadili herecký predstavitelia ( aj napriek tomu, že Phoebe Cates je nekonečne krásna aj v babičkiných šatách s ponožkami a Carrie Fisher je herecky najdospelejšia zo všetkých ) a zaplatila lepšia triková spoločnosť. Možno toho chem veľa, ale podľa mňa ináč to ani nejde.
Ikaros (1970)
Inšpirované Západom ( triky, hudba hlavne v závere - každý vieme o hlavne aký snímok ide ) a podávané Východom ( celkové to ,,uvedomelé,, pojatie ). Vo východnom bloku sa zrejme robilo to, čo neskôr zvykli robiť a dodnes robia na západe, a to niečo v štýle - ´´aby som to nemusel premietať u nás, radšej si natočím vlastnú verziu´´. A tak je kinematografia plná dvojvaječných filmových dvojčiat.
Jana z Arku (1916)
Známy príbeh so zbytočným prológom a epilógom zo súčastnosti ( vtedajšej ). Obsahuje však scény, na ktoré sa nezabúda ( s prihliadnutím na vek filmu ). Bitka o Orleans je dobovou prehliadkou perfektnej akčnej choreografie a upálenie Jany je zase realistickou pohľadom na tento ohavný spôsob popravy. DeMille, sa ale v epičnosti a dramatičnosti stále len rozvíjal.
Ako sa stať zlatokopom (2017)
Divákova stupnica zábavnosti, je tu akousi horskou dráhou. Občas je to slušne vtipné, občas...nie. Občas parádne nápady, občas...nie. Občas je to lepšie ako priemer, občas...nie. Tak občas občas.
Divoká babská jazda (2017)
Mám rád tieto nemorálne, nekorektné komédie, pretože síce situácie veľmi nie, ale aspoň názory a mluva sú z každodenného života. Žiadne malinovkové pusinkovanie a výrazy podľa slovníka. A to mi stačí. Keď sa to ešte zmieša s vtipnou ( ale neoriginálnou ) zápletkou, skvelé sledovanie mám zaručené. A to mi stačí.