TERRORDROME

V deväťdesiatom treťom bola počítačová animácia a virtuálne svety niečo nové a ja som to žral, ale toto ma nebavilo vtedy ani teraz, lebo srajda ostala srajdou. Príbeh o vražednej videohre kde hráči skejtujú Wolfensteinovskou chodbou, prenasleduje ich žltá guľa a keď vybafne lebka, tak v skutočnom svete urobia "PUF" a ostane po nich len obláčik smradu. Samozrejme sa nájde pár hrdinných tínedžerov čo sa postavia digitálnemu psychopatovi v jeho vlastnom svete aby mu víťazne hodili do ksichtu... no neviem čo to bolo, nejaký bazmeg s drôtmi predstavujúci jeho dušu alebo tak nejak. Ťahákom filmu majú byť predovšetkým sekvencie z kyberpriestoru, k čomu až na nejaké prvotné nesmelé vsuvky dôjde hlavne v záverečnej dvadsaťminútovke, kde hrdinovia musia prekonať 7 dosť nudných levelov. Grafika Arkády je aj po zohľadnení roku výroby kostrbatá, hnusná a hlavne zúfalo bez nápadov, či už scéna s ružovo nasvieteným smetiskom a pyramídami, alebo finálny level kde okolo "mozgu" postáva pár údesných hračkárskych robotov. V rámci ferovosti však treba do protokolu poznamenať, že síce taký Terminátor 2, alebo jurský park mali už v tej dobe revolučné CGI, ale taktiež rozpočty zďaleka presahujúce Pyunovo celoživotné dielo. Ja som len čakal kedy Startrekovský John de Lancie konečne luskne prstami a udeje sa niečo celkom iné, lenže ten hajzel neluskol.

Nemesis môžem kľudne označiť za vrchol Pyunovej kariéry, už len vďaka tomu že na rozdiel od iných filmov, ku ktorým pokračovania maximálne sľuboval ( Rytieri ), k tomuto nasekal behom krátkej doby hneď tri. Zároveň obsahuje všetko tak typicky Pyunovské, teda postapo kulisy tvorené rozpadávajúcimi sa budovami, zabijáckych cyborgov, vysúvacie oko i neodmysliteľne zmätený scenár ktorý každým zvratom núti diváka rozmýšľať čo mu asi uniklo. Hlavne ale značne rozšupnutú akciu s prestrelkami kde sa všetko krásne rozprskáva, absurdne srší iskrami a trhá androidov na kusy. Všetkému dominuje niekoľko lahôdkových okamžikov, konkrétne ono prestrieľanie sa cez podlahu skrz niekoľko poschodí, potom jazda namastenou šmýkalkou a taktiež ten záber s padajúcou vežou. Vo finále sa dokonca objaví Terminátorská robokostra čo oskalpuje hrdinovi hlavu. Na Pyunove núdzne pomery je to skrátka akési pomyselné maximum. Taktiež obsadenie sa podarilo, Gruner ako drsný hrdina, Pyunovský klasik Tim "Dollman" Thomerson ako kravaťácky záporák so Shatterhandovsky zázračnou brokovnicou, Brion james ako slizký poskok, ázijsky šušľajúci Cary-Hiroyuki Tagawa a dokonca aj Jackie Earle Haley. Nepopieram že sa jedná béčkový blábol, ale v rámci možností značne efektný.

Jednoznačné najzábavnejší Pyun! Vo svojej dobe ma to podobne ako jeho Rytieri prekvapivo veľmi nebavilo, čomu sa dnes opäť dosť čudujem, keďže ide o jasnú béčkovú a tentoraz dokonca celkom úmyselne vtipnú pecku o honbe vymastených Šaolinských gangsterov ( "my nie sme nindžovia!" ) za mystickým kvetom červeného lotosu ktorého zjedenie má dať človeku obrovskú moc. Kvetinu má však jedna supermodelka a tá si nájde za ochrancu vyhadzovača prezývaného Drvič Mozgov. Všetci aktéri diania potom pobehujú nočným mestom a všade kam prídu to skončí rubačkou. Šaolinský "my nie sme Nindžovia" srandovne poskakujú, hulákajú "uáááá", zmárujú kapelu na koncerte aj osadenstvo policajnej stanice a ich šéf dokonca rukou chytá vystrelené guľky. Jeho záverečná úprava fasády model madam Batrfláj od drviča mozgov bola k popukaniu. Jednoduchá zábava so svižným tempom, humorom a bitkami. A striptérskou Godzillou v podaní Queen Kong, ktorú si pamätám z druhého Deathstalkera.

"Ak nie som mimozemšťan, tak to som? Klamár, psychopat, republikán!" Pošahaná story kde šialený santusák Bailey unesie ženskú do nejakého skladu a tam sa od nej snaží drankať sex, tvrdiac že je návštevník z vesmíru s úlohou zničiť zem a v kapse má pár ukradnutých atómových reaktorov. S výnimkou intra sa celý dej odohráva v tej jednej miestnosti s efektne svietiacim ventilátorom, kde po sebe tí dvaja striedavo hulákajú a udobrujú sa, pričom ona je väčšinu času v sexi spodnom prádle. Aby to neomrzelo tak v polovici vstúpi do deja ďalší aktér menom Brick Bardo a tlačenie kalerábov do chudáka ženskej začne nanovo. Bardo totiž tvrdí že je Baileyho psychiater, ale nakoniec musí s pravdou von a priznať že aj on je emzák a má tajomnú sklenenú kocku. Aj keď to nie je nič než absurdná, mierne úchylná nonstop konverzačka ktorá neukáže nič než tie štyri steny a ventilátor na stene, tak sa to dá dopozerať už len kvôli zvedavosti ako to asi môže skončiť. A tu treba povedať že to na Pyuna prekvapivo zaklapne a prihodí aj pointu ktorá objasní haluznú úvodnú scénu kde Bailey vypije bielidlo a potom ho pár minút trasie ako muchu čo fetovala biolit. Takže dám jednu hviezdičku za to že je to taká strašná a uletená hovadina a moje hodnotenie zráža túto Zákernosť do modrých čísel, za čo sa ospravedlňujem.

Béčkový Kapitán amerika zo začiatku 90-tych rokov vyzerá presne tak ako by sa dalo čakať. Ja som ho videl už v tej dobe a nebola to žiadna sláva, dnes keď sa k tomu človek zo zvedavosti vráti je to ešte horšie a dosť smiešne. Začiatok odohrávajúci sa za druhej svetovej ešte vyzerá že to malo nejaký rozpočet, sú tu nejaké kulisy, výbuchy a Kapitán pripútaný k rakete letiacej na Biely Dom. Ďalší dej sa odohráva o 50 rokov neskôr po rozmrznutí z ľadu a nič také sa už neobjaví. Kapitán dá občas niekomu po hube a najveľkolepejšou akčnou scénou zbytku filmu je tá kde unikajú s parťáčkou pred zloduchmi na bicykli a zletia s ním do mora. Čo aj čakať keď nepriateľské sily pozostávajú z Red Skullovej dcéry a jej kamarátok na motorkách, plus pár treťotriednych búchačov za cenu jedného. Ale zas treba povedať že prevedením tie bitky neboli zlé, to by som mu krivdil. Vrhanie štítom je dokonca miestami celkom efektné. Samotný Kapitán sa väčšinou tvári strašne vyorane aby bolo jasné že prespal 50 rokov a kostým s vytŕčajúcimi ušami bol tak na hrane trapasu... ale jeho technika kradnutia áut je vtipná. Z nacistického uberzáporáka Red Skulla je po plastike zjazvený taliansky mafián, čo sa mi popravde celkom páčilo a pozoruhodná bola postava amerického prezidenta ako superkladného borca, ktorý okrem zachraňovania planéty pred znečistením dokáže aj solídne rozdávať údery ( hrá ho Ronny Cox, ktorého poznám hlavne ako záporáka s Robocopa a Total recall ) Ako samostatný superhrdinský film nemá šancu, ale ak sa na to pozrieme z pohľadu filmografie Alberta Pyuna, tak z toho vychádza celkom elegantne, lebo je technicky slušne zmáknutý, jednotlivé prvky sa nesnažia od seba rozutekať a zároveň je to jeho najmainstreamovejší kúsok. Či je to pochvala to však neviem.

V prvom rade treba povedať že napriek názvu nemá toto s Verneom nič spoločné. Aj ja som si to kedysi v detstve myslel a potom len neveriacne čučal na zmätenú cirkusovú kokotinu, ktorá z ničoho nič skončila práve vo chvíli keď sa niečo začalo diať. Po mnohých rokoch som, už ako celosvetovo uznávaná kapacita, zistil čo že som to vtedy vlastne videl. Ide v podstate o rozpracované a nedokončené pokračovanie Pyunovho Alien from L.A, ku ktorému nejaký Rusty Limonáda dodočil úvod abyto celé mohlo mať názov Cesta do Stredu Zeme, čo potrebovalo producenti. Takže v úvode akási mánička s deťmi vlezie na Hawaji do sopky kde sa zvezú na papundeklovom balvane a nakoniec dôjdu až do bizarného pozemného mesta Atlandída. To by sa dalo charakterizovať ako osemdesiatkové disko peklo plné dymu, neónových svetielok a počmáraných klaunov s natupírovanými parochňami. Tu sa na scénu vracajú niektoré postavy z Alen From L.A. ako tá vyškerená bosorka s obrovskými nosnými dierkami a jednooká generálka. Ultimátnym problémom tejto zlátaniny ( ak sa prenesieme ponad celkovú absenciu príčetnosti ) je, že "dej" statočne kráča v ústrety ritnému otvoru, motívy aj postavy si len tak miznú z diania a koniec filmu sa definitívne prepadol mimo ľudským rozumom uchopiteľný vesmír, takže dáva asi rovnaký zmysel ako štvorcové taniere. Nepochopiteľné sú aj dve snové sekvencie, v tej prvej strieľa chlapec lejzrom z vodnej pištole po handrových obludách a v tej druhej hrdinka debatuje s chlapom ktorý v skutočnosti spí kúsok od nej. Ak by som na tom mal nájsť aj nejaké klady, tak sú to rovnako ako v Alienovi z L.A. tie kulisy Atlantídy a občasný humor, ako napr. keď hrdinka zistí že robi pestúnku psovi skrachovanej rockovej hviezdy. Naozajstné veďielo!

Ako malého ma toto vôbec nebavilo, čomu sa dnes vcelku čudujem keďže ide o prostoduchú a zároveň bizarnú postapokalyptickú márovačku kde cyborgovia pijú ľuďom krv a karate ženština im zbesilo nakopáva zadky. Zároveň sa jedná o postapo béčko so zrejme najúspornejšími kulisami v histórii, iba pár plátenných stanov a malebne oranžová krajina niekde okolo Grand Kaňonu. Zlý cyborgovia vyzerajú všetci ako arabský beduíni s modrými turbanmi, teda okrem bossa v podobe slintajúceho Lance Henriksena v stredovekom hábite a obrovským kovovým pazúrom miesto ruky. S pomocou ľudských disidentov sa chystajú zaútočiť na nejaké mesto, ktoré sa stále spomína ale samozrejme ho nikdy neuvidíme a hrdinný cyborg Kris Kristofferson s nadanou žiačkou im robí škrt cez rozpočet. Súboje sú, prihliadnuc na to že sa jedná o takmer bezrozpočtovú srajdu začiatku 90-tych rokov dosť slušné, s nejakými brutál fatalitami navrch ( ale len na robotoch ). Kickboxerke Kathy Long sa to mlátenie zloduchov dá veriť, aj keď jej postava má za sebou len krátky výcvik počas cesty a hneď je schopná na posedenie zmasakrovať celú tú armádu a to vrátane cyborgov, o ktorých sa na začiatku hovorí, že sa ich ešte žiadnemu človeku nepodarilo zabiť. Takou malou špecialitou filmu sú často podivné dialógy a dosť nezmyselné hlody typu "použi Krymský útok", alebo "kryt Monte Blanc". Neviem takto z hlavy posúdiť čo padlo za obeť dobovému videodabingu, ale keďže autorom scenára je sám Pyun tak to asi ani nebolo nutné. A Gary Daniels je prekvapivo nevyužitý, bol snáď taký problém zinscenovať poriadny súboj medzi ním a hrdinkou keď sa tam beztak všetko len rube? To snáď vie len Pyun, možno. Otvorený záver potom sľubuje ďalší diel s návštevou cyborgského mesta, k čomu nikdy nedošlo, avšak nezabúdajme že pokračovanie jeho prvého filmu Sword and Sorcerer, ktoré sľuboval hneď v jeho záverečných titulkoch, natočil až o 28 rokov neskôr, takže ešte možno je sa na čo netešiť.

Dollmana som zatiaľ poznal len z crossoveru s Démonickými Hračkami a tak som sa na jeho sólovku celkom tešil. Nuž, nakoniec dávam symbolické dve hviezdičky, jednu za celkový koncept a pár nápadov a druhú sa prostý fakt že je to jeden z mála Pyunových filmov kde dejová línia nepôsobí dojmom roztrúsenej sklerózy. Ultra drsný dedo, alias detektív z planéty Arturus so sklonom premeniť svojim ručným kanónom všetkých špatošov na krvavé puzzle sa pri prenasledovaní zločineckej hlavy ( doslova, ide o zločinca z ktorého po predchádzajúcom strete s hrdinom ostala len hlava na lietajúcom podvozku ) dostane cez kozmickú anomáliu na našu planétu. Vtip je v tom že tu nás je veľký len ako figúrka na hranie, ale to mu rozhodne nezabráni aby sa nepokúsil pomôcť fešnej končite a vystrieľať z Bronxu všetku feťácku chamraď. Znie to veľmi dobre, ale spracovanie... no, chcel som napísať že kríva na obe nohy, ale ono ich má vlastne odseknuté. Zrejme kvôli mizivému rozpočtu je interakcia prťavého emzáka s reáliami našeho sveta prakticky nulová a všetky zábery sú koncipované tak aby nevyžadovali použitie akýchkoľvek optických trikov. Skrátka je zábere je tak buď jedno, alebo druhé a to najlepšie na čo dokázali tvorcovia prísť je, že nechajú mini drsoňa pol filmu sedieť v jeho rakete, kde na neho čučia deti od susedov. "Úžasná" je aj tá dimenzionálna bomba, ktorá by vraj mala vycucnúť z reality všetko v okruhu neviemkoľko parsekov, ale pri jej záverečnom odpálení na smetisku dôjde len na pár animovaných sveteľných kruhov a nestane sa vôbec nič. Mňa osobne ešte pobavil Jackie Earle Haley v úlohe šéfa gangu čo rozplácne na stole hlavu mimozemského minizločinca. Celkovo potenciál guilty pleasure v hajzli, strašne by to chcelo pritlačiť na pílu.

Dievčina s héliovým hláskom narazí pri pátraní po svojom otcovi na dieru vedúcu z pivnice až do Atlandídy. Značka Mystery Science Theater 3000 dávala tušiť že to bude poriadne obskurná záležitosť a samozrejme aj bola. Dej má jasne identifikovateľný Pyunovský rukopis, zhúlene sa klátiaci od ničoho k ničomu ako rokovanie Europarlamentu. Kladom filmu sú, podobne ako v Radioactive Dreams, predovšetkým pozoruhodné industriálne kulisy podzemného mesta ovládaného tlupou uletených mafiánskych mímov a nejaké detaily ako smiešne vozítka alebo sendvič so živými červami. Ako už však bolo povedané, celé je to bohužiaľ o ničom a naháňačky psychedelicky zahmlenými chodbami vedú jedine k nemohúcemu koncu a následnému pocitu zbytočnosti všetkého predtým. Inak ma už nič nenapadá.

Pyunov prvý film je celkom slušné brakové fantasy s mečmi, kozami a občasným gore. Každopádne už od prvotiny je zrejmá režisérova neschopnosť udržať súvislé vyprávanie, takže dej, postavy a ich motivácie zmätene výria v chaotickom kruhu ktorý v pravidelných intervaloch mení farbu. Pri takomto filme je dôležité že nenudí, miestami sa mení na čistú srandu a prihodí aj nejaký ten brutál efekt ako vytrhnutie srdca na diaľku či zvliekanie kože. Ten trojmeč s vystreľovacími čepeľami je riadna hovadina, ale sem to zapadne. Ostatne hlavný hrdina bojuje za dobrú vec len kvôli prísľubu sexu s princeznou. Scéna kde odený len v bedernej rúške odhadzuje v spomalených záberoch protivníkov mi silne pripomínala nejaké nacistické propagačné filmy o árijských nadľuďoch a k tomu hralo čosi ako kombinácia americkej hymny a happy Birthday. Aj vďaka takýmto bizarným detailom je to oproti iným podobným trashovým srágorám o stupeň vyššie.